Oneskorený alebo narušený rečový vývin u detí: Kedy spozornieť a ako pomôcť?

Predstavte si, že váš malý človiečik práve objavuje svet. Všetko je preňho nové a fascinujúce. Chce sa podeliť o svoje zážitky, pocity a potreby. Ale čo ak mu v tom niečo bráni? Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie. Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky.

Prirodzený Rečový Vývin: Individuálne Tempo a Dôležité Míľniky

Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.

Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči.

Príčiny Oneskoreného Vývoja Reči: Od Fyziológie po Prostredie

Oneskorený vývin reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč. Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine. Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou. U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov. Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii. Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený. V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom. Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.

Najčastejšie Poruchy Reči u Detí: Oneskorený Vývin, Vývinová Jazyková Porucha a Iné

Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu.

Oneskorený Vývin Reči (OVR)

Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia.

Vývinová Jazyková Porucha (VJP)

Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. VJP sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny, čo naznačuje genetickú zložku. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať.

Dysfázia

Dysfáziou trpí 4 až 7 percent populácie. Ide o narušenie komunikačnej schopnosti. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Vývinová dysfázia sa prejavuje tým, že dieťa má zníženú schopnosť naučiť sa verbálne komunikovať aj keď podmienky na rozvoj reči sú primerané. Častou príčinou dysfázie býva mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu. Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie. Pri tejto poruche si môžete všimnúť niekoľko z nasledujúcich prejavov: oneskorený vývoj reči, nezrozumiteľná reč, dochádza k zámene hlások alebo slabík, prehadzovanie slovosledu slov vo vete, používanie nesprávnych prípon, vynechávanie niektorých slov, obmedzená slovná zásoba, reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky, problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho), časté komolenie dlhších menej známych slov, nepresné opakovanie slov, námaha a neistota spojená s vyjadrovaním, obmedzená komunikácia a neochota hovoriť, nerovnomerný rozvoj intelektu, narušené zrakové vnímanie - problémy pri kreslení, nesprávne znázornené priamky, roztrasené čiary, značná časť papiera býva nevyužitá, narušené sluchové vnímanie, je porušená schopnosť sluchu rozlišovať jednotlivé prvky reči, porucha krátkodobej pamäti, narušená oientácia v čase a v priesotre, problémy pri pohybových hrách, porucha motoriky rúk, úst,nepresný pohyb jazyka, pier alebo tváre, nesprávne držanie pera alebo ceruzky, náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov. Pri tomto type poruchy dieťa počuje, ale nedokáže zvuky diferencovať, má obtiaže v dekódovaní reči. Dieťa nerozumie, a preto sa bojí zmien. Potrebuje opakujúce sa rituály a často má také prejavy správania ako pri autizme. Prítomné sú aj ďalšie problémy - zaostáva rozvoj abstraktného myslenia, deti si ťažko osvojujú napr. V tomto prípade ide o poruchu rozlišovania zvukov a vnímania ich sekvencií. U detí tak dominujú obtiažne fonologické spracovania pri inak relatívne normálnom porozumení. Vývin reči v predverbálnom období nebýva zvyčajne ničím nápadný, prvé slová sa objavujú včas, ale potom sa už slovná zásoba dlho nerozširuje. Porozumenie reči sa vyvíja dobre. Tento typ sa vyskytuje najčastejšie. Všetci ľudia s expresívnou poruchou reči majú totiž v určitom zmysle aj potiaže s porozumení hovoreného slova, hlavne na úrovni zložitejších gramatických štruktúr. Terapia býva dlhodobá. Pomerne často sa stáva, že dysfatické deti v školskom veku majú problémy súvisiace s učením, konkrétne s čítaním a písaním - dyslexia, dysortografia. V súčasnosti existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú kompenzovať prejavy dysfázie a existujú postupy, ktoré predstavujú prevenciu problémov súvisiacich s čítaním (fonematické uvedomovania podľa Eľkonina), počítaním (škola pozornosti), efektívne komunikačné stratégie a stratégie učenia pre tieto deti. Pred nástupom do školy niektoré základné školy ponúkajú nultý ročník.

