Príbeh dvojročnej Kristínky z Nitry, ktorá prišla o život v rozhorúčenom aute, vháňa slzy do očí aj po rokoch. Jej milujúci otec Jozef, ktorý ju tragicky zabudol vysadiť v škôlke, sa s touto chybou musí vyrovnávať do konca života. Tento smutný prípad otvára dôležité otázky o ľudskej pamäti, pozornosti a psychologických javoch, ktoré môžu viesť k nepredstaviteľným tragédiám.
Syndróm zabudnutého dieťaťa: Príčiny a dôsledky
V rámci vyšetrovania smutného prípadu sa Jozef podrobil mnohým znaleckým skúmaniam. Odborníci sa zhodujú, že v jeho prípade mohlo ísť o syndróm zabudnutého dieťatka. "Ide o osobnosť bez zistenej patológie, ktorá má nadpriemerné intelektové schopnosti. Nemožno spochybniť jednoznačne pozitívny vzťah otca k dcére," uviedla súdna znalkyňa pred sudcom závery svojich zistení o obžalovanom Jozefovi.
Na otázku, prečo si otec na svoje dieťa nespomenul, znalkyňa uviedla, že sa nadmerne koncentroval. Odborná literatúra uznáva syndróm zabudnutého bábätka, no takýto termín sa aktuálne v medzinárodnej klasifikácii chorôb u nás nevyskytuje. Znalkyňa ale zároveň dodala, že zmeny v tejto klasifikácii sa vykonávajú v určitej periodicite. "Mám vedomosť o tom, že niektoré choroby boli v tejto klasifikácii, ale už nie sú s tým, že následne došlo k ich vylúčeniu a tiež niektoré z chorôb sa do tejto klasifikácie doplnili," vysvetlila, čím pripustila možnosť, že o tomto syndróme budeme v budúcnosti hovoriť aj na Slovensku.
Jozefova obhajoba stojí práve na tom, že v jeho prípade išlo o spomínaní syndróm. Prokurátorka sa na súde zaujímala, či pracovné záležitosti mohli spôsobiť neprimerane veľký stres u Jozefa a zároveň či to bolo dôvodom, že zabudol na svoje dieťa. "Nezistila som, že by bol vystavený extrémnym záťažovým faktorom, aj keď bol ten deň náročnejší," odpovedala znalkyňa.
Jozef sa podrobil aj neuropsychologickému vyšetreniu. Ide o vyšetrenie poruchy činnosti mozgu, pričom sa používajú špeciálne metódy. "Syndróm zabudnutého bábätka má v odbornej literatúre popísané neuropsychologické podklady. Súvisí so špecifikami činnosti mozgu a dá sa odhaliť len cielene," uviedol druhý súdny znalec na pojednávaní. "U obžalovaného je zásadným problémom pozornosť, keď sa musí rozhodovať medzi viacerými podnetmi. Ide o prepájanie z jedného budu na druhý, v tomto môže mať obžalovaný problém. Dôsledkom takých omylov môže byť aj tragická udalosť." Znalec jednoznačne skonštatoval, že Jozef zabudol na svoju dcérku, kvôli jeho neschopnosti zamerať sa na viacero podnetov.
"Jeho schopnosť pamätať si je nižšia. Má zvýšený sklon k nabiehaniu k rutine, teda do aktivít, ktoré bežne robí. To, že mal dieťa odniesť do škôlky, narušilo jeho stereotyp, narušilo jeho myslenie. Je jednoducho taký človek," uviedol znalec. "Človeku mimovoľne nabiehajú povinnosti v hlave, a to sú aktivity, ktoré dokážu odkloniť od toho, čo treba aktuálne vykonať." Znalec ďalej povedal, že základným omylom je myslieť si, že by pri tomto syndróme došlo k nejakému extrémnemu stresu. "V prípade obžalovaného ide o diagnózu, ktorá vzniká za špecifických okolností, jednoducho za takých, za ktoré človek nemôže. Konanie obžalovaného sa nedá považovať za konanie z nedbanlivosti. Skutok má povahu nevedomej, neuvedomelej povahy," priklonil sa znalec k tvrdeniu obhajoby. "V podstate sa statožňuejm s tým, že išlo o syndróm zabudnutého dieťatka," zdôraznil znalec.
