Kúpa prvých topánočiek či čohosi na nôžku ešte samostatne nechodiaceho drobca je udalosť, ktorá sa emočne vpíše minimálne do duše mamy. Zlomový bod, kedy sa viditeľne naše bábätko začína podobať na dospeláka, má však aj svoje pravidlá, svoje trenice a svoje pre a proti.
Čo obuť?
Hovoriť o topánočkách malého človiečika znamená ozrejmiť si, čo kto pod tým myslí. Na nôžku sa totiž dáva kadečo, čo so skutočným pojmom topánok nemá v podstate nič spoločné. Je veľký rozdiel medzi klasickými ponožkami, ponožkami s protišmykovou podrážkou, štrikovanými alebo látkovými papučkami, capačkami a skutočnými topánočkami s podrážkou ako sa patrí. Nám ide o bábätko, ktoré ešte nechodí - takže ozajstné topánky pôjdu bokom.
Kedy a ako?
Otázka, kedy obuť dieťatko, je namieste. Ešte naše mamy učili, že treba nôžku dieťaťa čím skôr pevne zafixovať, o to viac, ak sa pokúša o prvé kroky, aby - podľa vtedajších názorov - bol vratký detský členok fixovaný a uchránil sa od možných poškodení a zlého vývoja, hlavne plochých nôh. Mnohí ortopédovia zo starej školy učia mamy stále takto, aj keď maminy, žijúce v zahraničí, oponujú skúsenosťou v používaní topánočiek - capačiek bez pevnej podrážky, ktorá umožní dieťatku voľné došľapovanie nôžkou a dobré pociťovanie nerovností podlahy. Paradoxne práve tento prístup pomáha správnemu vývinu chodidla a nohy ako takej.
Faktom ale je, že kým dieťa nechodí samostatne, nie je potrebné mu dávať topánočky žiadne. Najideálnejšie je, ak dieťa môže - aj po čase, kedy začne skutočne samostatne chodiť - behať bosé, maximálne v tenkých ponožkách. Topánok si užije ešte v živote dosť. Nadôvažok: chodenie na bosé žiadnu škodu na chodidle dieťatka na rozdiel od zlých topánok neurobí.
Obdobie prvých krôčikov je pre dieťa významným míľnikom. Dieťa sa začína zdvíhať, opierať sa o nábytok a pomaly objavovať svet na dvoch nohách. Vaša prvá reakcia je pravdepodobne schovať všetky krehké a nebezpečné veci, na ktoré dieťa zo sedu nedosiahlo. Potom ale prídu otázky: A čo topánky? Kedy kúpiť prvé topánky pre deti, v čom by malo dieťa chodiť doma a v čom vonku?
Ľudská noha je zrodená pre chôdzu naboso a preto je ideálna, keď si dieťa môže svoje prvé kroky precvičovať bez topánok. To samozrejme nie je vždy možné, napríklad v zime nie je úplne tá najlepšia voľba vyraziť von bosky. Pokiaľ dieťa začína chodiť v lete, nechajte ho chodiť vonku po mäkkých a bezpečných povrchoch (tráva alebo piesok) bosky a s nákupom topánok sa nemusíte ponáhľať. Ak sa bojíte poranenia nôžky alebo aj z hygienických dôvodov chcete malú nôžku ochrániť pred vonkajšími vplyvmi, kúpte kožené capáčky. Pokiaľ začína dieťa chodiť v zime, poobzerajte sa po prvých topánočkách hneď. Doma odporúčame nechať dieťa chodiť naboso alebo v ponožkách po mäkkých povrchoch ako koberec. Tvrdé a jednoliate povrchy (plávajúca podlaha, dlažba) nie sú pre správny vývoj chodidiel ideálne. Pokiaľ teda doma žiadne koberce nemáte, riešením je rozložiť rôzne po podlahe bytu menšie koberčeky alebo rohožky a uniformný povrch tak rozčleniť a urobiť ho pre malé nôžky zaujímavejším.
Detská noha sa vyvíja pomerne rýchlo. Formujú sa kosti, ktoré sú spočiatku veľmi mäkké a chrupavkovité a až postupne sa spevňujú. Väčšina novorodencov sa narodí s úplne zdravou nôžkou. Keď sa ale deti zídu v prvej triede, množstvo z nich už má nôžky deformované s nábehom na ďalšie problémy. Dôvodom sú najčastejšie zlé topánky. Tie sú obvykle veľmi úzke so zlým tvarom špičky, s podpätkom a s podrážkou tvrdou ako kameň. Také topánky nedovoľujú chodidlám správne sa vyvinúť, pretože ich obmedzujú v prirodzenom pohybe a dokonca aj v prirodzenom raste a deformujú ich.
