Každé súdne rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu je možné zmeniť, ak nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov sa tu zásadne rozumie podstatná zmena okolností rozhodných pre vydanie rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje, ku ktorej možno dospieť porovnaním stavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia a stavu v čase po jeho vydaní.
Pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie.
Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
Faktický stav osobnej starostlivosti v rozpore s rozhodnutím súdu ako zmena pomerov; výživné. Pri rozhodovaní o výživnom v súvislosti s rozhodnutím o zmene skoršieho rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno rodičovi, ktorý podľa novej úpravy dieťa v osobnej starostlivosti mať nebude, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním (a teda aj pred právoplatnosťou) rozhodnutia meniaceho výchovné pomery, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov, ku ktorým prišlo po vydaní skoršieho rozhodnutia. Zmenou pomerov je tu aj faktický stav osobnej starostlivosti druhého rodiča o dieťa nezodpovedajúci rozhodnutiu majúcemu sa zmeniť, ktorý rodič s právom osobnej starostlivosti nezvrátil.
Zmena rozhodnutia o výkone práv a povinností
Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. zákona o rodine), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov.
Úprava obsiahnutá v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu stratí účinnosť právoplatnosťou výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Zánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva, keďže výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode majú samostatný skutkový základ, v opravnom konaní sa preskúmavajú samostatne, takže nemožno vyvodiť, že by museli nadobudnúť právoplatnosť súčasne.
Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny.
Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).
Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti.
Rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého.
Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.
Zákon pritom uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne.
Striedavá osobná starostlivosť
Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp. Hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci.
Zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.
Pravidelnú dochádzku dieťaťa do predškolského zariadenia nemožno preceňovať. Rozhodne ju nemožno uprednostňovať pred časom tráveným s otcom. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktoré nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp.
Podľa niektorých názorov by sa za striedavú výchovu nemali považovať dlhšie cykly než tri týždne, t. j. mesiac, pol roka a rok, pretože strácajú charakter striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť by podľa niektorých odborníkov rovnako nemala znamenať striedanie školského kolektívu, výchova či presnejšie povedané rozšírený styk by mal prebiehať tak, že celá školská dochádzka prebehne v jednej krajine, letné a zimné prázdniny v druhej. Školáci sú už omnoho viac fixovaní na svoj kolektív vrstovníkov a je škodlivé tento kolektív striedať v akomkoľvek cykle. Aj týždenné, aj polročné striedanie vytrháva dieťa z jeho detského kolektívu a robí z neho outsidera, pretože s kamarátmi nezdieľa spoločný osud. Ku všetkým týmto hľadiskám je treba pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliadať a skúmať, ako bude ten ktorý typ výchovy ovplyvňovať osobnosť konkrétnych maloletých detí. Žiadny názor či predpoklad však nemožno v otázkach výchovy maloletých detí zovšeobecňovať (Střídavá výchova a styk s dítětem po rozchodu, PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, Ph.D., 2009).
Konajúci súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o rovnocennom striedaní oboch rodičov na výchove a starostlivosti o maloleté deti v pomere 50/50 a odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na psychologické štúdie dokazujúce, že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné.
Príklady zmien pomerov
- Zlyhávanie rodiča v starostlivosti: Ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené, sa o neho nemôže alebo nevie riadne postarať. Príkladom môže byť situácia, keď matka nezvláda výchovu, dieťa bije (z čoho má modriny) a zakazuje mu rôzne činnosti.
- Želanie dieťaťa: Ak si to želá maloleté dieťa, pričom súd prihliada na jeho vek a vyspelosť.
- Zmena životnej situácie rodiča: Napríklad, ak sa rodič presťahuje do bližšej vzdialenosti k dieťaťu a môže mu tak poskytnúť stabilné prostredie.
- Negatívny vplyv na psychiku dieťaťa: Ak hádky v rodine majú zlý vplyv na psychiku dieťaťa.
- Neumožňovanie styku s druhým rodičom: Ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom.
Kľúčové bude to, aby ste vedeli skutočnosti uvedené vo Vašej otázke preukázať v rámci súdneho konania (napr. predložiť prepis správ od syna, nafotiť jeho modriny a pod.).
V prípade, že chcete zmeniť starostlivosť o dcéru na striedavú, tak sa môžete buď s matkou dohodnúť na zmene starostlivosti a danú dohodu dať schváliť súdu, alebo v prípade, ak dohoda nie je možná, tak bude potrebné podať na súd návrh na zmenu pomerov.
Za daných okolností budete na súd podávať návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom budete žiadať o zverenie syna do striedavej osobnej starostlivosti. Obdobne ako pri každej zmene takéhoto rozhodnutia, aj v tomto konaní budete musieť preukázať podstatnú zmenu pomerov, ktorá bude odôvodňovať Vami navrhovanú zmenu. Súd bude pritom porovnávať stav, aký bol pri vydaní pôvodného rozhodnutia a aký je teraz. Dôležité bude tiež to, ako sa k navrhovanej zmene postaví Váš syn. Súd by mal na jeho názor prihliadať, pokiaľ je vzhľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť dôsledky súdneho konania.
V prípade, že chcete zmeniť starostlivosť o dcéru na striedavú, tak sa môžete buď s matkou dohodnúť na zmene starostlivosti a danú dohodu dať schváliť súdu, alebo v prípade, ak dohoda nie je možná, tak bude potrebné podať na súd návrh na zmenu pomerov. Podľa zákona o rodine (§ 24 ods. 3), ak sú obaja rodičia spôsobilí na výchovu dieťaťa a majú záujem o osobnú starostlivosť, súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa.
Návrh na zmenu rozhodnutia
Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, v praxi sa tiež označuje ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu (ďalej ako „návrh na súd“) sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má mal. dieťa svoje bydlisko.
Náležitosti návrhu
- Osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia mal. dieťaťa s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.
- Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zmeny súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a z akých dôvodov. Predovšetkým v návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo mal. dieťaťa a zdôvodnite záujem mal. dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania mal. dieťaťa, či už týždenný, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.
- Keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť:
- Váš návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti mesačne platiť v prospech mal. dieťaťa k rukám rodiča, ktorému mal. dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna príp. navrhnúť aby sa výživné vôbec neurčilo ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného doporučujeme v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na mal. dieťa.
- Váš návrh na úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom. Styk s mal. dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s mal. dieťaťom neupraví jedine pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.
Prílohy k návrhu
- Rodný list mal.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem mal. dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení mal.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča. Ide napríklad o nasledovné:
- potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov pokiaľ ste v pracovnom pomere,
- daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
- potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na mal. dieťa, príp.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné:
- nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu,
- elektrina,plyn,koncesionárske poplatky,káblová TV,pevná linka, príp. internet,
- smetné a daň z nehnuteľnosti,
- poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.
- Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o nasledovné:
- mobil,
- životná poistka,
- pôžičky a pod.
- Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na mal. dieťa. Ide napríklad o nasledovné:
- stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ,
- hračky,
- životné poistky, príp. sporenia,
- lieky a zdravotné pomôcky,
- cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty,
- krúžky a záujmy,
- mobil.
- Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.
Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Priebeh konania
Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov mal. dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní mal.
Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s mal. dieťaťom. Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Doporučujeme na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.
