Správny výber topánok je veľmi dôležitý, nepodceňte preto ich výber. Ani ten najkrajší pár topánočiek nemusí byť vhodný pre dieťatko. Na estetickú stránku prvej obuvi vášho dieťatka treba preto myslieť až po tom, ako sa presvedčíme, že topánka mu naozaj sedí. Ak vyberieme nesprávne, topánka mu môže vážne zdeformovať nožičky.
„Topánočky by dieťa malo začať nosiť vo veku kedy začína chodiť, dovtedy má obuv len termoizolačnú funkciu. Treba si uvedomiť, že topánka je pre nohu a nie noha pre topánku. Pri výbere obuvi treba dbať na to, aby správne kopírovala tvar detskej nohy,“ radí ortopéd Vladimír Záhradník.
Materiál a pohodlie na prvom mieste
Nepodceňujte ani výber materiálu. „Vhodný je prírodný materiál, ako sú prírodné usne či textil. Takýto materiál má schopnosť pohlcovať vlhkosť, keďže detské nožičky sa viac potia ako dospelé. Taktiež sa takýto typ materiálu dokáže do určitej miery prispôsobiť tvaru nohy,“ pokračuje ortopéd.
Nevhodné materiály sú plasty, poroméry (syntetický materiál) či koženky, keďže sú tvrdé, ťažko sa prispôsobujú tvaru chodidla a sú nepriedušné. Môžu tiež spôsobiť nepríjemné plesňové ochorenia, keďže majú slabú schopnosť odvádzať vlhkosť z povrchu kože.
Správna veľkosť a tvar
Dôležité je, aby topánka na nožičke sedela. Odborníci radia skúšať topánočku vždy postojačky. „Správna veľkosť obuvi by mala byť o 1 až 1,5 cm väčšia. Nechajme sa dieťa v skúšaných topánkach aj poprechádzať po predajni, dobré je vyskúšať aj chôdzu dole a hore šikmou plošinou, ale túto možnosť väčšinou nemáme,“ hovorí ortopéd V. Záhradník. Ako spoznáme, že veľkosť je v poriadku? Spokojné dieťa znamená aj správny výber.
„Príliš voľná topánka môže viesť k nadmerným posunom nohy v nej a spôsobiť bolestivé pľuzgiere a neistú chôdzu. Chýba stabilizácia, čo môže viesť k pádom a vyššiemu riziku poranenia dolných končatín,“ tvrdí ortopéd. „Príliš tesná obuv taktiež nie je vhodná, pretože môže viesť k rozvoju deformít nohy napríklad vybočeného palca, otlakom a spôsobuje diskomfort a predčasnú únavu nôh. Pri výbere veľkosti topánky si treba uvedomiť, že topánky z prírodného materiálu sa môžu čiastočne prispôsobiť do šírky, nikdy nie do dĺžky,“ dodáva.
Správna šírka? To je taká, ktorá zodpovedá obvodu nohy v mieste prstových kĺbov. Ak je topánka príliš široká, nedostatočne fixuje chodidlo, noha sa v nej kĺže a poškodzuje prsty zvýšeným tlakom na obuv. Úzka topánka okrem nepríjemného pocitu obmedzuje krvný obeh a zároveň deformuje neprimeraným tlakom prednú časť chodidla. Uprednostniť by sme mali topánky s oblým tvarom špičky namiesto úzkeho prápadne špicatého.
Ohybnosť a pevnosť
Detská topánka by mala byť ohybná a to najmä tam, kde sa chodidlo pri chôdzi najviac ohýba, teda v oblasti prstových kĺbov. Tvrdá nepoddajná podošva zvyšuje únavu, narušuje pohodlie pri chôdzi a zdravý vývoj nohy. Podošva by zároveň mala mať dostatočné tlmiace vlastnosti, aby nespôsobovala nepríjemné pocity pri chôdzi po nerovnom povrchu. Správne vybratá topánka musí chodidlo dokonale fixovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy.
Stielka a jej funkcia
Dobrá je aj stielka. Na jej odôvodnenosť poukazujú odborníci z Úradu verejného zdravotníctva z Odboru hygieny detí a mládeže. Okrem toho, že je zo savého prírodného materiálu, plní aj podpornú funkciu pre správne tvarovanie priečnej a pozdĺžnej klenby chodidla a bráni tak zdravotným komplikáciám spôsobeným plochou nohou. Vhodná vložka funguje aj ako izolačná vrstva proti pocitu studených nôh.
