ADHD: Porucha pozornosti a hyperaktivita u detí a dospelých

Hyperaktivita a poruchy pozornosti sú čoraz častejšie diagnostikované u detí. Zo života: Nevychované dieťa? „Keď sa objavím niekde so svojím šesťročným Alexom, jednoducho je ho plná miestnosť, je všade. Akonáhle prekročí prah miestnosti, je to klbko nevyčerpateľnej energie - skáče, hopsá, začne robiť desať vecí naraz, všetko chce vyskúšať, s každým chce hovoriť, pri žiadnej činnosti nedokáže zotrvať dlhšie, ako je bežné. Keď sa hrá a potrebuje si odbehnúť na malú potrebu, jednoducho v strede cesty - niekedy vplyvom hračky na zemi alebo holuba v okne - zabudne, kam šiel. Jeho reč je mimoriadne rýchla, miestami hovorí útržkovito, ale dohovoríme sa bez problémov. Často som sa stretla s tým, že mi vyčítali, ako ho neviem vychovať, pričom problém bol úplne niekde inde - v jeho ADHD. Na druhej strane je to neskutočne milujúce dieťa, parťák, športovo mimoriadne nadaný s neuveriteľnou výdržou, a ak je jeho pozornosť podmienená záujmom, dokáže pri takýchto činnostiach naozaj zázraky. Učíme sa s jeho poruchou pracovať, rovnako tak učíme správnemu prístupu aj jeho okolie. Keďže máme odklad do školy, veríme, že tento rok sa posunieme dostatočne ďaleko, aby sme zapracovali na jeho pozornosti a spolupráci. Našim cieľom je stavať na našich silných stránkach.

Deti s ADD/ADHD sa často prejavujú nadmernou aktivitou už pred narodením. Po narodení môžu byť náročné na starostlivosť, veľa plačú a majú problémy so spánkom. Môžu mať ťažkosti s fyzickým kontaktom, neustále rozprávajú, skáču do reči a rušia ostatných. Nadmerná aktivita je prirodzená u detí, ale u tých s ADD/ADHD je intenzívnejšia, ich pozornosť je nedostatočne kontrolovaná a ich prejavy sú rušivé pre okolie. To vedie k napätiu v rodine a v širšom sociálnom prostredí. ADD a ADHD ovplyvňujú učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy a vyžadujú si špecifický prístup vo vzdelávaní. Prejavy sa začínajú pred siedmym rokom života, trvajú najmenej šesť mesiacov a sú relatívne trvalé. Ovplyvňujú všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa - učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrvávajú do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať.

Presná príčina vzniku ADD/ADHD nie je doteraz známa, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze). Vplyv môžu mať genetické faktory, oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, rádioaktivita a podobne. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach - v čase pred narodením, pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok (získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústavy - neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať.

Deti s ADHD sú hyperaktívne, neobsedia dlho na mieste, musia stále niečo robiť, nedokážu sa sústrediť. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je spôsobená nerovnováhou medzi neurotransmitermi a oneskoreným vývojom mozgu. Príznaky ADHD u detí sa zvyčajne objavia vo veku od 3 do 6 rokov, ale v priemere býva diagnóza stanovená okolo 7. roku. Symptómy ADHD si môžete obzvlášť všimnúť u detí na základnej škole najmä od 6 do 12 rokov, pretože počas tohto obdobia sa od nich očakáva, že budú dodržiavať pokyny, plniť úlohy a primerane komunikovať s rovesníkmi a dospelými. Mnohí ľudia si pri ADHD predstavia nekontrolovateľné dieťa v neustálom pohybe, ktoré sa odráža od stien a vyrušuje všetkých naokolo. Avšak realita je oveľa zložitejšia. Niektoré deti s ADHD sú hyperaktívne, zatiaľ čo iné sedia ticho s pozornosťou na míle ďaleko. Niektoré sa príliš sústredia na úlohu a majú problém presunúť koncentráciu na niečo iné.

Medzi príznaky ADHD patrí neustále vrtievanie sa, točenie sa, problém so sústredením, ťažkosti s dokončením úloh, impulzívne správanie. Diagnostikovanie poruchy pozornosti je zložitý proces a trvá nejaký čas. Je potrebné vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu mať rovnaké symptómy.

Charakteristika ADD/ADHD

Roztržitosť a nesústredenosť: Pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny.