"Dospeli sme k záveru, že konanie obžalovaného má vysvetlenie v psychologickom aj v neurologickom hľadisku. Keďže v literatúre je popísaný syndróm zabudnutého bábätka napriek tomu, že nie je časťou známych klasifikácií chorôb, ako znalecký ústav pripúšťame jeho existenciu. Sme toho názoru, že takýto syndróm existuje, má svoje opodstatnenia, z odborného hľadiska ho prijímame a považujeme za zmysluplný."
Tragický deň a jeho následky
Kristínka zomrela v rozhorúčenom aute vlani v lete. Teplota vzduchu bola v osudný deň 35,4 stupňov Celzia. Dievčatko zomrelo na zlyhanie centrálneho nervového systému vplyvom vysokej teploty. Jozef je obžalovaný z usmrtenia z nedbanlivosti. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody v trvaní od dvoch do piatich rokov.
Otec na pojednávaní rozprával o osudnom dni. So stiahnutým hrdlom a so slzami v očiach vypovedal o najhoršej a najstrašnejšej chvíli svojho života. Výpoveď niekoľkokrát prerušilo hrozné ticho, keď milujúci otec nemohol prísť k slovu a vydať zo seba hlások. Prítomní v pojednávacej miestnosti mali slzy na krajíčku, emóciám sa nemohli ubrániť. Miestnosťou sa ozývalo vzlykanie. Aj keď Kristínke život už nikto nevráti, otec je hlboko poznačený do konca svojho života. "Trauma zo straty dieťaťa je taká silná, že vylučuje, aby sa niečo podobné stalo v budúcnosti," odznelo z úst znalca v závere pojednávania.
Prípad sa stal koncom júla 2015. Podnikateľ Jozef K. mal dve deti. V tomto vzťahu mal rovnako dve deti. Rodinnej tragédii ho dnes na súd prišla podporiť jeho manželka. V Nitre prišla o život dvojročná Kristínka. Dievčatko zabudol 56-ročný otec v aute na parkovisku. V aute objavil nehybné telo dvojročnej Kristínky jeho otec. Okamžite privolal pomoc.
Otec zaparkoval auto pred budovou a odišiel do práce. Na Kristínku, ktorú mal odniesť do jaslí, zrejme zabudol. Spomenul si až po niekoľkých hodinách. Keď prišiel k autu, uvidel už len nehybné telo svojej dcéry. "Kričal ´ja som ho zabil, ja som ho zabil´," opisuje hrozný moment svedkyňa Marie Zajacová. Kristína sedela v autosedačke a nejavila známky života. Po celom tele mala údajne pľuzgiere. Privolaní záchranári dievčatku už pomôcť nedokázali. Skonštatovali len smrť. Rodičia o tragédii hovoriť nedokážu. Matku dievčatka ratovali záchranári. "Museli ošetriť 32-ročnú ženu, ktorá utrpela šok," dodal hovorca záchranárov Boris Chmel. "Vyšetrovateľ už začal trestné stíhanie vo veci zločinu opustenia dieťaťa," skonštatovala nitrianska krajská hovorkyňa Božena Bruchterová.
Bol by to úplne obyčajný deň. Lenže 22. júla 2015 sa jednej rodine zrútil svet. Tragédia, ktorá sa stala v Nitre a otriasla celým Slovenskom, nemala do tých čias v našich končinách obdobu. Podnikateľ Jozef Kurák († 58) zabudol odviezť dvojročnú dcérku Kristínku do škôlky. Dievčatko zomrelo v rozhorúčenom aute. Bolesť rodičov nakoniec vyústila do smrti samotného otca o rok a pol neskôr.
Spisovateľ Dušan Budzák (57), ich blízky priateľ, sa rozhodol vydať svedectvo o udalostiach v knihe, pri ktorej čítaní behá mráz po chrbte. "Kedy si pochopil, že v škôlke nie je? Nechcem ho týrať, ale toto už musím vedieť aj ja. Jojo si opäť zúfalo vzdychol. Chytil si hlavu do dlaní ako pred chvíľou a zvinul sa celým telom až k svojím nohám: Keď mi Katka zavolala zo škôlky, že prišla po malú, ale oni jej povedali, že som ju tam nedoviezol. Vraj jej volali, ale nedovolali sa jej alebo mali zlé číslo, tak to nechali tak..."