Ľudská noha je dokonalý nástroj a nie je potrebné ju nijako podopierať, vystužovať ani zošnurovávať, aby lepšie fungovala. Ba práve naopak. Prvé topánočky by mali byť také, ktoré nohu neobmedzujú, nijako nepodopierajú a vlastne by ich dieťa na nohe malo vnímať úplne minimálne. Ak ich dieťa obuje a urobí pár krôčikov, rozdiel medzi chôdzou naboso a v týchto topánočkách by mal byť minimálny. Dá sa to aj jednoducho povedať tak, že by dieťa malo dokonale ovládať topánky a nesmie to byť naopak, keď topánky ovládajú pohyb dieťaťa, čo sa u klasických tvrdých topánok často deje. Poznáte to tak, že dieťa klasické topánky obuje a zrazu začne jeho chôdza pripomínať neprirodzenú chôdzu robota. Dieťa neprirodzene dvíha kolienka, prípadne hlasno pláca podrážkami topánok o podlahu. U padnúcich a vhodne zvolených mäkkých topánok naopak dieťa veľmi skoro po obutí začne prirodzene behať, topánky ho prestanú zaujímať, pretože mu v ničom neprekáža, tak ich prestáva vnímať a záujem dieťaťa si získajú úplne iné podnety ako to, čo mu to rodičia obuli na nohu.
Ako detské topánky pre prvé krôčiky preto odporúčame minimalistické capačky alebo topánky pre prvé krôčiky. Topánky z oboch kategórií sú mäkké a ľahké topánky s veľmi tenkou koženou alebo gumovou podrážkou. Plnia presne tú úlohu, ktorú plniť majú. Nohu chráni pred vonkajšími vplyvmi, čo znamená že ju zahrejú, ochránia napríklad pred porezaním a zamedzia pošmyknutiu na hladkých povrchoch.
Nohy nie sú len na chodenie. Majú obrovské množstvo schopností, ktoré sa ale naším životným štýlom a aj nosením topánok často strácajú a zanikajú. Keď sa dieťatko narodí, veľa vecí vníma cez dotyk. Koža dieťatka na koži maminky dieťatko upokojuje, dáva mu pocit bezpečia a istoty. V tomto rannom detstve majú nožičky aj úchopovú funkciu. Keď sa deti snažia niečo chytiť rukou, objaví sa asociovaný úchop (automaticky sa pokrčia prsty) aj na nožičkách. Týmito pohybmi si aktivuje svalstvo a pomaličky začína formovať tvar nohy, klenby. Práve pre tieto dôvody je ideálne, aby dieťatku už od narodenia bolo dopriate byť často bez oblečenia, aby mohlo hmatom spoznávať seba a objavovať okolitý svet. Ideálne by bolo ponožky a uzavreté dupačky dávať čo najmenej (samozrejme aj tu platí, že nie v zime a v chlade). Dôvodom prečo to tak robiť je, že v tesnom oblečení nohy a prsty nemajú priestor, nemôžu objavovať svet a prstíky sú v nich tlačené k sebe, čo môže byť zárodok prvých deformít na nožičkách. Oblečenie a ponožky, ktoré sú dieťatku akurát dobré sú z hľadiska vývinu pohybu už malé. Studených bosých nôh sa báť netreba. Aj dospelí, keď sa hýbu a cvičia častokrát mávajú studené ruky a nohy a zima im vôbec nie je. Tak isto bábätko, keď hýbe rukami a nohami (vzhľadom na pomer váhy rúk a nôh voči jeho telu), je to pre neho podobné, ako keď my cvičíme vo fitku alebo beháme. Nemala by mu byť zima tak, ako ani nám nie je zima. Samozrejme, aj tu treba brať do úvahy rozumnú teplotu a v zime dieťa musí byť chránené, pretože ani my nechodíme behávať napr. vonku v lete.