Čím ľahšie, tým lepšie
Odborníci z úradu verejného zdravotníctva radia, že vo všeobecnosti platí zásada - čím ľahšie, tým lepšie. V najmenších vekových skupinách detí je vhodné preferovať nízku členkovú obuv, šnurovaciu alebo uzatvárateľnú textilným pásikom, resp. na zips, z čo najľahších materiálov. Strih by mal zodpovedať tvaru chodidla tak, aby dieťa pri chôdzi neobmedzoval.
Chôdza naboso a jej benefity
Nie je novinkou, že zdravé dieťa potrebuje pre správny vývin pravidelný pohyb. Deti by sme teda mali v hraní podporovať, ako sa len dá. Ak už má dieťatko ploché nožičky, existujú na to cviky. Môžu ich však cvičiť aj deti so zdravými nožičkami. Pozitívne pôsobí na nohy aj trávnik, piesok, pláž alebo štrkový povrch, preto ak je tento terén bezpečný a čistý, dieťatko nechajme bohať po nich bosé.
„Najvhodnejšia a najzdravšia chôdza je naozaj na boso, ale iba na mäkkej podložke, napr. behanie po piesku, tráve, či po malých jemných okruhliakoch. Je to prirodzené a dochádza tak ku správnemu prekrveniu nôh. Chôdza naboso na tvrdom povrchu je naopak nevhodná alebo časom prináša komplikácie v podobe zrútenia klenby a podobných problémov,“ hovorí MUDr. Picek.
Janka - nácvik stereotypu chôdze
Prevencia deformít
Deformáciu môžu spôsobiť rôzne faktory. „Deformity nôh by sme mohli zjednodušene rozdeliť na vrodené, získané a zmiešané. Pri posledne menovaných hrajú svoju úlohu vonkajšie vplyvy, ale aj genetická predispozícia. Z nich sa v praxi najčastejšie stretávame s plochovybočenou a plochou nohou. Prítomnosť tejto deformity sa dá najlepšie zhodnotiť okolo 3. roku zivota dieťaťa, kedy je vhodné aj začať s liečbou. V tomto období je najefektívnejšia, lebo noha dieťaťa rýchlo rastie. Z vrodených deformít sa vyskytuje najčastejšie pes equinovarus a hakovitá /pes calcaneovalgus/. Aj tie sa však dajú efektívne liečiť,“ konkretizuje ortopéd.
„Ak hovoríme o nespávnom výbere obuvi, upozornil by som na vysoké opätky, ktoré sú pre deti nevhodné. Práve naopak, opätok by mal byť čo najnižší s veľkou plochou pre udržanie stability. Aj u dospelých žien opätky nad 3 cm menia a posúvajú ťažisko tela, čo môže viesť ku kompenzačnym zmenám najmä v oblasti panvy. Jej naklonenie smerom dopredu a dolnej časti chrbta spôsobí zvýraznenie jeho zakrivenia. Tieto zmeny môžu časom viesť k deformitám, skráteniu určitých svalovych skupín, preťažovaniu až poškodeniu chrbta,“ vystríha ortopéd.
Kontrolovať nožičky by sme mali ideálne raz mesiac. Najjednoduchšie je to po kúpaní, keď je dieťa vyzlečené, stojí a vidíme celé jeho dolné končatiny. „Treba si pozrieť dolné končatiny, a to odzadu. Všímať by sme si mali akúkoľvek asymetriu či vybočenie piet. Zboku z vnútornej strany si všímame poklesnutie pozdĺžnej klenby nôh, zhora kontrolujeme tvar nohy a vybočenie palcov či iné deformity prstov. Určite ich treba prezrieť aj zblízka či neuvidíme nejaké otlaky alebo iné útvary na koži ako napríklad kurie oká , výrastky, začervenanie alebo tlakovú bolestivosť,“ vymenoval možnosti. Ak si všimnete nejakú odchylku, mali by ste upozorniť detského lekára.