Autor knihy Dušan Budzák k stretnutiu s nešťastnými rodičmi uviedol: "Dodnes si pamätám, že moje prvé slová boli: Toto si posral, Jojo! Nechápal som, ako niekto môže zabudnúť svoje dieťa v aute. Až postupne som prenikal hlbšie do toho všetkého. Stretával som sa so psychológmi a keď som začal študovať príbehy, ktoré sa udiali v zahraničí, pochopil som, že nech to znie akokoľvek bizarné, Jojo nič neposral. Keď sa totiž zíde niekoľko náhod dokopy, tak ako sa to stalo v prípade Kristínky, ktorýkoľvek človek na svete je absolútne bezmocný... Bol som jeden z tých, ktorí to tiež nechápali, ale aspoň som nebol taký krutý ako okolie, ktoré začalo vyhlasovať rozsudky. To rodičom Kristínky spôsobovalo ďalšiu traumu. Nemohli ísť na ulicu, aby ľudia na nich nepokrikovali: Ty vrah malých detí! Zhabal som im telefóny, lebo ľudia si zistili ich čísla a začali im volať. Dohadovali sa, že na cintoríne odprevadia do hrobu spolu s ňou aj rodičov."
Rok a pol po tragédii, v decembri 2016 sa za Kristínkou pobral aj jej užialený otec. Jozef zomrel pri behu, zradilo ho srdce. Rany na duši rodiny Kurákovcov sa znova otvorili.
Matka Katarína Kuráková (36) prišla v priebehu dvoch rokov o dcérku Kristínku († 2) aj o manžela Jozefa († 58), a tak vo svojej duši má dvojnásobný žiaľ. Ako sa toto peklo dá prežiť a čo ju drží nad vodou, povedala exkluzívne v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa na krste knihy Môj život s Jojom, ktorá sa vracia aj k tragédii z júla 2015. "Rozprávam sa s oboma. Veľmi dlho boli moje dialógy s Kristínkou zamerané na to, že som sa jej neustále ospravedlňovala. Aby sa na mňa nehnevala, že ma mrzí, že som v ten deň pracovala a nevedela som byť ja tá, ktorá ju zavezie do škôlky. Zároveň som ju v duchu utvrdzovala o našej láske k nej. Potom skôr myslím na to, aké by to bolo, keby už teraz bola staršia, čo by mi asi povedala."
Na otázku, ako vníma staršia dcérka Karolínka, že už nemá malú sestričku ani ocka, odpovedala: "Oni sú obaja dennou súčasťou nášho života. Spomíname na rôzne príbehy a dnes sa už dokážeme pri tom aj smiať. Kedysi to bolo len s veľkými slzami. Nedávno som Karolínke ukázala fotku, kde mi Kristínka vyhádzala celú šperkovnicu, hovorila som jej, že či si pamätá, keď Kristínka rozhadzovala po kuchyni jedlo, inokedy si zasa spomenie Kajka na príbeh, ktorý som ja už možno zabudla. Vieme si na tieto veci spomenúť s úsmevom."
O knihe Dušana Budzáka povedala: "Veľmi som sa bála, keď som knihu začala čítať. Bála som sa, čo všetko tam bude, je to niečo, čo zažívate opakovane. Prečítala som ju a musím povedať, že na mňa pôsobila veľmi terapeuticky. Viem, že ten príbeh ma bude sprevádzať po celý život. Na určitý okamih som nadobudla pocit, že už je ten príbeh preč, nie však minulosť. Keď som knihu dočítala, povedala som si: Veď ja som to prežila, čo môže byť horšie? To, že som to čítala? Ja mám tie obrazy veľmi často pred sebou. Prekvapivo, prešla som si tým pri čítaní zas, poplakala som si, ale nebolo to také hrozné ako tá realita, ktorá strašne bolí. Som vďačná Dušanovi za tú knihu, pre mňa je to veľmi silný odkaz o ich priateľstve s Jozefom. Budem veľmi úprimná."
