Rozhodnutie mať dieťa je dôležitý a zodpovedný krok. Prípravy na tehotenstvo sa často začínajú niekoľko rokov vopred - nie je nezvyčajné, že pár určitý čas dospieva na rodičovstvo a čaká na správny okamih. Môže byť na dieťa príliš skoro alebo príliš neskoro? Je známe, že otehotnieť v určitom veku je ťažšie a rizikovejšie, preto sme sledovali zistenia vedcov na túto tému. Štúdie ukázali, v akom veku je najlepšie a najbezpečnejšie rozhodnúť sa pre potomka.
Vedecké zistenia o optimálnom veku na pôrod
Budúci rodičia by sa mali určite oboznámiť so závermi, ku ktorým dospeli vedci z univerzity Semmelweis v Budapešti. Výskumníci analyzovali 31 128 tehotenstiev postihnutých nechromozomálnymi vývojovými poruchami a potom porovnali tieto údaje s 2 808 345 pôrodmi, ktoré boli zaznamenané za rovnaké 30-ročné obdobie. Pritom je potrebné vedieť, že existuje určitá korelácia medzi genetickými poruchami (ako je napríklad Downov syndróm) a vekom matky. Štúdie ukazujú, že riziko vzniku abnormalít plodu sa zvyšuje s vekom matky, a to až o 15 - 20 percentuálnych bodov v porovnaní s tehotenstvom mladších žien.
Aký je teda najlepší čas na narodenie dieťaťa? Výskumníci zo Semmelwelsovej univerzity v Budapešti v Maďarsku v tom majú jasno. Najbezpečnejší vek na narodenie dieťaťa je podľa nich medzi 23. a 32. rokom života. Vtedy je riziko vrodených chýb plodu najnižšie. U mladých matiek (do 22 rokov) je riziko srdcových chýb plodu 7 %, zatiaľ čo u zrelých matiek (nad 32 rokov) sa toto riziko zvyšuje na 33 %. Veľký rozdiel je aj v riziku vzniku rázštepu pery a podnebia. U mladých matiek je takéto riziko 9 percent, zatiaľ čo u starších matiek sa toto riziko zvyšuje na 45 percent. Uvedené zistenia boli uverejnené v časopise BJOG: an International Journal of Obstetrics & Gynaecology.
Ako vidno, riziko abnormalít plodu je vyššie u starších matiek, ale ani tehotenstvo mladých žien (do 22 rokov) nie je bez rizika. Čo je toho príčinou? Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú riziko tehotenstva mladých matiek, sú faktory súvisiace so životným štýlom, napríklad konzumácia alkoholu, fajčenie a skúsenosti s drogami. Ženy mladšie ako 22 rokov často jednoducho nie sú na tehotenstvo dobre pripravené. Naopak, u matiek starších ako 32 rokov sa často kumulujú negatívne vplyvy prostredia, ako je znečistené ovzdušie, vystavenie chemickým látkam, ale do hry vstupujú aj iné faktory.
Existujú však aj iné pohľady na optimálny čas pre pôrod. Niektoré ženy preferujú mať "letné dieťa", iné zase "jesenné". Jeden z názorov hovorí, že najlepšie obdobie na počatie je august, pretože potom sa prvé mesiace tehotenstva s rannými nevoľnosťami odohrajú počas jesene a zimy, kedy je možné ľahšie skryť tehotenské zmeny pod vrstvami oblečenia a zároveň si dopriať viac jedla. Posledné štádium tehotenstva by tak pripadlo na príjemnú jar a leto by ste si užili už s bábätkom.
Na druhej strane, štúdie naznačujú, že deti narodené v letných mesiacoch (jún, júl, august) majú tendenciu mať zdravšiu pôrodnú hmotnosť a primeranú výšku. Vedci z Cambridge zistili, že tieto deti mali lepšie výsledky vo viacerých oblastiach zdravia. Súvislosť sa pripisuje vyššej expozícii slnečnému žiareniu a teda vyššej dávke vitamínu D počas tehotenstva matky.
Iný výskum publikovaný v Národnej akadémii vied naznačuje, že deti počaté v lete (jún až august) majú tendenciu byť väčšie a vážiť v priemere o osem až deväť gramov viac. Mamičky, ktoré počnú v letných mesiacoch, tiež zvyknú počas tehotenstva pribrať viac kilogramov.
Zaujímavosťou je, že podľa štatistík sú najpopulárnejšími mesiacmi na narodenie detí v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, august a september. Odborníci naznačujú, že to môže súvisieť aj s kalkuláciou rodičov, aby deti boli čo najstaršie v triede, keďže nástup do školy je často viazaný na dovŕšenie určitého veku do konca augusta. Septembrové deti tak patria k najstarším v triede, čo môže viesť k lepším študijným výsledkom.
Napriek týmto zisteniam je dôležité si uvedomiť, že načasovanie počatia a pôrodu nie je vždy možné ovplyvniť. Tehotenstvo je často neplánované a partneri sú radi, ak sa im vôbec podarí počať. Okrem toho, osobnosť dieťaťa a jeho budúci emocionálny vývoj závisia oveľa viac od prístupu rodičov a prostredia, v ktorom vyrastá, než od mesiaca narodenia.
Prvé mesiace života dieťaťa: bonding a adaptácia
Po pôrode nastáva obdobie intenzívneho zblíženia medzi rodičmi a novorodencom. Tento čas by mal byť akýmsi medovými týždňami s novorodencom, avšak je potrebné rátať s mnohými novými a neznámymi situáciami. Rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale s novou rolou sa budete zžívať postupne.
V prvých dňoch a týždňoch je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding, alebo pripútanie sa, je proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťaťa na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode.
Novorodenec vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.
Prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta?
- Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte.
- Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
- Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky.
- Dojčenie alebo kŕmenie z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním.
- Včasná reakcia na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Oteckovia sa nemusia cítiť nadbytoční. S výnimkou dojčenia môžu zastúpiť mamičku pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne ako dojčením.
V prvom mesiaci života si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné ruky a zároveň s drobčekom tesný fyzický kontakt.
Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí. Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte a udržiavajte s ním očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly.
Novorodeniatko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning, ktorý má odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Po odchode z pôrodnice prechádza do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do dospelosti.
Prišli ste na svet vy alebo vaše deti v lete alebo na jeseň? Tak potom patríte do skupiny ľudí narodených v jednom z najpopulárnejších mesiacov roka. August a september, to sú dva mesiace, v ktorých prichádza na svet najviac detí. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že najviac detí sa u nás rodí v polovici septembra. Za najčastejší deň narodenia vo svete je považovaný 26. september.
Míľniky vývoja dieťaťa v prvom roku
Tabuľka: Riziko vrodených chýb v závislosti od veku matky
| Vek matky | Riziko srdcových chýb plodu | Riziko rázštepu pery a podnebia |
|---|---|---|
| do 22 rokov | 7 % | 9 % |
| nad 32 rokov | 33 % | 45 % |