| Problém | Popis |
|---|---|
| Stáčanie špičiek dovnútra | Dieťa má tendenciu stáčať špičky nôh smerom dovnútra. |
| Spadnuté kotníky dovnútra | Vnútorná časť členkov sa výrazne nakláňa smerom nadol. |
| Koleno do „X“ | Pri pohľade spredu sa kolená spájajú do tvaru X. |
| Vytáčanie špičiek von | Dieťa má tendenciu vytáčať špičky nôh smerom von. |
| Ploché nohy | Pozdĺžna klenba nohy je znížená alebo chýba. |
| Chôdza po špičkách | Dieťa preferuje chôdzu na špičkách namiesto celého chodidla. |
| Postavenie piet | Pri pohľade zozadu sú päty viditeľne vybočené do strán. |
Iba 1 % detí sa rodí s vadou nohy. V roku 2015 bol pracoviskom ortopedickej protetiky v Hamzovej odbornej liečebni pre deti a dospelých zahájený projekt „Zdravá detská noha“. Zúčastnilo sa ho 818 detí zo základných a materských škôl. Vady nôh boli diagnostikované u 437 detí, čo je 53 %. Je dobré si taktiež uvedomiť, že postavenie nôh pôsobí na postavenie kolenných kĺbov, bedier, panvy a chrbtice.
Je správne nosiť barefoot topánky alebo naopak topánky s vytvarovanou podporou klenby? Čo je pri výbere podstatné? Väčšina odborníkov sa prikláňa hlavne k rozmanitosti obúvania.
Křenek (2016) sa prikláňa k tomu, aby sa obuv kombinovala. Pri aktívnych hrách, vonku, na pieskovisku sa odporúča mať nohu na voľno. Dieťa sa tým učí, ako má nohu položiť. Pri statických aktivitách (kreslenie na tabuľu, kľudnejších hrách, kedy sa viac stojí a svaly na nohe sa toľko nezapájajú) by si vybrali pevnú obuv.
Spojenie slov BARE a FOOT v preklade znamená bosé chodidlo. Ide o obuv s tenkou podrážkou s dostatkom priestoru tak, aby sa v nich mohli pohybovať čo najprirodzenejšie. Princíp barefoot topánok funguje tak, že noha má určité otlakové zóny, a tie by sme mali intuitívne (podvedome) používať správne (Křenek, 2016). Vychádza z toho, že ľudská noha je prispôsobená pre chôdzu naboso po mäkkých povrchoch.
„Detské topánky by mali mať mäkkú podrážku. To je veľmi dôležité pre udržanie pohyblivosti chodidla a posilnenie jeho hlbokých svalov. Okrem toho je v chodidle veľmi veľké množstvo nervových zakončení. Ako vysvetľuje fyzioterapeutka Ewa Kowalczyk, mäkká podrážka podporuje správne fungovanie detských chodidiel. Stojí za to pamätať, že deti (najmä tie, ktoré sa práve učia chodiť) ohýbajú chodidlá rôznymi smermi, rolujú alebo otáčajú nabok. Pre istotu skúste topánku v ruke ohnúť a skontrolovať jej „pohyblivosť“. Čím tenšia a pružnejšia podrážka, tým lepšie bude dieťa cítiť zem a udržiavať rovnováhu. Toto je obzvlášť dôležité, keď dieťa trávi väčšinu dňa v topánkach, napríklad v škôlke.“
Kedysi bolo rozšírené všeobecné presvedčenie, že dobré topánky pre dieťa musia mať tvrdú podrážku a pevnú pätu. Tak, aby topánky chránili chodidlo pred vykĺbením. Táto teória sa spolu s rozvojom detskej profylaktiky prelomila! Optimálna obuv pre dieťa by mala byť chodidlu čo najprirodzenejšia; a teda: s mäkkou, poddajnou a pritom odolnou podrážkou. Ak je to možné, dovoľte dieťaťu kráčať naboso. Topánky na mäkkej a tenkej podrážke sú mimoriadne dôležité najmä v prvých rokoch života dieťaťa.
„Podľa súčasných poznatkov by detská obuv mala umožňovať voľnosť pohybu, preto by som vám odporučila vyhnúť sa tuhej obuvi s vysoko profilovanými vložkami a hrubými podrážkami. Vyhýbame sa aj použitej obuvi alebo obuvi nesprávnej veľkosti (príliš veľká/malá). Nezabúdajte, že zdravé chodidlo je základ správneho vývinu vášho dieťaťa.“