Na otázku, či vyčítala Jozefovi, že zabudol dcérku v aute, odpovedala: "Nikdy. Vždy som Jožkovi vravela, že sa to stalo nám obom, nie iba jemu, tá tragédia je naša spoločná. Pre mňa je dôležité to, čo som ja celý čas vedela bez ohľadu na to, či by tá kniha vyšla, alebo nevyšla. A to je to, čo som ja prežila. Vždy budem za Jojom stáť. Lepšieho manžela pre seba a lepšieho otca pre svoje deti by som si nevedela vybrať. Naučila som sa mať okolo seba istú stenu a neriešiť to, že možno niekto iný má iný pohľad. Pretože inak by sme nevedeli prežiť."
Súdny proces a verdikt
Jozefa K. uznal Okresný súd v Nitre 4. novembra tohto roka vinným z prečinu usmrtenia z nedbanlivosti, pretože vlani v lete zabudol svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute. Tá po krátkom čase zomrela na prehriatie organizmu a zlyhanie centrálneho nervového systému mozgu. Súd uložil otcovi trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s odkladom výkonu trestu na dva roky. Jozef K. podal voči výroku o vine odvolanie. K verdiktu súdu sa nechcel vyjadrovať.
"Ale stále neviem nájsť ten okamih, kedy sa všetko pohlo tým nesprávnym smerom, nevidím ten moment, ktorý by sa dal spojiť s nedbanlivosťou. Cítim vinu za to, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa, cítim vinu za to, že k tomu došlo. Bez ohľadu na rozsudok, ktorého dôsledky časom pominú, budem musieť s tým, čo sa stalo, žiť ďalej."
Nitriansky súd uložil trest Jozefovi Kurákovi za to, že zomrelo dieťa, ktoré by za iných okolností mohlo žiť plnohodnotný život. Trest je istým spôsobom prijatím zodpovednosti aj poučením a najmä nájdenie krehkej rovnováhy medzi rôznymi povinnosťami. Jozef si svetský trest už nikdy neodpyká. Bol presvedčený, že je v škôlke. "Vždy som Jožkovi vravela, že sa to stalo nám obom, nie iba jemu, tá tragédia je naša spoločná," vravela v rozhovore pre Nový Čas Katarína, ktorá manželovi neustále opakovala, že bude pri ňom stáť. "Lepšieho manžela pre seba a lepšieho otca pre svoje deti by som si nevedela vybrať. Naučila som sa mať okolo seba istú stenu a neriešiť to, že možno niekto iný má iný pohľad. Pretože inak by sme nevedeli prežiť."
"Prijímam úplnú zodpovednosť za túto hroznú tragédiu. Pôjdem pred súd a budem čeliť celej tejto zlobe. Aj keď žiaden súd mi nemôže udeliť tvrdší trest, aký mám," napísal vo vyhlásení Jozef, ktorý znášal ten najväčší trest - do konca svojho života niesol morálnu vinu za smrť svojej dvojročnej dcéry.
Medzinárodné súvislosti a prevencia
Daniel Lipšic sa snažil dosiahnuť pre otca oslobodenie, súd mu však vymeral podmienečný trest. Minulý týždeň informovali médiá o prípade Justina Rossa Harrisa z Atlanty v USA, ktorý nechal v júni v roku 2014 svojho syna v aute a odišiel do práce. Vonku bolo v tom čase viac než 30 stupňov Celzia. Sedem hodín v rozpálenom aute chlapček neprežil a zomrel na prehriatie organizmu. "Obžalovaného uznávame vinným zo strašného zážitku, ktorý spôsobil svojmu 22-mesačnému dieťaťu. Muž bezcitne odišiel a nechal dieťa pariť sa v aute a zomrieť," povedala sudkyňa. Otec, ktorý nechal svojho syna zomrieť v rozpálenom aute, si od sudkyne vypočul verdikt doživotie! Obhajoba stále tvrdila, že muž svoje dieťa v aute neúmyselne zabudol. Aj podľa matky dieťaťa a bývalej manželky odsúdeného bol Harris vzorný otec a chlapcovu smrť by vedome nikdy nedopustil.
Čo robiť, aby ste nezabudli dieťa v aute?
Aj napriek apelom a upozorneniam je syndróm zabudnutého dieťaťa stále aktuálny. Syndróm zabudnutého dieťaťa sa môže vyskytnúť u kohokoľvek - u každého z nás. V skratke uvádzame 5 hlavných bodov, aby ste nezabudli svoje dieťa v aute, keď váš mozog napríklad funguje v rámci autopilota, ani o tom neviete:
- Než zamknete auto, poobzerajte sa vždy vôkol seba, spravte z toho zvyk.
