Odpoveď na otázku, či deti vidia duchov alebo anjelov, vám asi nikto nedá. Súčasní odborníci sa však čoraz častejšie prikláňajú k názoru, že väčšina detí skutočne duchov vidí. Nie je to len vymyslený chýr, ktorý niekto niekde vypustil. Jeden z dôvodov je ten, že deti sú k paranormálnym javom oveľa náchylnejšie, ako dospelí ľudia. A aby sa tomuto tvrdeniu dalo veriť, tak odborníci v tejto oblasti uskutočnili už niekoľko výskumov.
Niektorí parapsychológovia tvrdia, že keď sa deti narodia, sú akoby blízko tých „druhých“, keďže práve prišli z tej pomyselnej „druhej“ strany. Duchovia ich vraj aj z tohto dôvodu navštevujú alebo ich chránia. Súčasná psychoterapeutka Caron Goodeová sa na túto tému vyjadrila takto: „Väčšina detí cíti svojich strážnych anjelov, príbuzných a ľudí, ktorí sú tu, aby im pomohli.“ Táto odborníčka tiež tvrdí, že rozpoznať rozdiel kedy sa dieťa hrá so svojím imaginárnym kamarátom a kedy vidí ducha sa dá tak, že dieťa dokáže ducha aj popísať.
Ďalším silným argumentom je, že detský mozog sa výrazne líši od mozgu dospelého človeka. Mozgové vlny sú kľúčové vo vnímaní okolitého sveta. Naša myseľ je dosť silná na to, aby dokázala výrazným spôsobom ovplyvňovať to, čo môžeme vidieť a počuť. A je viac než zrejmé, že práve deti do určitého veku majú myseľ v takom stave, že na nich dokážu duchovia reagovať a oni ich taktiež registrujú. Mozog dieťaťa vs. Mozog dieťaťa a dospelého človeka sa výrazne líši aj fyzickými parametrami. A v tomto smere sa prevratné zmeny dejú okolo jedenásteho roku života. Avšak, tieto zmeny nemusia byť automaticky spojené s tým, či aj po tomto roku dokáže dieťa duchov vidieť.
Ľudia v dospelosti pripúšťajú, že duchovia skutočne existujú, no väčšina o tom presvedčená nie je. Zatiaľ čo deti to vnímajú úplne inak, pretože veria všetkému čo vidia a veria aj v to, že všetko je možné. Podľa štatistík detských psychológov, až dve tretiny detí skutočne zažijú počas svojho detstva nevysvetliteľné udalosti.
Profesorka psychológie na Texaskej univerzite v Austine, Jacqueline Woolley, nepovažuje príbehy o deťoch, ktoré tvrdia, že videli duchov zosnulých príbuzných, za až také fantastické. „Vieme, že tretina, až dve tretiny detí má imaginárnych spoločníkov,“ povedal pre The Washington Post Charles Ferryhough, psychológ z Durhamskej univerzity, ktorý sa zaoberá fenoménom halucinácií. „Nie je to tak dávno, čo boli imaginárni priatelia považovaní za predchodcu duševných chorôb.“
To môže platiť najmä v rodinách s kultúrou rozprávania o duchoch. „Je veľa dospelých, ktorí veria na duchov, a ak dieťa vyrastá v rodine, kde je tento uhol pohľadu súčasťou rodinnej kultúry, potom toto dieťa s väčšou pravdepodobnosťou povie, že už ducha videlo,“ hovorí Woolley.
Príbehy, ktoré naháňajú zimomriavky
Žena menom Michelle zdieľala príbeh na sociálnej sieti. „Manželov otec zomrel niekoľko rokov pred narodením nášho syna. Zomrel na chrípku. A manžel? Ten si to stále vyčíta... Vyčíta si, že ho nakazil chrípkou, ktorá ho zabila. S manželom sme o dedkovi pred našim synom nehovorili, ale jedného rána sa zobudil a povedal: 'Ocko, otec.... dedko chcel, aby som ti povedal, že sa má dobre,'“ spomína Michelle.
