Vývin každého dieťaťa je jedinečný a komplexný. Napriek tomu, že máme definované vývinové míľniky pre daný vek, nie všetky deti ich musia dosiahnuť v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Vývinové míľniky sú niečo, čo by mala zvládnuť väčšina detí v danom veku. To, ako sa dieťa hrá, učí, veľa hovorí o jeho vývine. Vývin dieťaťa je nevyhnutne ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastá a skúsenosťami, ktoré sú mu dopriate.
Prvý rok života je obdobím najrýchlejšieho rozvoja. Z bezmocného novorodenca sa stane aktívne batoľa, ktoré objavuje svet. Prvý rok je v živote dieťaťa určitým medzníkom. Práve vtedy rodičia, ale aj ostatní príbuzní hodnotia, ako sa dieťa vyvíja. Z dojčaťa sa stáva batoľa, a to je predsa veľká vec. „Dvanásť mesiacov je akousi vývojovou hranicou - niektoré deti ju preskočia rýchlejšie, iné neskôr. To však ešte neznamená, že by to pre jedny či pre druhé bolo nejakým zvláštnym prísľubom do budúcnosti,“ uvádza vo svojej knihe Prvých 6 rokov vo vývoji a výchove dieťaťa uznávaný český detský psychológ Zdeněk Matějček.
Vývin reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“. V jednom roku už dieťa pozná význam veľkého množstva slov, hoci ich ešte samozrejme nedokáže samo vysloviť. Na obrázku však spoľahlivo ukáže, kde je psík a kde mačička. Niekedy už dokonca vedia povedať, čo zvieratká robia (hau hau). V neskoršom období, v prvom štvrťroku druhého roka si rodičia môžu všimnúť, že dieťa si reč trénuje v akýchsi dlhých monológoch zložených z najrozličnejších zvukov, ktorým vôbec nie je rozumieť. Nerozumie im ani samotné dieťa. Zmysel tohto počínania je v tom, že dieťa si intenzívne trénuje artikuláciu.
Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.
Dieťa v 12. mesiaci zvyčajne vie:
- Samostatne sedieť, postaviť sa, pridŕžajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť.
- Uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop).
- Podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán.
- Hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie.
- Cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk).
- Zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu).
- Pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu.
- Jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.
Všeobecne sa očakáva, že dieťa má už v jednom roku chodiť. „Ak sa však ešte nepustilo, zvyčajne už dosť vytrvalo chodí okolo nábytku alebo aj po voľnej ploche, ak ho držíme za jednu ruku,“ uvádza psychológ s tým, že pridršiavanie rodičovskou rukou je často už len skôr symbolické a slúži nie ako fyzická, ale psychická opora. Prvé krôčiky dieťaťa bývajú väčšinou váhavé, urobí ich len pár a radšej sa z opatrnosti už po krátkej chvíli chytí nábytku alebo si pre istotu rýchlo sadne na zadoček. Už o niekoľko dní však capká pomerne isto. Podľa Zdeňka Matějčeka je zaujímavé, že pre deti je ťažšie ako chôdza stáť na mieste bez opory, to zvládnu až o niečo neskôr ako chôdzu. V dvanástich mesiacoch už ale dieťa zvládne prekročiť aj malú prekážku a s pomocou rodičov chodiť po schodoch. Dokáže tiež sedieť na vyvýšenom mieste.
Čo sa týka jemnej motoriky, rodičia sú nadšení, že dieťa začína chodiť, a tak môžu ľahko prehliadnuť dosiahnutie vývojových míľnikov v jemnejších pohyboch ruky a v súhre zraku a ruky. Dieťa okolo jedného roka už cielene dáva kocky dovnútra nádoby, vkladá ich tam, vpúšťa, predtým sa kociek zbavovalo švihom. Snaží sa už stavať jednu kocku na druhú, hoci zatiaľ len veľmi nešikovne a často mu padajú (vplyvom toho, že dieťa na kocky príliš tlačí, kladie ich na kraj alebo ich púšťa neskoro). Je to dané nedokonalosťou uvoľnenia, otvorenia úchopu, aj v tejto oblasti však dochádza k veľkému napredovaniu. V jednom roku už dieťa dokáže chytať predmety do ruky tak, že úchop prispôsobuje veľkosti aj tvaru predmetu, dokonca i jeho polohe. Dokáže sa tiež pevne chytiť - udrží sa na prstoch dospelých alebo na hrazdičke.
Dieťa je v jednom roku už schopné hrať hru na podávanie. Keď mu poviete: „Daj mi,“ podá vám predmety, ktoré má práve v ručičke. Čaká ale, že mu ich vrátime späť, aby nám ich znovu mohlo podať. „Dieťa ešte nepozná budúcnosť, preto ho zbytočne nenapínajte svojím otáľaním. Namiesto radosti by z toho ľahko bola ľútosť či hnev,“ odporúča odborník. Okolo jedného roka už dieťa chápe, že sa dá hrať s vlastným obrazom v zrkadle. Môže sa na svoj obraz smiať, robiť grimasy, rozprávať sa s ním, vzťahovať k nemu ruku, nakláňať sa, až sa ho dotkne nosom. Dieťa tiež začína napodobňovať činnosti, ktoré robia dospelí. Chápe, že handrou sa utiera prach alebo vareškou sa mieša jedlo. Napodobňovanie je preň spôsob učenia sa.
Čo potrebuje ročné dieťa?
- Človek je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia.
- Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne.
- Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne.
- Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný.
- Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika.
Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa. Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa.
Niektoré deti ešte neprespia celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Každé dieťatko je individuálne a vyvíja sa svojím tempom, niektoré rýchlejšie, iné pomalšie. Uvedený priebeh psychomotorického vývinu je len orientačný! Netreba sa ho striktne držať a znepokojovať sa, ak vaše dieťatko niektoré činnosti v tom ktorom mesiaci ešte dobre neovláda. V najbližšom období to určite dobehne!
Hračky by mali byť uložené vo výške dieťaťa na nízkych policiach tak, aby si samé mohlo bezpečne vyberať. Nemali by byť v krabiciach, či uložných boxoch, keby musíte celý obsah vysýpať. Dieťa sa tak učí do políc ukladať a nie do krabíc nahádzať. Stavebnice by mali byť v menších nádobách 20x30 bez vrchnáku.
Nasleduje ročná preventívna prehliadka u detského pediatra, ktorá sleduje:
- Celkové prospievanie
- Psychomotorický vývin
- Váhový a rastový prírastok
- Kontrola očkovania
V 12. mesiaci je obvod hlavičky okolo 44,90 cm u dievčat a 46,07 cm u chlapcov. Obvod hlavičky sa považuje za dobrý ukazovateľ rastu mozgu. Optimálna hmotnosť dieťaťa je 3-násobok pôrodnej váhy.
Strava dieťatka ešte stále podlieha určitým obmedzeniam, naďalej sa vyhýbame potravinám vyvolávajúcim rôzne alergie: kravské mlieko, sójové produkty, vaječný bielok, konzervačné prísady v potravinách, čokoláda, oriešky, citrusové ovocie, niektoré druhy zeleniny, korenie, morské ryby, ... Nezabúdame na pravidelný pitný režim a denný prísun čerstvej zeleniny a ovocia!