Diagnostické centrá na Slovensku: komplexný pohľad na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti

Umiestnenie dieťaťa do diagnostického centra predstavuje jedno z výchovných opatrení podľa § 37 zákona o rodine a taktiež formu ústavnej starostlivosti podľa § 54 rovnakého zákona. Diagnostické centrá sa zameriavajú na diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť detí. Cieľom je zistenie aktuálneho stavu vzdelanosti a reedukácie, vedomostí, zručností, schopností a návykov a na určenie vhodných postupov vedúcich k ich náprave.

Legislatívny rámec a účel diagnostických centier

Právnym podkladom pre prijatie dieťaťa je rozhodnutie súdu alebo písomná žiadosť rodiča o dobrovoľný diagnostický pobyt. Diagnostické centrum zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti. Poskytuje poradenské služby, vypracúva diagnostické správy o dieťati a odporúčania o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu. Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky, spravidla dvanásť týždňov.

Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví. Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne zariadenie s nepretržitou prevádzkou.

Diagnostika ako výchovné opatrenie

Zákon ako všeobecné pravidlo určuje, že intenzívnejšie výchovné opatrenia, medzi ktoré patrí aj diagnostika, možno použiť len vtedy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak miernejšie výchovné opatrenia neviedli k náprave. Táto základná premisa je prelomená v ustanovení odseku 5, kde hmotnoprávnym dôvodom pre použitie výnimky je, že iný postup vyžaduje záujem dieťaťa. Ak toto nie je naplnené, potom sa musí súd pokúsiť o zmenu vadného stavu najskôr miernejšími výchovnými opatreniami.

Medzi miernejšie výchovné opatrenia patrí:

• vhodné napomenutie maloletého dieťaťa, jeho rodičov a iných fyzických osôb, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu;
• určenie dohľadu nad výchovou maloletého dieťaťa, ktorý vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené;
• uloženie maloletému dieťaťu obmedzenia v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce;
• uloženie maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Iba ak sa týmito opatreniami vôbec nedosiahol požadovaný účel - návrat k riadnej výchove, resp. k riadnemu správaniu sa dieťaťa alebo boli zlepšenia len málo výrazné s ohľadom na čas a priestor, ktorý súd pôsobeniu výchovného opatrenia poskytol, môže súd pristúpiť k odňatiu dieťaťa a nariadeniu prísnejších výchovných opatrení. Zákon umožňuje uložiť naraz aj viacero výchovných opatrení menšej intenzity. Podobne je možná aj súčasná aplikácia výchovných opatrení obidvoch stupňov intenzity, a to vtedy, ak súd pristúpi k nariadeniu prísnejších výchovných opatrení, avšak ponechá účinnými alebo nariadi tiež miernejšie formy výchovných opatrení tak, aby ich vzájomná kombinácia zabezpečila v čo najväčšej miere skutočný záujem dieťaťa.

Sociálnoprávna ochrana detí a legislatívne zmeny

Umiestnenie dieťaťa do starostlivosti je komplexný proces, ktorý sa riadi zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, napríklad zákonom č. 466/2008 Z. z., ktorý priniesol významné zmeny a doplnenia. Dôležité je tiež Nariadenie vlády č. 115/2020 Z. z., ktoré upravuje niektoré opatrenia na zabezpečenie výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

Zmeny a doplnenia zákona č. 305/2005 Z. z.