V inom príbehu jedna žena spomínala, že keď mala jej dcéra asi tri roky, začala hovoriť o usmievavom mužovi, ktorý ju v noci zobudí a šteklil po nohách. Jedného dňa žena narazila na fotku svojich starých rodičov v deň svadby. Dcéra ukázala na fotku otca svojej matky a povedala: „To je on!“
Pani Alena nikdy nezabudne na slová svojho Jakubka. „Sedela som spolu s Jakubkom na gauči. Zrazu sa Jakubko postavil a ukázal prstom na bielu stenu. Pribehol k tej stene a začal vrčať, a potom šialene brechať,“ prezrádza Alena.
Silný príbeh pre nás rozpovedala aj naša čitateľka Petra. „Z ničoho nič dcérka počas kreslenia zrazu povedala, že kreslí s mojím bračekom. Mala som vtedy len 15 rokov, keď mi zomrel brat, ktorý by bol teraz jej súrodencom. Dcérka jej povedala: 'Mami, nebuď smutná.'“ Petra odvtedy chodí s dcérkou na hrob bračeka.
Stretnutie medzi nebom a zemou nám opísala aj seniorka Martina. „Hrali sme sa na zemi a stavali sme mestečko. Zrazu mi môj vnúčik Tomáško povedal, že chce, aby som mu dala pusu na čelo ako babka. Bola som prekvapená, lebo som sa práve nepozerala na deti, veď týždeň som ich nevidela! Potom mi povedal, že som ho vymenila za inú babku, ktorá má tiež na čele biele bodky. Myslela som si, že to je len jeho fantázia, no keď sa začali diať aj jemu veci, ktoré sa mu nedali vysvetliť, tak som si spomenula na túto príhodu.“
Ako reagovať, keď dieťa vidí duchov?
Psychoterapeutka a autorka knihy Kids Who See Ghosts (Deti, ktoré vidia duchov) Caron Goode hovorí, že deti vo veku dva, tri či štyri roky ešte nedokážu rozlíšiť rozdiel medzi duchom a svojím vymysleným kamarátom. Preto je u nich vylúčené, aby to, čo vidia, pomenovali duchom. Podľa doktorky je teda pravdepodobné, že niečo skutočne vidia.
Woolley radí rodičom, aby sa nevystrašili, ak ich dieťa začne hovoriť o duchoch. Komunikácia s dieťaťom je kľúčová. Ale čo keď vám drobec povie, že chce, aby duch zmizol? Existujú rôzne stratégie, ktoré môžu rodičia použiť na zníženie strachu. Jedna z takýchto stratégií pochádza aj z kníh JK Rowlingovej o Harrym Potterovi. Aká? Spomínate si na časť, kedy Nevill Longbottom mal ovládnuť svoj strach, svoju hrôzu? Bál sa profesora Severusa Snapa. Toto isté poraďte drobcovi.
Psychoterapeutka Caron Goode zasa radí, že deti môžu duchom povedať, aby išli preč, presne tak, ako keď ich niekto obťažuje v skutočnom živote. S rodičmi si potom môžu vytvoriť nejaký rituál pred zaspávaním.
„Nepanikárte a nepresviedčajte svoje dieťa, že žiadni duchovia neexistujú, pretože môže ostať zmätené. Zaujmite postoj, ktorý nevzbudí u vašich vlastných detí pocit nedôvery vo vašu osobnosť,“ radí odborníčka.
TOP5 - NAJVÄČŠIE SLOVENSKÉ ZÁHADY! |4K|
Je dôležité si uvedomiť, že skepticismu okolia môžeme deťom odobrať túto schopnosť. „Odborníci si preto myslia, že ak by sa táto schopnosť u detí rozvíjala ešte v detskom veku, je veľká pravdepodobnosť, že v dospelosti by sa s nadprirodzenom stretávali aj ďalej.“
Väčšina duchov vášmu dieťaťu nechce ublížiť. Zväčša im ide iba o to, aby zanechali nejaký odkaz a tam to končí. Nie je dôvod sa ich báť.
V prípade, že sa niečo podobné objaví u vášho dieťaťa a bude sa vám zdať, že naozaj ducha vidí, venujte sa mu a nedovoľte, aby trávilo s týmto imaginárnym kamarátom svoj čas. Taktiež sa ho snažte podporiť v aktivitách a v hraní sa s inými deťmi.