Dráždivosť: Sklon k výbuchom zlosti alebo zjašené reakcie pod vplyvom momentálnej pohnútky alebo podnetu.

Impulzívnosť: Hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky.

Problémy so sebaovládaním: Neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej, ako aj nevhodnej.

Ľahká vyrušiteľnosť: Neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať.

Hyperaktivita: Neustály pohyb, nevydržia pri žiadnom zamestnaní, vyrušujú ostatné deti, upútavajú na seba pozornosť.

Neporiadnosť: Žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci.

Časté skákanie do reči: Mnohokrát nevhodne, nemôže sa dočkať, pokiaľ na neho príde rad.

Nadmerné rozprávanie: Neustále rozpráva a dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže dopredu premyslieť.

Deti s ADHD potrebujú špecifický prístup najmä počas vyučovania. Deti sú však prirodzene impulzívne, zvedavé a aktívne. Máte pocit, že vaše dieťa len behá? Sledujte ho. Uvidíte, že po pár minútach si sadne napr. do pieskoviska a bude sa hrať v piesku. Viete, čo skutočne robí okrem hrania? Oddychuje. Áno, deti oddychujú inak. Pohyb a aktivita je aj prejavom temperamentu. Už u novorodencov môžeme badať, že každé má inú potrebu pohybu, pričom tento pohybový prejav je najzreteľnejší medzi štvrtým a piatym týždňom života. Taktiež aj vytrvalosť je prejavom temperamentu - to ako dlho sa dokáže dieťa sústrediť na jednu aktivitu, ako dlho dokáže zostať pri jednej činnosti. Okrem temperamentu ovplyvňuje aktivitu aj strava. Zamysleli ste sa nad tým, koľko sladkostí zje vaše dieťa? Stravovacie návyky priamo súvisia so zvýšenou aktivitou dieťaťa. Ďalší faktor pôsobiaci na aktivitu je harmonogram dňa a striedanie činností. Ak očakávate, že dieťa bude hodinu pozerať rozprávku, potom si ticho kresliť alebo si čítať, určite budete sklamaní. Vaše dieťa potrebuje striedať činnosti - aktívne - pasívne - aktívne. Aký rytmus má váš deň? Kedy vstávate a kedy chodíte spať? Svojmu životnému tempu prispôsobujete aj rodinný život. Dieťa vás sleduje, vníma a žije s vami. Vaše tempo sa stáva prirodzeným aj pre neho a jeho aktivitu. Dieťa je zrkadlom svojich rodičov. Ak sme zmätení, či je naše dieťa aktívne alebo hyperaktívne, skúsme najskôr venovať viacej času našim deťom a vnímajme, čo robia a prečo to robia. Možno zistíme, že dieťa by si čítalo, ale nie samé. Možno by v tichosti kreslilo, ale chce cítiť našu prítomnosť. Možno by menej behalo, ak by sme behali s ním.

Nadmerná fyzická aktivita: Dieťa je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste. Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať. V puberte to prechádza do netrpezlivosti. Impulzivita: Dieťa koná bez rozmýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť. Očakáva, že všetko bude realizované okamžite, nedokáže počkať, či odoprieť si okamžitú odmenu. Často vyrušuje konverzáciu, výuku učiteľa, nastolené aktivity, na učiteľove otázky odpovedá unáhlene a niekedy mimo tému. Nepozornosť: Pre dieťa s hyperaktivitou býva bežné, že preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy. Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca. Veľmi často robí chyby z nepozornosti, požiadavky prepočuje, zabúda na inštrukcie a treba mu ich opakovať.

ADHD však zasahuje do života komplexne. Stravovanie: deti nedokážu obsedieť ani pri jedle, často od jedla vstávajú, veľa pri tom rozprávajú, sú citlivé na skúšanie nových vecí, na farbu alebo konzistenciu jedla.

ADHD zvykne byť spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou, dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť.

Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.

Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.

Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.

Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.

Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.