Zákon č. 466/2008 Z. z. priniesol niekoľko významných zmien a doplnení zákona č. 305/2005 Z. z. Medzi najdôležitejšie patria:

• Definícia dieťaťa: Upresnenie definície dieťaťa v § 2 písm. a) o dieťa, ktorému nemožno určiť obvyklý pobyt.
• Zákaz telesných trestov: Zdôraznenie zákazu používania telesných trestov a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania s deťmi (§ 7 ods. 3).
• Mediácia a odborná pomoc: Zavedenie možnosti mediácie a odbornej pomoci pre rodiny v krízových situáciách (§ 11 ods. 3 a 4).
• Odborná diagnostika: Uloženie dieťaťu povinnosti podrobiť sa odbornej diagnostike v špecializovanej ambulantnej starostlivosti (§ 12 ods. 1 písm. b).
• Účasť na programoch: Ponuka účasti na výchovných alebo sociálnych programoch pre rodičov alebo osoby, ktoré sa osobne starajú o dieťa (§ 12 ods. 3).
• Súčinnosť pri výchovných opatreniach: Podmienenie poskytovania pomoci dieťaťu jeho súčinnosťou pri vykonávaní výchovných opatrení (§ 14 ods. 1).
• Dôvody vylučujúce osvojenie: Doplnenie dôvodov vylučujúcich splnenie účelu osvojenia (§ 23 ods. 2 písm. e).
• Povinnosť podať návrh súdu: Uloženie povinnosti podať súdu návrh o splnení podmienok osvojiteľnosti dieťaťa bezodkladne (§ 23 ods. 5).
• Dočasné zverenie do krízového strediska: Posúdenie možnosti prednostného dočasného zverenia dieťaťa do starostlivosti krízového strediska (§ 27 ods. 2).
• Informovanie zákonného zástupcu: Povinnosť informovať zákonného zástupcu dieťaťa o premiestnení dieťaťa do iného zariadenia (§ 32 ods. 1).
• Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť: Možnosť požiadať o prípravu na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti pre fyzickú osobu, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 33 ods. 11).
• Citové väzby k súrodencom: Zohľadnenie citových väzieb dieťaťa k súrodencom pri príprave na náhradnú rodinnú starostlivosť (§ 34 ods. 1 písm. i).
• Pomoc pri nadviazaní osobného vzťahu: Poskytnutie pomoci dieťaťu pri nadviazaní osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť (§ 42 ods. 6).

Nariadenie vlády č. 115/2020 Z. z.

Toto nariadenie vlády upravuje opatrenia platné počas mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Medzi najdôležitejšie patria:

• Pozastavenie lehôt: Pozastavenie plynutia niektorých lehôt podľa zákona č. 305/2005 Z. z. (§ 2 nariadenia).
• Preukazovanie psychickej spôsobilosti: Možnosť preukázať psychickú spôsobilosť záujemcu o zamestnanie predbežným psychologickým posudkom (§ 3 nariadenia).
• Predĺženie pobytu v centre: Úprava možnosti predĺženia pobytu v centre pre deti a rodiny (§ 4 nariadenia).
• Zmena štruktúry centra: Úprava štruktúry centra a podmienok pre vykonávanie opatrení pobytovou formou (§ 5 nariadenia).
• Podmienky vykonávania opatrení: Úprava podmienok vykonávania opatrení, metód, techník a postupov v čase mimoriadnej situácie (§ 8 nariadenia).

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí

Sociálnoprávna ochrana detí zahŕňa širokú škálu opatrení, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv a záujmov dieťaťa.

Výchovné opatrenia

Výchovné opatrenia sú zamerané na podporu správneho vývoja dieťaťa a elimináciu negatívnych vplyvov. Medzi výchovné opatrenia patrí:

• Uloženie povinnosti podrobiť sa odbornej diagnostike: Ak je to potrebné na uplatnenie primeraného opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre deti a diagnostiku nemožno zabezpečiť iným spôsobom.
• Ponuka účasti na výchovnom programe alebo na sociálnom programe: Ak sa dieťaťu uložilo výchovné opatrenie a je to vhodné a účelné, môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúknuť rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, účasť na výchovnom programe alebo na sociálnom programe.

Opatrenia pobytovou formou

Opatrenia pobytovou formou sa vykonávajú v centrách pre deti a rodiny. Tieto centrá poskytujú komplexnú starostlivosť o deti, ktoré nemôžu byť z rôznych dôvodov vychovávané vo vlastnej rodine.