Postupne ako dieťa napreduje vo vývine, je potrebné, aby bolo čo najviac bosé, v kontakte so zemou, a rôznymi povrchmi, aby sa učilo správne našľapovať, vyrovnávať nerovnosti, aby sa mohla tvarovať klenba aktívnou prácou svalov. V pevných topánkach to nie je nohe dostatočne umožnené a hlavne dieťatku topánočky na nohách zavadzajú. Videla som veľa detí s veľkými pevnými topánkami, ako sa pokúšali zo sedu začať štvornožkovať a dosť dlho im trvalo, kým sa cez tie topánky vôbec dostali na štyri alebo si v takýchto topánkach nevedeli správne čupnúť do hlbokého drepu. Rodičia, ktorí svojim deťom takéto topánky obúvajú, si možno iba neuvedomujú to, že detská noha je úplne iná ako noha dospelého človeka. Keď sa dieťa narodí, kosti, väzy a svaly v jeho nožičke nie sú ešte také pevné ako v dospelosti a nemajú takú silu. Až dospievaním a rastom tieto nožičky získavajú konečnú silu a pevnosť a aj ich finálnu podobu a vzhľad- takú, akú majú nohy dospelého človeka.
Ak teda dať niečo na nohu ako ochranu pred zimou a chladom, tak ponožky (kľudne protišmykové), ktoré sú aspoň o kúsok väčšie ako nožička alebo potom tzv. “capačky”, čo sú topánočky z kože, prípadne majú tenučkú gumenú podrážku, sú ohybné do všetkých strán a sú úplne ľahučké. Netreba zabúdať ani na tvar špičky, ktorý by mal kopírovať anatomický tvar nohy.
Kľúčové vlastnosti prvých topánočiek
- Dostatok priestoru pre prsty - správny tvar špičky je najdôležitejší. Prsty potrebujú priestor na vývoj, aby sa roztiahli do prirodzeného vejárika.
- Tenká podrážka - v tvrdej a vysokej podrážke vaše dieťa vôbec nebude tušiť, kam šliape. Nenaučia sa, ako našľapovať na rôzne povrchy, pretože pod nohami nebude nič cítiť.
- Ľahká topánka - prvé detské topánky by mali čo najviac simulovať chôdzu naboso, dieťa by ich teda na nohách nemalo skoro cítiť.
- Nulový rozdiel medzi pätou a špičkou - bosky je váha celého tela rovnomerne rozprestretá medzi pätu a špičku. Tak by to malo byť aj v topánkach.
Topánky, ktoré spĺňajú všetky spomínané kritériá, sú barefoot topánky. Na Bosonožke nájdete barefoot capačky pre prvé krôčiky, ktoré zaistia zdravý vývoj chodidiel. Navyše majú veselé designy, ktoré si vaše deti zamilujú. Medzi naše najobľúbenejšie značky patria napríklad Lait et Miel, Tikki Shoes alebo Attipas.
Kvalita - značka - cena
Boj o správne vyrovnaný pomer týchto troch dôležitých zložiek je asi najviditeľnejší práve pri topánkach, ktoré sa nedajú - a tie bábätkovské dupľom - vyhrnúť, obšiť, zakasať či inak prispôsobiť. Pravidelné používanie núti hľadieť na prezieravý výber.
Aké skúsenosti majú naše mamy z fóra?
Jednoznačne vedie obutie zo starej dobrej Protetiky. Spektrum značiek je široké: od Liliputi, ktoré pri rýchlom raste nôžky napriek nádhernosti topánočiek rýchlo prevetrávajú aj stav financií. Rovnaké skúsenosti sú s topánočkami zn. Richter. Podobné sa však podľa šikovne pátrajúcich mamín dajú za zlomok ceny kúpiť v Rene. Krásne capačky za neuveriteľnú cenu pre naše vrecko ponúkajú na www.capacky.sk.
Výborné skúsenosti sú aj s českými značkami Pepino a Santé, alebo poľské značky Bartek. Hitom v Čechách sú capačky zn. Nolen, ktoré okrem kvality majú ešte iné nesporné výhody: okrem prijateľnej ceny a pekného dizajnu aj rýchlu dostupnosť a tiež možnosť presne odmerať veľkosť nôžky podľa tabuľky na stránke. Niektoré mamičky používajú klasické papučky značky Rak, ktoré sú však presne tým, čo nie je odporúčané: pevnou, „väzniteľskou“ obuvou, ktorá nedáva priestor dieťatku na vývoj klenby a chodidla.