Princípy pre zvládanie ADD/ADHD

1. Diagnostika a odborná pomoc

Ak rodičia spozorujú na svojom dieťati prejavy ADD/ADHD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Diagnostiku ADHD by mal vykonať lekár (pedopsychiater alebo detský neurológ). Niekedy môže ADHD ako prvý rozpoznať aj iný odborník, napr. učiteľ, ktorý si všimne prejavy ADHD u dieťaťa. Diagnostika ADHD vyžaduje komplexnú zdravotnú, školskú a rodinnú anamnézu, tiež sociálnu situáciu, v ktorej dieťa žije, zhodnotenie sociálnych vzťahov a prostredia, v ktorom dieťa žije, a tiež aj osobnostné charakteristiky dieťaťa a jeho rodičov. Súčasťou vyšetrenia je aj pozorovanie dieťaťa a sledovanie jeho prejavov doma aj v škole a ich odstupňovanie na viacbodovej škále, príp. aj iné odborné lekárske vyšetrenia, napr. EEG vyšetrenie za účelom spresnenia diagnostiky ADHD, resp. vylúčenia iných neurologických ochorení.

2. Výchovné prístupy

• Povzbudenie, pochvala a ocenenie: Za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie.
• Krátke úlohy: Málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať.
• Systém, poriadok a pravidlá: Stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte.
• Úprava pomôcok a priestoru: Pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov.
• Pohybové uvoľnenie: Dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď.
• Vylúčenie rušivých vplyvov: Vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné.
• Práca pri dobrom sústredení: S dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť.
• Hry na trpezlivosť a sústredenie: Vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu.
• Predchádzanie pocitu menejcennosti: Nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti.
• Dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť: Dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňoch dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad.
• Predvídanie a predchádzanie ťažkostiam: Naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadle atď.

3. Kontakt s rodičmi

Kontakt s rodičmi je potrebný z viacerých dôvodov, napr. na získanie informácií o dieťati, na konzultácie o výchovných postupoch a na zabezpečenie jednotného prístupu k dieťaťu v škole aj doma.

4. Montessori princípy

Montessori pedagogika ponúka užitočné princípy pre prácu s deťmi s ADD/ADHD. Maria Montessori kládla dôraz na rozdiel medzi dieťaťom a dospelým a na potrebu pripraveného prostredia, ktoré uspokojuje vývinové potreby dieťaťa.

• Podporné domáce prostredie: Poskytnúť dieťaťu milujúce a podporné domáce prostredie.
• Bohatý svet skúseností: Ukazovať dieťaťu bohatosť sveta, ktorý nás obklopuje, ale rovnako mu poskytovať možnosti prežiť si skúsenosť.
• Sloboda prieskumu: Dôverovať dieťaťu pri jeho prieskumoch a dovoliť mu skúmať svet okolo seba.
• Činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti: Domáce prostredie by malo podporovať činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti dieťaťa, rovnako by malo poskytovať príležitosti na to, aby dieťa malo možnosť voľby.
• Účasť na rodinnom živote: Zapojiť dieťa do rodinného života a umožniť mu prispievať k rodinným činnostiam.
• Láska k prírode: Dopriať dieťaťu dlhé prechádzky v lese, na lúke, popri vode a prehĺbiť v ňom lásku k prírode a zvieratám.
• Priestor lásky, porozumenia a harmónie: Vytvoriť dieťaťu priestor lásky, porozumenia, harmónie.

5. Pohyb a hrubá motorika

Rozvoj hrubej motoriky je dôležitý pre celkový vývin dieťaťa. Nedostatočne rozvinutá hrubá motorika môže ovplyvniť jemnú motoriku ruky, čo sa prejavuje silným prítlakom na písaciu plochu, kŕčovitým držaním písadla a bolesťami ruky.

• Skákanie cez švihadlo
• Skákanie
• Hádzanie
• Šplh
• Skákanie na jednej nohe vo vymedzenom priestore
• Vystupovanie a zostupovanie po primeranom náradí

6. Zvládanie stresu

Chronický stres môže zhoršiť príznaky ADD/ADHD. Je dôležité naučiť sa zvládať stres pomocou:

• Pravidelného pohybu: Fyzická aktivita môže pomôcť znížiť hladinu stresu a zlepšiť náladu.
• Meditácie a mindfulness: Techniky, ako je meditácia, môžu pomôcť upokojiť myseľ a znížiť stres.
• Zdravej stravy: Vyvážená strava môže posilniť imunitný systém a zlepšiť celkové zdravie.
• Dostatku spánku: Kvalitný spánok je kľúčový pre regeneráciu tela a mysle.
• Sociálnej podpory: Rozprávanie s blízkymi priateľmi a rodinou môže poskytnúť emocionálnu podporu a zmierniť stres.