• Umiestnenie do centra pre deti a rodiny: Dieťa môže byť umiestnené do centra na základe rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, uložení výchovného opatrenia alebo nariadení ústavnej starostlivosti.
• Preventívna karanténa: V čase mimoriadnej situácie je možné vytvoriť v centre podmienky na dočasné umiestnenie detí z dôvodu preventívnej karantény.
• Dočasné premiestnenie: Na nevyhnutne potrebný čas je možné dočasne premiestniť dieťa do iného centra, ak dieťa bez súhlasu centra opustilo centrum na dlhšie ako 24 hodín.

Práva a povinnosti v systéme

Práva dieťaťa

Dieťa má právo na:

• Ochranu pred telesnými trestami a inými formami násilia: Zákon zakazuje používanie telesných trestov a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania s deťmi.
• Odbornú pomoc a podporu: Ak dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, potrebujú pomoc z dôvodu, že nie sú schopní riešiť problémy v rodine, konflikty v rodine, prispôsobiť sa novej situácii v rodine, alebo ak ide o rodinu so špecifickým problémom, majú právo na mediáciu, odborné metódy práce alebo poradensko-psychologickú pomoc.
• Kontakt s rodinou: Dieťaťu, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia pobytovou formou, centrum zabezpečí možnosť pravidelného kontaktu s rodičom a inou blízkou osobou prostredníctvom informačných technológií.

Povinnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately majú povinnosť:

• Chrániť práva a záujmy dieťaťa: Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinné zabezpečiť ochranu práv a záujmov dieťaťa vo všetkých situáciách.
• Poskytovať odbornú pomoc a podporu: Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinné poskytovať odbornú pomoc a podporu deťom, rodičom a osobám, ktoré sa osobne starajú o dieťa, v krízových situáciách.
• Spolupracovať s ďalšími subjektmi: Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinné spolupracovať s ďalšími subjektmi, ako sú školy, zdravotnícke zariadenia a obce, pri zabezpečovaní ochrany práv a záujmov dieťaťa.

Centrá pre deti a rodiny a formy náhradnej starostlivosti

Centrá pre deti a rodiny zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme sociálnoprávnej ochrany detí.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Medzi formy náhradnej rodinnej starostlivosti patrí:

• Osvojenie: Prijatie dieťaťa za vlastné.
• Pestúnska starostlivosť: Starostlivosť o dieťa v pestúnskej rodine.
• Náhradná osobná starostlivosť: Starostlivosť o dieťa fyzickou osobou, ktorá má k dieťaťu blízky vzťah.
• Profesionálna náhradná rodina: Starostlivosť o dieťa v rodinnom dome alebo v byte profesionálnym náhradným rodičom.

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť

Fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, musí absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Rozsah prípravy je najmenej 26 hodín a forma prípravy môže byť individuálna, skupinová alebo kombinácia oboch. Obsah prípravy zahŕňa získanie informácií o potrebách dieťaťa, o právach dieťaťa, o výchove dieťaťa a o zvládaní krízových situácií.

Subjekty, ktoré poskytujú sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, musia mať akreditáciu. Podmienky akreditácie sú stanovené v zákone č. 305/2005 Z. z.

Novely zákonov a podpora náhradných rodičov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny považuje podporu a ochranu detí za jednu zo svojich priorít. Rezort práce zvýšil a zaviedol ďalšie príspevky pre profesionálnych náhradných rodičov. Intenzívne pomáha so zabezpečením potrebnej starostlivosti pre deti, ktoré na Slovensko prichádzajú z Ukrajiny. V centrách pre deti a rodiny sa aktuálne nachádza takmer 5 200 detí.

Od 1. júla tohto roka nadobúda účinnosť novela zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Hlavným cieľom tejto novely zákona je podporiť náhradných rodičov a zvýšiť ich záujem o súrodenecké skupiny a deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi za starostlivosť o súrodeneckú skupinu bude odstupňované podľa počtu súrodencov a bude poskytované už aj pri starostlivosti o dvoch súrodencov. Súčasne sa osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi starajúcemu sa o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím zvýši až dvojnásobne. Novelou zákona sa zaviedli aj dva nové príspevky, a to príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov a príspevok na vzdelávanie náhradného rodiča.

Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov bude poskytovaný v maximálnej ročnej sume 500 eur a bude možné ho použiť na úhradu zvýšených výdavkov v súvislosti napr. so športovou alebo umeleckou činnosťou dieťaťa. Príspevok na vzdelávanie náhradného rodiča bude v maximálnej sume 100 eur ročne a bude slúžiť na úhradu vzdelávania náhradného rodiča v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

Cieľom týchto nových príspevkov je podporiť náhradné rodiny, či už v prípade, že zverené dieťa je talentované alebo v zabezpečovaní, čo najkvalitnejšej starostlivosti aj formou vzdelávania náhradných rodičov. Touto novelou zákona sa súčasne upravoval aj zákon o náhradnom výživnom, v ktorom sa sprístupnilo náhradné výživné pre siroty aj pre deti, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny. Sprístupnením tohto náhradného výživného pre siroty sa vytvoril priestor pre tvorbu úspor pre tieto deti, ktoré dostanú k dispozícii pri odchode z centra pre deti a rodiny.

Parlament posunul do druhého čítania návrh zákona, ktorý má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2021. Návrh zákona reaguje na najpálčivejšie problémy, s ktorými sa stretávajú deti, resp. mladí dospelí umiestnení v centrách. Cieľom je zlepšiť podmienky pomoci, najmä v procese osamostatňovania sa mladých dospelých. Poslanci preto navrhujú, aby sa pre všetky deti umiestnené v centre na základe rozhodnutia súdu, zo zaplateného výživného, sirotského dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku vytvárali úspory.

V praxi totiž podľa poslancov dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu pri dieťati, ktoré sa v centre nachádza na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti a detí umiestnených v centre na základe výchovného opatrenia a neodkladného opatrenia súdu.

Pomoc mladým bez bývania

Novela má pomôcť aj mladým dospelým, ktorí sa po dosiahnutí plnoletosti dostanú do situácie, že si nedokážu zabezpečiť bývanie. Má umožniť mladému dospelému, aby po odchode z centra po dosiahnutí plnoletosti mohol do dvoch rokov, na rozdiel od aktuálneho jedného roka, požiadať centrum o pokračovanie v starostlivosti, pokiaľ sa s ním písomne dohodne na podmienkach. Ak žiadosti mladého dospelého podanej po opustení centra nevyhovie, musí napísať dôvody, prečo tak neurobilo, navrhujú poslanci.

Zaviesť sa má aj zákonná povinnosť vo forme spoločne vypracovaného plánu sociálnej práce pre centrum, príslušný úrad práce, obec, vyšší územný celok, prípadne aj akreditovaný subjekt pri starostlivosti o deti, ktoré sú zdravotne postihnuté a je u nich predpoklad, že sa vzhľadom na svoj zdravotný stav nedokážu osamostatniť po nadobudnutí plnoletosti. Novela počíta s tým, že už pri dosiahnutí 17. rokov života dieťaťa bude existovať takýto spoločne vypracovaný plán.

Navrhovaná úprava tiež rieši situáciu mladých dospelých, ktorí z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie sú schopní podpísať dohodu s centrom a nemajú súdom ustanoveného opatrovníka.

Nižšie úhrady pre rodičov

Znížiť sa majú aj úhrady pre rodičov za poskytovanie odbornej pomoci v centre zo súčasnej jednej tridsatiny 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu za deň na jednu tridsatinu 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu za deň. Reagujeme na situáciu, aby výška úhrady menej vplývala na odmietnutie ponúkanej pomoci alebo predčasné ukončovanie pobytov v centre pre rodičov, resp. ich deti alebo mladých dospelých.

tags: #dieta #umiestnene #do #centra