Vyrobte si protišmykové ponožky
Ak vám ide o to, aby váš drobec stál pevne na nohách, no zároveň aby si dobrý vývoj chodidla prišiel na svoje, tu je návod, ako na to: Stačia vám na to obyčajné ponožky, (mnohé maminy odporúčali staršie), 3D farba na textil a trošku času. Okrem skvelého pocitu, čo dokážete všetko samé urobiť, majú tieto ponožky aj inú výhodu: na rozdiel od mnohých „protišmykových“ z obchodu sa tieto podľa skúseností šikovných mamín z fóra nešmýkajú. No a už len čakať, kedy náš drobec začne skutočne behať a my budeme musieť kúpiť „ozajstné“ topánky.
Rodinný look: zladené topánky pre celú rodinu
Všetci poznáme známe porekadlo - jablko nepadá ďaleko od stromu. A čo si myslíte o rovnakých outfitoch či setoch oblečenia, ktoré pozostávajú z identických párov topánok? Možností je naozaj veľmi veľa! Módne rodinné duety známe ako rodinný look prekonávajú rekordy obľúbenosti na Instagrame. Na Instagrame môžeme vidieť viaceré blogerky, ktoré sú majsterkami spoločných outfitov so svojimi deťmi. Jednou z nich je aj poľská modelka Natalia Siwiec. Miss Euro 2012 dbá o každý detail. Spolu s malou Miou sú neraz oblečené úplne rovnako. Ich fotografie sú skutočne rozkošné. Chcete dosiahnuť podobný efekt? Stačí, ak budete hľadať veci s veľkým rozsahom veľkostí alebo modely z rovnakej kolekcie. V sortimente eobuv nájdete množstvo párov dámskych a detských topánok, ktoré si môžete zakúpiť vo veľkostiach od 28 do 41. A čo hovoríte na rozprávkovo ružové snehule? Otec so synom môžu tiež skúsiť rovnaké outfity, najlepším príkladom je David Beckham. Zvoľte pohodlné tenisky alebo rovnakú outdoorovú obuv na hrubej podrážke. Takto oblečení zaručene vzbudíte záujem okoloidúcich. Môžete sa dohodnúť, že jeden z vás vyberie topánky a druhý zasa oblečenie. Spoločne navštívte náš internetový obchod eobuv a pozrite sa na najzaujímavejšie modely. A čo si myslíte o tom, ak si celá rodina obuje úplne rovnaké topánky? Spoločný outfit vám určite zaistí veľa radosti a smiechu. Najjednoduchšie a najrýchlejšie nájdete tenisky - unisex a detské. Tak čo, ste pripravení na veselé experimenty s módou? Duety a triá s topánkami v hlavnej úlohe sú naozaj skvelou zábavou nielen pre rodičov, ale aj pre deti.
Nechala som rodinu, aby mi týždeň upravovala outfity | Nápady na outfity a stylingová výzva Elevated
Môžu deti dediť topánky po súrodencoch?
Ahojte, má niekto z vás skúsenosti s nosením topánok po druhom dieťatku? Dostali sme viacero párov pre dcéru a neviem teraz, či je vhodné, aby ich nosila, či sa jej nebude zle vyvíjať nôžka (mám na mysli, že každé dieťa inak chodí, tzv. šmatle). Dcérka má 2,5 roka. Samozrejme som ich už aj oprala, ale váham.
Záleží nakoľko sú schodené. Pokiaľ podrážka nie je príliš zosúchaná, môže pokojne nosiť ďalšie dieťa. Stielky vo vnútri topánok sa dajú vymeniť, dostať ich v obuvi alebo aj online priamo od výrobcov.
Nohy ťa nosia celý život. Za mňa nie. Nemám nič proti veciam po niekom, ale topánky kupujem vždy nové. Tiež by som radšej nepoužívala už vychodené topánočky.
Dediť môže oblečenie, ale topánky nikdy! Za môjho detstva bolo bežné, že som nosila topánky po sesterniciach... prvé topánky som dostala až veeeľmi neskoro... svoje, myslím. Bola taká doba... nebolo tovaru, peňazí... Naši sa snažili ako vedeli. Chodidlá mám ok...
