Mnohí si pamätáme časy, kedy nás v školskej jedálni či škôlke nútili jesť jedlo, ktoré sme neznášali. Tieto spomienky nikoho nepatria medzi príjemné, preto svoje deti nenútime jesť to, čo im nechutí.
Nie je, samozrejme, správne dieťa nútiť jesť. Ale na druhej strane, nemôžeme mu dovoliť jesť iba to, čo má najradšej a dovoliť mu tak ochudobniť jeho jedálniček o dôležité živiny. V zásade platí, že dieťa by každé jedlo malo aspoň ochutnať. A to už v ranom veku.
V praxi to znamená, že doňho hrozbami nenatlačíme tanier dyňového prívarku, z ktorého sa následne povracia, ale vyzveme ho aspoň ochutnať.
Nechcem, lebo to nepoznám: Potravinová neofóbia u detí
Je bežné, že v určitom veku okolo 2-4 rokov dieťa odmieta nové potraviny. Odborne sa tento stav nazýva potravinová neofóbia a netreba za ním hľadať žiadne poruchy. Dieťa má nechuť skúšať niečo, čo nemá overené. Ide o prechodný stav, ktorý sa upraví do 5-6 rokov veku, avšak je potrebné, aby rodič nepodľahol a neskončil pri ponúkaní 2-3 "osvedčených" jedál, o ktorých vie, že ich dieťa bez ťažkostí zje.
Naopak, je potrebné variť pestro, jedálniček vyváženým spôsobom obohacovať a meniť a dieťaťu vždy nakladať to, čo je navarené. V ideálnom prípade sa môžeme najesť spolu s ním či dať mu jesť z vlastného taniera.
Ak podľahneme nátlaku dieťaťa a ponúkame mu len obmedzené množstvo potravín či jedál, môžeme mu zarábať na značný problém. S takýmito návykmi a vyberavosťou v jedle totiž ťažko bude jesť v škôlke či škole obedy a ak neskôr dostáva vreckové, môže ho míňať na sladkosti či fast-foodové jedlá.
Takýmto životným štýlom však svoje zdravie ohrozuje podobne ako jazdou na bicykli bez prilby. Ak k tomu ešte prirátame morálny faktor, akým je nedostatočná vďačnosť za potraviny a opovrhovanie jedlom, mali by sme mať snahu dieťa nasmerovať správne.
Z každého rožku trošku: Význam pestrej stravy
Základom zdravých návykov, čo sa týka stravovania, nie je totiž vynechanie slaniny, sladkostí či vajíčok. Naopak, je to vyvážená, pestrá strava s dostatkom vlákniny a so zastúpením rôznych potravín, ktorá podporuje pestré osídlenie mikróbami v našich črevách. Tie majú ďalekosiahly dosah na naše zdravie a čím pestrejšie je toto osídlenie, tým lepšie.
Okrem toho pestrá strava, v ktorej sú zastúpené aj tradičné aj nové aj exotické jedlá, je priestorom na radosť z jedla, objavovania a neprináša do života akýsi faktor zviazanosti. Ak je niekto totiž prísne zameraný na určitý konkrétny spôsob stravovania, často ho to ochudobňuje o radosť z jedenia aj o pochopenie pre stravovacie návyky iných ľudí.
Ak dieťa necháme, aby holdovalo potravinovej neofóbii a donekonečna si preberalo v jedle, bude mať vyššie riziko vzniku chronických, civilizačných ochorení, ktoré patria k najčastejším príčinám úmrtí.
Potvrdené na dospelých: Vplyv potravinovej neofóbie na zdravie
Túto súvislosť potvrdila aj štúdia skúmajúca dospelých jedincov a vykonaná na Finnish National Institute for Health and Welfare, University of Helsinki a University of Tartu v Estonsku. Potravinová neofobia sa spájala s nízkou kvalitou stravy, nedostatočným príjmom prospešných látok z potravín a nadmerným príjmom tých zložiek, ktoré nám vo vyšších množstvách neprospievajú.
Potravinoví neofobici mali nevhodný profil mastných kyselín a výraznejšie známky zápalu v krvi. Taktiež mali vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení a diabetu 2. typu. A to dokonca bez ohľadu na hmotnosť, vek či pohlavie.
Vychovávajme aj seba: Ako pristupovať k výberavosti v jedle
Ak svojmu dieťatku teda dokola vyvárame len zopár obľúbených jedál, môžeme mu tak robiť medvediu službu. Ak navyše my sami neholdujeme pestrej strave, môžeme mať niektoré ochorenia "v rodine" aj bez toho, aby sme ich mali pri svojom narodení zapísané v génoch. Náš životný štýl sa totiž priamo na našich génoch podpisuje.
Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Čo robiť, ak dieťa odmieta jesť?
- Ak dieťa odmieta jesť, rešpektujte ho, zostaňte v pokoji a nenúťte ho.
- Nechajte ho pohrať sa s jedlom, nepozerajte rozprávky a milo sa s ním rozprávajte.
- Pripravujte jedlo spoločne a nechajte dieťa vypľúvať jedlo.