Selektívny Mutizmus

O elektívnom mutizme hovoríme vtedy, ak dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém a rečové orgány a aj napriek tomu a svojej veľkej snahe nie je schopné komunikovať so svojím okolím. Elektívny mutizmus sa prejavuje mlčaním v kontakte s určitou osobou, v určitom prostredí alebo v určitej situácii. Ide o stratu reči, ktorá je psychicky podmienená. Príčiny elektívneho mutizmu môžu byť rôzne (psychologické, organické, predispozičné, osobnostné rysy). O elektívnom mutizme hovoríme vtedy, ak mlčanlivosť trvá dlhšie ako jeden mesiac po adaptácii na nové prostredie. Elektívny mutizmus sa najčastejšie vyvíja počas predškolského veku, teda pri prvom pravidelnom odlúčení dieťaťa od domova, resp. od matky. Prejavy elektívneho mutizmu sú u detí rôzne. Niektoré nekomunikujú v cudzom prostredí vôbec, iné môžu byť schopné hovoriť s pár vyvolenými, alebo používať šepot, môžu byť tiež schopné komunikovať neverbálne, nemusia byť schopné nadviazať očný kontakt, môžu mať tendenciu stať bez pohybu, bez výrazu. Sú deti, ktoré môžu vyzerať uvoľnene a bezstarostne a bez problémov komunikovať so svojimi rovesníkmi. V terapii elektívneho mutizmu je dôležitá psychiatrická liečba (ak je prítomné i psychiatrické ochorenie), psychoterapeutická liečba (zameraná na príčiny) a logopedická terapia. V prípade spomínaného tzv. elektívneho mutizmu deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí, len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú. Ak však dieťa pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem prostredia rodinného, v takomto prípade sa často jedná o problémovú či nefunkčnú rodinu. Zvyčajne sa objavuje pred piatym rokom. Dieťa sa prejavuje ako utiahnuté a kvôli tomu sa niekedy ťažšie rozpozná, skôr až po nástupe do školy. Štatisticky častejšie sa elektívny mutizmus vyskytuje u dievčat. Niektoré príznaky elektívneho mutizmu majú aj deti trpiace autizmom, aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou. Ak sa u dieťaťa elektívny mutizmus objaví, je vysoko pravdepodobné, že nie je jediným členom rodiny trpiacim touto poruchou. Časové trvanie spomínanej poruchy je individuálne, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že zanedbanie takéhoto stavu u dieťaťa môže viesť k jej prehĺbeniu, časovému predĺženiu ako aj k následným ťažkostiam pri jej eliminácii. Neodporúča sa neustále nátlakovo nabádať dieťa ku komunikácii, nakoľko výsledný efekt takéhoto prístupu je presne opačný, ako sa pôvodne očakávalo a situáciu obvykle len zhorší. U detí, ktoré trpia elektívnym mutizmom často zisťujeme rezervovanosť, hanblivosť, nesamostatnosť, prílišnu viazanosť na rodiča.

Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?

U detí sa vo všeobecnosti často stretávame so situáciami, v rámci ktorých sa nevyhnú kontaktu s cudzími ľuďmi aj v neznámom prostredí mimo domova, ktorí ich nabádajú ku komunikácii. A tak sa pomerne ľahko môže stať, že dieťa nie je schopné odpovedať na otázky. Avšak u dieťaťa so zdravým vývinom sa po istom čase pocit neistoty prirodzene stráca, verbálne prejavy dieťaťa sa stávajú suverénnejšími a smelšími a pomerne plynulá až zvedavá konverzácia na seba obvykle nenechá dlho čakať. O elektívnom mutizme však môžeme hovoriť zväčša v prípade, ak súvislá mlčanlivosť pretrváva dlhšie ako mesiac po adaptácii na nové prostredie. V takomto prípade sa odporúča návšteva psychológa, ktorý navrhne ďalší individuálny postup.

Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť. Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine.

Varovné signály, kedy spozornieť:

• Dieťa po dovŕšení 2. roku života ešte nerozpráva alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov.
• Dieťa po dovŕšení 2. roku života netvorí žiadne dvojslovné kombinácie.
• Reč dieťaťa je nezrozumiteľná aj pre blízkych.
• Dieťa po dovŕšení 3. roku života netvorí jednoduché vety, nepoužíva predložky.
• Dieťa má chybnú výslovnosť hlások alebo celkovo nezrozumiteľnú reč.
• Dieťa nejaví záujem o komunikáciu, nežiada o predmety.

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť.

Možnosti Podpory a Terapie

Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.

V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.

Stimulácia Reči v Domácom Prostredí

Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít. Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko. Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.

Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor. Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.

• Knihy v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí.
• Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania.
• Hry na pomenovanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela.
• Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Zapojte dieťa do deja, používajte rôzne hlasy pre postavy.
• Kalendár s fotkami: Vytvárajte mesačný kalendár s plánovanými aktivitami a pridávajte fotografie z realizovaných akcií.
• Pravidelný pohyb: Fyzická aktivita stimuluje oblasti mozgu zodpovedné za reč a jazyk.
• Knižka zážitkov: Zaznamenávajte spoločné zážitky a aktivity.

Rada pre rodičov: Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne. Nevzdávajte rozhovor, ak nerozumiete a nebojte sa využiť gestá, obrázky, alebo nechať dieťa, aby vás zaviedlo k predmetu.

Najnovšie výskumy preukázali významné prepojenie medzi oneskoreným vývinom reči a vznikom dyslexie/dysgrafie v školskom veku. V dnešnej dobe je stále viac možností pre rodičov získať informácie o varovných signáloch pre dyslexiu, či o rizikových skupinách detí ohrozených dyslexiou. Existuje aj Test prediktorov gramotnosti. Tento test vie pomerne s veľkou presnosťou predpovedať problémy v čítaní a písaní po nástupe na ZŠ. Realizuje sa pred nástupom do školy ešte počas navštevovania materskej školy. Pokiaľ sa v teste odhalí, že Vaše dieťa môže mať problémy dyslexiou/dysgrafiou, opäť môžete začať s prípravou dieťaťa. Kurz fonematického uvedomovania rozvíja predčitateľské zručnosti tak, aby bolo dieťa pripravenejšie na čítanie.

Vždy je dôležité čeliť informáciám, že nie je všetko úplne v poriadku, najmä ak sa to týka vášho dieťaťa. Pred takýmito problémami sa nedá utiecť. To, čo môžete, je získať viacej času na prípravu do školy.

tags: #ked #dieta #nechce #komunikovat