Samozrejme sú vždy lepšie nové, ale ja pri demolujúcom dieťati, kde nové topánky majú životnosť 3 dni, stačia aj staršie. Nôžka sa dieťatku vyvíja, definuje si svoj vlastný štýl chôdze. Ja osobne by som svojej dcére nikdy neobula nosené topánky. Príklad: kamarátkina o niečo staršia dcérka od mojej nosí rovnaký typ aj značku obuvi, no má úplne inú chôdzu, lebo nožičky vťáča dovnútra a na papučkách vidieť, že má zosúchané podrážky z vnútornej strany, čo na topánkach vidieť nie je. Neviem si predstaviť, že by som mojej dcére dala po nej topánky.
Za mňa nie. Nevieme, ako ste vyrastali vy, ale ja keďže som mladšia, nosila som veci po sestre a nohy mám zdravé. Ale samozrejme je to každého rozhodnutie, ak niesu zničené, kúp nové stielky a hotovo. Par € ušetrených.
Môj syn dokonca niektoré nosí po dcérke, aspoň mi to nie je ľúto, keď ich dorazí, buď na odrážadle alebo ihrisku.
V žiadnom prípade nie... topánky je to najpodstatnejšie, čo také malé dieťa potrebuje, aj spolu s matracom by sme nemali šetriť.
Či sú už menej obnosené alebo nie... staršia dcéra mala vždy nové topánky, syn už nejaké topánky po prvej podedil.
Záleží aj na tom, aké topánky a koľko boli nosené. Napríklad som odkladala snehule a gumáky, tie aj tak nie sú "ortopedické", nemá sa tam čo schodiť. Ďalej nejaké sandálky, crocsy, šľapky ku vode, topánky do vody, cvičky do školy, plátenky do piesku a takéto topánky. Dcére rástla noha veľmi rýchlo, každé topánky nosila 2-3 mesiace, mnohé naozaj párkrát obuté, takže som nemala strach, že budú zdeformované. A tiež, kým bola malinká, tak v topánkach viac sedela v kočíku, ako chodila. Od cca. 5 rokov však už aj syn má svoje nové topánky.
Inak, niekoľko ADIDAS tenisiek som aj predala na bazároch, takže ľudia asi nemajú problém obuť dieťaťu aj po úplne cudzom dieťati.
Za mňa určite nie. Tiež mi ostalo veľa topánočiek po starších deťoch, ale mladším som ich nedala. Každá nôžka je iná a potrebuje nezošmatlanú topánku, aby sa mohla správne vyvíjať.
Ja osobne som za nové, ak sú peniaze, ale napr. ja som dávala po malej ďalej, ale len tie, ktoré mala raz, max 2x na nohách, ak bolo vidieť čo len minimálne opotrebenie, išli do vreca s oblečením na vyhodenie.
Pýtala som sa na to lekárky. Jej názor bol, že stačí zdravý rozum. Zničené topánky neobúvať, to je jasné. Žiadne na donosenie do piesku, lebo nôžka sa vyvíja. Ale že sú lepšie chodené nezničené topánky po niekom, ako mať pre dieťa nové, ale nekvalitné z Lidla, CCC a pod.
Raz sa takú istú otázku pýtala mamička v nejakom mamičkovskom časopise - v poradni. Ortopéd vravel, že je lepšie nové, ALE ak nie sú tie zdedené veľmi zničené, zošúchané, tak sa nič nestane, ak ich nosí ešte jedno dieťa. Vraj radšej použité kvalitné ako nové nekvalitné topánky.
Ja to robím tak - každú sezónu kúpim jedny nové, také, čo nosia najčastejšie. Topánky, čo máme ako náhradu sú vždy zdedené. Keďže teraz majú všetci xy počtov topánok, takmer žiadne nie sú veľmi zošúchané. Veľmi zošúchané vyhadzujem.
Svagrina dáva už druhej dcérke topánky, ktoré nosila ona ako dieťa. Vôbec nevyzerajú opotrebovane, dokopano ani nič, proste kvalita sa zachovala, tak prečo nie.