- Ak cestujete do práce, na zadnom sedadle - pri dieťati si vždy odložte niečo, čo v práci potrebujete - kabelka, mobil, doklady, notebook.
- Zvyknite si zamykať auto - deti sa vedia zamknúť v nezamknutom aute samé veľmi šikovne - aj tieto tragédie sa dejú vo svete - a kľúče od auta vždy ukladajte na bezpečnom mieste, kam sa k nim dieťa nedostane.
- Na sedadlo spolujazdca si dávajte pomôcku - plyšovú hračku dieťaťa, ktorá vám pripomenie, že je na zadnom sedadle.
- Vypnite si pre chvíľu jazdy telefón, aby vás nerozptýlil.
Onálepkujte si auto - aby ste nezabudli na dieťa - nech vám nálepky prítomnosť dieťaťa pripomínajú.
Trauma z detstva: Životy zanedbávaných detí
Ponechanie dieťaťa v aute môže mať trestnoprávnu dohru. Môže ísť o trestný čin opustenia dieťaťa, ktoré si nevie pomôcť samo, kde hrozí jeden až päť rokov väzenia, pri deťoch mladších ako šesť rokov hrozí až desaťročné väzenie. Osoba môže navyše čeliť aj obvineniu z ublíženia na zdraví či v krajnom prípade z usmrtenia, ak takéto konanie viedlo k poškodeniu zdravia či k smrti dieťaťa.
Čo sa deje s dieťaťom, keď je zamknuté v aute?
Deti totiž nemajú ešte dobre vyvinuté termoregulačné mechanizmy, preto teplo znášajú horšie ako my, dospelí. "Ak rodičia zabudnú dieťa v rozpálenom aute, ktoré sa pri vonkajších podmienkach mení na saunu, je vysoko pravdepodobné, že oň prídu. Detský organizmus sa prehreje tri- až päťkrát rýchlejšie ako telo dospelého," varovala primárka oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice sv. Michala Martina Ščesná ešte v roku 2022 v rámci preventívnej kempane polície Nezabudni na mňa v aute.
Ako vysvetlila, dieťa v aute postupne malátnie, je unavené, pridružujú sa bolesti hlavy, zvracanie. "Koža je červená, neskôr bledne. Zrýchli sa pulz aj dýchanie. Neskôr sa objavia kŕče, nasleduje bezvedomie, zastavenie krvného obehu, dýchania a nastáva smrť," priblížila.
Čo robiť, ak nájdete dieťa zamknuté v rozhorúčenom aute?
Aj naši záchranári upozorňujú, aby sme si všímali svoje okolie - a ak nájdete dieťa alebo zviera v uzamknutom aute, bezodkladne kontaktujte mestskú políciu na čísle 159 alebo štátnu políciu na čísle 158. Namieste je kontaktovať v prípade potreby aj rýchlu záchrannú zdravotnú službu 155 alebo 112.
Ak však vidíte, že dieťa stráca pozornosť či zaspáva, ťažko sa mu dýcha, nereaguje na vonkajšie podnety, neváhajte zakročiť a rozbiť okno mimo miesta, kde sa nachádza, následne ho vytiahnuť z vozidla. "Keď je dieťa pri vedomí a plače, treba ho vziať do tieňa a chladiť. Robte to postupne, vlažnou vodou, aby nedošlo k šoku. Pomaly chlaďte ruky, nohy, trup I hlavičku. Použite napríklad mokrú vreckovku, no nenechávajte ju na jeho tele, zabezpečte, aby sa voda mohla odparovať. Môžete dieťatko aj ovievať. Ak dieťa nezvracia, po malých dúškoch mu môžete ponúknuť piť, nie však ľadový nápoj, radí na sociálnej stránke aj slovenský Červený kríž.“
„Ak je dieťa v bezvedomí, ale dýcha, je potrebné ho umiestniť do stabilizovanej Polohy nabok a hlavu mu zakloniť tak, aby nič nebránilo jeho dýchaniu," radí polícia.
V prípade, ak dieťa nedýcha, je potrebné uložiť ho na chrbát na zem, zakloniť mu hlavu a do úst aj nosa päťkrát vdýchnuť. Potom vtláčať hrudník dvoma prstami tempom 100-krát za minútu.