7. Nové metódy diagnostiky

Čoskoro sa možno dočkáme nového spôsobu diagnostiky ADHD a autizmu u detí - prostredníctvom pohybovej počítačovej hry. Systém sa volá CAMI a spočíva v jednoduchom teste: deti sa jednu minútu snažia napodobňovať tanečný pohyb postavičky na obrazovke, zatiaľ čo ich snímajú dve pohybové kamery. Na základe týchto pohybov a schopnosti detí ich zopakovať dokázal CAMI s 80 % úspešnosťou odlíšiť deti s diagnózou autizmu od zdravých detí.

ADHD v dospelosti

ADHD sa už dávno nevyskytuje iba u detí. U dospelých si môžeme všimnúť častejšie zabúdanie či roztržitosť pri práci. Určenie diagnózy ADHD u dospelých nie je úplne jednoduché. Veľký význam má aj výskyt ADHD u rodičov, keďže s poruchou pozornosti u dospelých sa uplatňuje genetická predispozícia.

Ako ovplyvňuje ADHD dospelých?

Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha dospelým s ADHD naučiť sa pracovať s vlastnými myšlienkami, emóciami a správaním. Možnosťou lepšieho zvládania ADHD u dospelých je aj farmakologická liečba.

Úprava životného štýlu u dospelých s ADHD

• Ashwagandha: Rastlina, ktorá by mala pomôcť so zvýšením pozornosti a lepším sústredením, takisto by mala znižovať hladiny stresu.
• Väčšie úlohy si rozdeľujte na menšie: Ak sa musíte učiť alebo vypracovať nejakú úlohu, ktorá vyžaduje dlhé „sedenie na zadku“, rozdeľte si ju na viacero dní.
• Vyskúšajte Pomodoro techniku pre lepšie sústredenie sa: Pri tejto technike sa napríklad 40 minút sústredíte a 5 minút máte pauzu. Takto si to zopakujete aspoň 3-krát a po treťom cykle si urobíte dlhšiu prestávku.
• Športujte: Ak máte veľa energie, je dôležité nájsť si pohybovú aktivitu, pri ktorej zabudnete na problémy a stres.
• Obmedzte cukor: Cukor je „životabudič“ a na to, aby sme boli zdraví, ho potrebujeme.

Strava a pohyb pre aktívne deti

Dôležitosť dojčenia a výber potravín: Minimálne prvých šesť mesiacov života by malo byť dieťa výlučne dojčené. Materské mlieko je nenahraditeľné a predstavuje ideálnu výživu pre bábätko. Príkrmy by mali byť zavedené len v prípade, že dojčenie nie je možné. Pri výbere potravín pre deti treba byť opatrný. Reklamy často propagujú produkty plné cukru - mliečne výrobky, čokolády, cukríky, cereálie. Výrobcovia pridávajú cukor, aby zvýšili chuť a tým aj dopyt po ich produktoch. Je dôležité obmedziť príjem cukru u detí a čítať etikety na nápojoch a potravinách. Sacharóza, glukóza a fruktóza by sa mali v strave detí vyskytovať minimálne.

Pohyb ako súčasť zdravého životného štýlu: Deti potrebujú pohyb, no obézne deti sa mu často vyhýbajú. Obezita môže zhoršovať dýchanie a viesť k astme. Ak deti nemajú radi pohyb, treba im ho zaradiť do programu ako povinnú aktivitu - cvičenie s trénerom, kolektívny šport. Pohyb sám o sebe nespôsobí chudnutie, ale výrazne k nemu prispieva. Dôležité je tiež pripravovať deťom pravidelne desiatu a olovrant a kontrolovať, či si v škole nekupujú fastfood alebo nevymieňajú desiatu za menej vhodné potraviny.

Zdravá životospráva pre celú rodinu: Rozvíjajte u dieťaťa vzťah k pohybu a tráveniu času v prírode a na dennom svetle. Dôležité je tiež minimalizovať stres. V rodine by mala byť nastavená zdravá životospráva pre všetkých členov. Ak majú rodičia nadváhu alebo obezitu, je pravdepodobné, že aj ich deti budú mať podobné problémy. Začnite preto u seba - schudnite, jedzte zdravo a cvičte.