Moje deti nededia po sebe z čisto pragmatických dôvodov - mám dievčatko a chlapčeka - ale pár topánok odložím - hlavne turistické a zimné, ktoré boli finančne dosť náročné a hlavne deťmi mali len párkrát obuté... my teda klasické topánky nepoužívame, používame ale barefoot topánky s mäkkou podošvou a často kúpim z druhej ruky, tam sa veľmi nemá čo zošúchať, keďže podošva je tenká a mäkká - sami sme sa tak rozhodli napriek inému odporúčaniu. Ale napríklad keď sme chodili na rehabilitácie cvičiť, keď bol krpec malý, tak tam nám odporúčali pevnú topánku s tým, ale že určite nie Protetika - "lyžiarky" úplne pevné, že to už je pre deti s nejakou patologickou poruchou nôžky a nožička by sa v bežných topánkach mala vyvíjať sama. Pani mala nárok na topánku len takú, že lepšie obopnutý členok ako nič (aj keď nebazírovala na tom, že závisí aj od chôdze dieťatka, či to potrebuje) a na čom jej veľmi záležalo, aby topánka mala ohybnú špičku a predovšetkým, aby nemala ohybný stred (teda tam, kde je klenba, to aby sa nelámalo, keď prehnete topánku a ak sa to aj láme, nesmie sa to prehnúť ako prvé, keď chytíte topánku do ruky, mala by sa ľahko prehnúť špička a až na nejaké tuhšie stlačenie sa môže aj stred) a s tým, že k tomu noseniu po druhých deťoch nám povedala, že do školského veku v tom ona žiaden problém nevidí (a ak nie je topánka nejako divne zošúchaná predchádzajúcim užívateľom, tak ani potom), ak teda predchádzajúci užívateľ nemal nejakú patologickú poruchu chôdze a zošúchal topánky nejako úplne nesprávnym spôsobom použitia (že vieš, že má napr. ploché nohy alebo chodí k dr. a rieši sa iná jeho porucha chôdze lekársky) + zároveň tvoje dieťa nemá nejaké problémy s chôdzou - prípadne tie isté ako ten rodinný príslušník (problémy bývajú dedičné a tak), tak že u detí do školského veku v tom nevidí žiaden problém, lebo oni sú ľahké a ani svojím typickým šmatlaním trochu inak tú topánku nedokážu natoľko zdeformovať (prípadne to vieš aj voľným okom zhodnotiť, ak by to tak nebolo - môže byť topánka nejaká nekvalitnejšia, nepodarenejšia a môže sa stať, že bude zošúchaná, treba to pozrieť, samozrejme). My, čo máme topánky od rodiny, sú niekde aj deravé alebo špinavé zvršky (látka, čo sa nevyprala úplne do novo čista), ale tie podrážky nie sú zošľapané vôbec, ani vnútro zošľapané. Deti nosia topánky aj málo a krátko, takže to všetko nasvedčuje tomu, že sa veľmi nemajú ako zničiť... My ale tieto topánky po rodine vydávame inde (posúvame ďalšej rodine), lebo fičíme na barefoot, ale tie tiež nekupujem len nové, pokiaľ môžem, zohnať z druhej ruky. Snáď som pomohla...
Ja som do 2 rokov vyhradne kupovala len nové. Potom čo sme podedili som vytriedila. Niektoré boli možno 3 krát obuté, také sme si nechali. Ostatné som posunula ďalej tým, ktorí s tým nemajú problém.
Moja dcéra tiež nosí aj použité. Hlavne na bicykel, brzdí na ňom totiž tak, že vytrčí nohy a šúcha botaskami o zem! Nechcem ju to odnaučiť, čiže keby som mala zakaždým kupovať nové... aj jajaj.
Ak nie sú zošúchané do strany, alebo ošúchaná podrážka, teda ak na pohľad vyzerajú ok, nezošúchané, tak vymením vnútorné vložky a dieťa nosí (aj druhá dcéra nosí niektoré po prvej... ale koľko ľudí, toľko chutí... na nové vždy nemáme.
Nie. Nie som zástanca topánok po niekom. Papuče svoje. Mám 4 deti, ale ani oni nenosia po sebe. Keď sú zlé, doničia na dvore. Teraz som kupovala len 2 páry, lebo stredný úplne rozbil, tak na dvor a najmladšiemu sa ako si ťažko obúvali, tak nové a najstarší ten má ešte dobré topánky. Tak isto tepláky, tričká, všetko sa to odsuva na dvor a tam to doničia. Takže aj do škôlky, školy nové veci každý rok aj pyžamá.