Skladba stravy pre aktívne deti: Skladba stravy pre deti sa líši od stravy dospelých. Dieťa je v neustálom pohybe a potrebuje sacharidy ako zdroj energie. Ak sa dieťa hýbe, pohár zriedeného džúsu alebo prírodnej malinovky tu a tam nie je problém. Horšie sú presladené limonády a kolové nápoje, ktoré obsahujú cukor, kyselinu citrónovú a fosforečnú, a často aj kofeín. Cukor je pre deti návykový a vedie k bludnému kruhu závislosti.

Problém s kofeínom a kyselinami v nápojoch: Kolové nápoje obsahujú kofeín, rovnako ako káva. Mnohé malinovky sú ochutené kyselinou citrónovou alebo fosforečnou, ktorá sa používa aj v čistiacich prostriedkoch. Z pohľadu kofeínu a kyselín je lepšie, ak deti kolové nápoje nepijú vôbec. Džúsy sú lepšou voľbou, ale aj tie sú často plné cukru. Je dôležité obmedziť príjem sladkých nápojov a uprednostňovať čistú vodu.

Vplyv televízie a počítačov na obezitu: Súvislosť medzi obezitou a sledovaním televízie a hraním počítačových hier je nepopierateľná. Tieto aktivity vedú k telesnej pasivite, ktorá spôsobuje priberanie. Dieťa pri televízore často zobká, čo vedie k vysokému príjmu energie a minimálnemu výdaju. Sedenie pri počítači a televízii má deštruktívny účinok - dieťa zlenivie, neučí sa hovoriť, nestretáva sa s inými deťmi a neučí sa zapadnúť do kolektívu. Menej podporujte on-line diskusie a chaty. Vždy, keď je to možné, nech sa deti idú hrať von a "naživo". Pokiaľ ide o televíziu, všetko s mierou. Nech si dieťa z týchto technológií zoberie to najlepšie a potom nech ide von, do živých vzťahov.

Zlý vzťah k pohybu u obéznych detí: Obézne dieťa často nemá rado pohyb a je nešikovné. To vedie k posmechu a hodina telesnej výchovy sa stáva utrpením. Zdravé dieťa s pohybom problém nemá a nemá dôvod vyhýbať sa telesnej výchove. Obézne dieťa má často mizernú kondíciu a aj najmenšie zadýchanie či začervenanie môže nahlásiť u lekára. Obezita samotná stačí na to, aby dieťa malo zhoršené výsledky vyšetrení.

Čo robiť, ak dieťa sedí v "W" pozícii

Deti sa často a radi ponevierajú dospelým po okolí a sadnú si do pozície, ktorú odborníci nazvali ako „W“ pozíciu. Pre deti je táto poloha najjednoduchšia a najprirodzenejšia. Poskytuje im stabilitu, vzhľadom na to, že nohy majú pritom rozprestreté nemusia na udržanie rovnováhy vykladať žiadnu námahu. Ďalším problémom je, že táto pozícia stavia detský chrbát do zakrivenej polohy. Deti sa v tomto sede hrbia a to je v mladom veku veľmi nepriaznivé pre budúci rast chrbtice. Deti, u ktorých sa prejavia ťažkosti spojené s takýmto sedením, majú problémy s bežnými hrami ako napr. hádzanie lopty, alebo s akýmkoľvek iným športom. Najlepšou alternatívou je poloha do „V“ alebo sedenie v tureckom sede.

Ajurvéda a zdravý životný štýl

V ajurvéde sa kladie dôraz na stravu a životný štýl ako na základné terapeutické a preventívne opatrenia. Dodržiavanie zásad ajurvédskeho stravovania a životného štýlu vhodných pre vašu konštitúciu je prospešné nielen pre vaše telesné, ale aj psychické a emocionálne zdravie.

Váta dóša a jej vplyv

Váta dóša je suchá, ľahká, studená, jemná, mobilná, rozptyľujúca sa a nepravidelná, preto nadmiera ktorejkoľvek z týchto vlastností môže spôsobiť jej nerovnováhu. Váta sa veľmi rýchlo dostane do nerovnováhy nepravidelnosťou, hlavne čo sa týka času jedla a spánku. Ďalším častým dôvodom jej narušenia je potláčanie prirodzených telesných nutkaní ako kýchania, zívania, plaču, močenia, plynov, stolice atď. Častou príčinou tiež je, ak jeme jedlo v čase, keď predchádzajúce jedlo ešte nebolo strávené; ponocovanie, nadmerná fyzická záťaž a príliš časté cestovanie. Pokiaľ ide o diétu, príjem surovín, ktoré majú štipľavú, horkú a trpkú chuť, rovnako ako aj príjem chladných, surových a suchých potravín vátu zvyšuje.