Práve som si uvedomila, že svoje prvé úplne fakt nové topánky som mala až v 13tich rokoch, keď som si ich kúpila z peňazí z brigády - dovtedy som mala vždy všetky topánky iba po niekom, zimné často aj o dve čísla väčšie, ale šak hrubé ponožky to vždy nejako poriešili..... och, keď si na to spomenie, nie sú to príjemné spomienky, ale podstata je tá, napriek tomu, čo bolo, tak mám nohy úplne v poriadku (mimo reumy, ale s topánkami nemá nič spoločné) a klenbu aj priečnu aj pozdĺžnu mám super. Ale inak sa mi tam topánky nepáčia ani materiálovo a výzorom a do zimných vraj tečie, to mi už povedali viacerí.
Ale z CCC mám úplne super skúsenosť, skoro všetky topánky máme odtiaľ, okrem manžela, lebo oni majú obuv do 46 a on má väčšiu nohu. Deichmann je na tom u nás štatisticky horšie, tak pol na pol, viaceré topánky vydržali max pol roka, alebo aj skôr sa rozleteli, špeciálne značka FILA, nikdy viac. Takže tieto obchody by som neodsudzovala, CCC šijú Poliaci, majú topánky aj lacné, ale aj kožené Lasocki a tie sú super. Tenisky kupujeme skoro výhradne ADIDAS, tam niet konkurencie, čo sa týka výdrže.
Ak maminka nemá peniaze, určite je lepšie kúpiť obnosené značkové, alebo bežnú obuv - CCC, Deichmann, športové aj Decathlon, ako kupovať v číňaku.
Synovi sme kupovali vždy kvalitné topánky, nikdy nie Deichmann, Tesco a neviem čo ešte. Dokonca ani Adidas, Nike a pod., pre nás s mužom často nespĺňajú naše požiadavky. Naposledy, keď sme dali za turistické topánky pre 5-ročného 80 €, a mal ich obuté dovedna max 10 krát, a nôžka vyrástla, skúsila som ich predať na bazári, a nikto sa neozýval ani na sumu 20 €... tak som ich odložila, keby náhodou máme ďalšie bábätko, a podarilo sa, tak mladší bude tieto kúsky dediť. Jasné, že nie papuče, a rovné "nasúvačky", a vynosené na dvor plátenky, ale niektoré kúsky určite áno. Inak ako dieťa som bola najstaršia v rodine, čiže všetko som mala nové, ale mladšia sestra po mne dedila a dovolím si povedať, že tie topánky mali úplne inú kvalitu. Možno sa budete smiať, no manžel má skoro 36, a dva roky dozadu som po ňom našla gumáky na povale u svokrovcov, a malý ich nosil... umyla som ich cifom, bola to krásna petrolejová farba. Tieto gumáky sú nesmrteľné a mne sa tak páčia a vynosili ich všetci manželovi mladší súrodenci a majú určite tých 34 rokov.
My sme tri sestry a nosili sme normálne po sebe, dokonca ešte aj teraz obujeme topánky našim deťom po nás. Chodidlá máme v poriadku. Aj niektoré pekné šatôčky nosia naše deti a sú veľmi kvalitné, vzdušné a hlavne sa nezničia po prvom praní. Mladšej dcérke tiež dávam niekedy topánky po staršej.
Ja kupujem deťom nové. Raz som tu na MK kúpila tenisky, lebo malej podrastla noha a veľmi som potrebovala, ale tenisky boli min. nosené a dokúpila som novú vložku. Ale inak sa snažím kupovať deťom nové a najmä nie veľmi tvrdé topánky. Na druhej strane, ja som sa sestru opýtala, či chce pre svoje deti topánky po našich deťoch a ona povedala, že áno a tak teraz, čo moje deti vyrastú, tak posúvam sestre a jej deti to ešte vynosia, ale iba také, ktoré nie sú zničené, také, čo už naozaj vidno veľmi nosenia, dám ku kontajneru a spoluobčania ich radosťou vynosia. Ale niekedy aj tu predám v bazári.
Ide o to, koľko to predchodca vynosil, takže aj 2-2,5 ročné dieťatko dokáže veľmi rýchlo vyrásť z topánočiek, ktoré nosí napr. cez zimu, sediac zväčša v kočíku. V takom prípade tie topánky nemá ako zničiť. Vymeň vnútornú vložku, posúď podrážku, zváž, koľko reálne v tom mohlo dieťa v takom veku aj chodiť (či nešlo o zimu a dieťa v kočíku) a uvidíš.