Zásady pre vyrovnávanie váty

• Stabilita a pravidelnosť: Zvýšená váta sa prejavuje ako nepokoj, neustály pohyb a nepravidelnosť v živote človeka. Ak chceme vátu, ktorá je v neustálom pohybe účinne uzemniť, pravidelný denný režim je nevyhnutný. Jednoducho tým, že jeme každý deň v rovnakom čase, a vstávame a ideme spať v rovnakom čase, je možné nevyváženú vátu zharmonizovať.
• Vlhkosť a mastnota: Váta je suchá a táto vlastnosť môže spôsobiť suchosť, drsnosť a šupinatosť pokožky. Rovnováhu vytvoríme každodenným používaním oleja - vnútorne aj navonok. Doporučená je každodenná automasáž teplým sezamovým, horčičným, mandľovým alebo jojobovým olejom, pred tým ako sa osprchujeme čí okúpeme teplou vodou. Tá pootvára póry, vďaka čomu sa olej dostane hlbšie do telesných tkanív. Môžeme pridať aj niekoľko kvapiek esenciálneho oleja, ktorý vyrovnáva vátu, ako je levanduľa alebo sladký pomaranč. Suchá kvalita tiež môže spôsobiť dehydratáciu.
• Teplo: Pretože sa váta vyznačuje studenou kvalitou, vátoví ľudia sú veľmi citliví na chladné a veterné počasie.
• Pokoj: Pretože je váta v neustálom pohybe, ľudia s vátovou nerovnováhou by sa mali vystríhať nadmernej fyzickej aktivity ako behanie, skákanie atď.
• Ťažkosť, uzemnenosť: Pretože je váta ľahká, prebytok tejto kvality môže spôsobiť “neuzemnenosť” a nespavosť. V takom prípade môže pred uložením k spánku pomôcť šálka horúceho mlieka so štipkou muškátového orieška a lyžičkou prírodného nerafinovaného cukru. Ak zvýšená suchosť váty spôsobuje zápchu, do mlieka je možné pridať lyžičku ghí.

Strava pre vátový typ

Vátoví ľudia by mali jesť uzemňujúce a výživné jedlá a potraviny, ako napríklad koreňovú zeleninu a orechy. Potraviny, ktoré sú teplé, uvarené a mastné sú najlepšie. Vátoví ľudia by mali variť s veľkým množstvom vody a masla alebo ghí, aby znížili suchú kvalitu váty a zvýšili stráviteľnosť daných potravín. Ryžový nákyp, jedlá pripravené z mung fazuliek, basmati ryža, celozrnné tortily alebo čapáti spolu s korením ako je kurkuma, rasca, koriander, fenikel, horčičné semiačka, čierne korenie, zázvor, škorica, šafrán a cesnak, upokojujú vátu. Nočným plodinám ako sú paradajky, zemiaky, baklažán a paprika by sa však mali vyhnúť hlavne osoby, ktoré majú stuhnuté svaly a bolestivé kĺby. Vzhľadom k tomu, že vátové typy bývajú náchylné k závislosti, mali by sa vystríhať cukru, kofeínu a tabaku.

Stravovanie podľa znamenia zverokruhu

Aj hviezdy môžu napovedať, ako sa zdravo stravovať. Každé znamenie má svoje špecifiká a odporúčania, čo by si mal na tanier naložiť a čo by si mal radšej odpustiť.

• Baran: Jedzte pomaly, každé sústo dôkladne požujte a dva krát si premyslite, čo si na tanier naložíte.
• Býk: Doprajte si z času na čas ťažšie jedlo, nezabúdajte však na pravidelný prísun ovocia, zeleniny, strukovín, ryže a chudého hydinového mäsa.
• Blíženci: Doprajte si ľahko stráviteľné jedlá. Vaša strava by mala byť pestrá a jedlá by sa nemali často na vašom tanieri opakovať.
• Rak: Jedzte pravidelne a v menších dávkach.
• Lev: Menšia dávka jedla na raňajky, pravidelný prísun ovocia a zeleniny. Obľubujú jedlá, ktoré sú chutné a jednoduché na prípravu.
• Panna: Kľud a pokoj pri jedle pre vás dôležitý.

Každý máme lepšie a horšie dni a je zaujímavé. že naše deti zlé dni majú vtedy, keď sa nám to najmenej hodí! Určite to poznáte už ráno, že dnes bude zle a tak sa na to pripravte a dajte si predsavzatie, že "dnes budem milá a kľudná" ( to znamená, že nevybuchnete, nekričíte a budete trpezlivá). Papagáj (poviem 1Okrát) sa Vám neosvedčil, tak povedzte raz a stojte pri ňom alebo choďte s ním tam, kde treba a buďte ako neoblomná skala - stojím, čakám a nekomentujem. On to pochopí, že neustúpte a urobí, čo ste prikázali. Platí aj zásada viacerých signálov a to tak, že keď mu niečo hovoríte, tak sa na Vás musí dívať, môžete ho chytiť za ruku alebo plece, aby Vás vnímal všetkými zmyslami. Vyberte vhodné slová a nezabudnite na slovo "prosím ťa" na záver. Určite netrestajte, ale vymyslite systém odmien: tabuľku so slniečkami pre všetky deti. Zapisujte len úspechy, lebo len tie nás motivujú k tomu, aby sme svoje dobré správanie zopakovali. Odbornú pomoc a všetky metódy pomoci využite, určite to pomôže.

Hyperaktivita je ťažkosť vyplyvajúca z problému v jeho nervovej sústave, treba si ju určiť u detskeho psychológa a neurológa. Ľudia aj pedagógovia o nej veľa vedia, ale deti s ňou ťažko zvládajú. Keby sme to porovnali s epilepsiou, ktorá je tiež ťažkosťou v mozgu, tak deti viac ľutujeme, odpúšťame im a tolerujeme ich problémy. sami som za svojej praxe videla naozaj veľmi živé deti, a vy nezúfajte. Vekom sa jeho pohyblivosť zníži a začne si ju aj sám ovládať. Teraz sú nutné pravidlá za ktorých by mohol fungovať aj doma aj v škôlke. Musí uznávať autoritu a mať hranice, čo je na vás ako na rodičoch. Viackrát som pisala o tom, ako treba deťom dávať prosby, pokyny viacerými zmyslami a pre neho je dôležité, aby vnímal, čo po ňom chcete a vykonal to hneď. Cvičte jeho sústredenie na jednoduché činnosti. Hyperaktivita neznamená agresiu, tak ak bije deti a má s nimi konflikty je to pre to, že mu nechcú ustúpiť a on je na to zvyknutý.

Diagnózu ADHD musí stanoviť odborník na základe odborného vyšetrenia. Ak máte podozrenie, informujte sa u pediatra vášho dieťaťa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy. ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva. Práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac.

Škola a vzdelávanie: nepozornosť, ťažkosti s dokončením zadanej úlohy, impulzivita pri odpovediach a konaní môžu nepriaznivo zasiahnuť do úspechov v škole. Deti s ADHD potrebujú správne vedenie a cibrenie špecifických zručností, aby dokázali zvládať život bez ťažkostí. Rutiny: Nakoľko deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk. Fyzická aktivita: Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu. Zavedenie pochvál: Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené. Pochopenie a akceptovanie chýb: Dieťa s ADHD nebude vždy jednať podľa očakávaní. Zvládanie emócií: deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou. Podpora učenia: Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie. Jasné, stručné inštrukcie: deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí. Vyhľadajte pomoc: Či už sa zapojíte do skupiny rodičov detí s ADHD, alebo vyhľadáte odborníka, aktívne sa snažte dieťaťu odborne pomôcť. Existujú odporúčania a možné postupy, ktoré stojí za to vyskúšať. ADHD síce bude súčasťou života vášho dieťaťa, ale nemusí to znamenať, že sa mu nebude dariť. Vyžaduje si to len trochu iný prístup.

Výchova k zdravému životnému štýlu a správnym stravovacím návykom je kľúčová pre prevenciu a riešenie tohto problému. Dôležitú úlohu zohráva aj pohyb a aktívny životný štýl, ktorý je nevyhnutný pre zdravý vývoj dieťaťa.

tags: #dieta #v #neustalom #pohybe