- Pomôžte si knihami, nechajte na výber a trpezlivo čakajte.
- Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup.
Budovanie zdravého vzťahu k jedlu od útleho veku
Téme nejedákov sa venujem kvôli tomu, lebo si myslím, že budovať zdravý vzťah k jedlu je veľmi dôležité a viete s tým začať už v detstve. Zdravý vzťah k jedlu je základom na predchádzanie problémov s poruchami príjmu potravy v neskoršom veku. V tomto článku chcem poukázať, prečo aj tzv. Pravidlo čistého tanierika nie je úplne odborný termín, ale dokonale vystihuje, o čom je tento článok. Ide o situácie, kedy vyžadujeme od dieťaťa, aby sedelo pri stole, až kým nebude tanier prázdny. A to veľakrát len tak z princípu.
Formy ako nútime dieťatko dojesť všetko na tanieri sú rôzne. Veľakrát je to zo strany dospelého nevedome v snahe docieliť, aby sa dieťatko kvalitne najedlo. Ako to vyzerá v praxi? Niekedy dieťatko o to láskavo žiadame, niekedy ho motivujeme nejakou sladkou odmenou alebo sa mu vyhrážame trestom, alebo používame nevedome manipulatívnejšie techniky, kedy napríklad dieťatku vravíme, že si má dať ešte jednu lyžičku za maminku a druhú za bračeka a pod. Ďalším nebezpečným extrémom je, keď dojedením podmieňujem našu lásku. Napríklad: „Maminka bude veľmi smutná, ak to celé nespapáš.“ A dieťatko nasilu spapá, len aby maminka nebola smutná. K budovaniu zdravého vzťahu k jedlu nepomáha, ani keď dieťatku hovoríme, ako budeme dieťatko vnímať, ak jedlo spapá.
Dlhodobé a opakované nútenie dojedať všetko z tanierika vo chvíľach, keď dieťa nepociťuje hlad môže viesť (neznamená to, že nevyhnutne musí) k viacerým problémom v budúcnosti. Problémom býva narušenie schopnosti dieťaťa rozpoznať signály hladu a sýtosti. Výsledkom je, že sa naučí jesť nie podľa potreby, ale podľa očakávania. Jedenie má byť ale vedomá činnosť. Práve takýmto prístupom docielime, že dieťatko svoje telo nebude počúvať, v budúcnosti nebude možno vedieť kedy má dosť. S tým sa môžu spájať problémy s obezitou alebo s poruchami príjmu potravy ako anorexia, bulímia a pod. Alebo to môže viesť k úplného odmietaniu jedla ako prejavu odporu voči kontrole. Pri prílišnom nútení môžu deti častejšie odmietať nové potraviny, pretože si ich spájajú s nátlakom a nepríjemnými emóciami. Nútenie do jedenia teda vedie skôr k nejedáctvu.
My rodičia môžeme podporiť zvedavosť dieťatka v jedení. Vieme vytvoriť dieťatku pri jedení príjemnú atmosféru, aby si s časom jedenie asociovalo s pozitívnymi pocitmi. My rodičia rozhodujeme o tom, kde sa stoluje a čo dieťatku dáme na tanier. Dieťa rozhoduje koľko toho zje. Tým, že dieťatku ponúkneme vždy aj akceptovanú potravinu, budeme mať istotu, že neodíde od stola hladné. Zároveň ako rodičia potrebujeme myslieť na to, že načasovanie ponúkania jedál má svoj zmysel. Predídeme tak situáciám, kedy chceme od dieťaťa, aby jedlo v čase, kedy reálne nepociťuje hlad.
Zdravé stravovanie: Úvod pre deti vo veku 5 – 11 rokov
Prvé príkrmy: Základy zdravého jedálnička
Prvé mesiace života dieťaťa sú obdobím intenzívneho rastu a vývoja. Materské mlieko je ideálnou potravou, ktorá kompletne pokrýva jeho potreby. Ak dojčenie nie je možné, existujú kvalitné umelé náhrady. Vo všeobecnosti platí, že mlieko by malo tvoriť hlavnú zložku potravy až do jedného roka. Príkrmy slúžia skôr na zoznámenie s rôznymi druhmi potravy, textúrami a konzistenciami. Zavádzanie tuhej stravy je dobrodružstvo pre dieťa aj rodičov.
Kedy a ako začať s príkrmami?
Prvé príkrmy zavádzame u nedojčených detí od ukončeného 4. mesiaca a u dojčených detí od ukončeného 6. mesiaca. Riadime sa pravidlom "1 potravina na 3 dni", aby sme odsledovali prípadnú alergickú reakciu. Nové potraviny ponúkame doobeda a doma, aby sme predišli komplikáciám.
Čo ponúkať dieťaťu?
Uprednostňujeme sezónne a lokálne potraviny v BIO kvalite, bez aditív, konzervantov a pesticídov. Najskôr zavádzame zeleninu, potom ovocie, mäso a vajíčka, strukoviny, obilniny a mliečne výrobky. Ovocie podávame až po zelenine, aby dieťa nezačalo odmietať menej sladké druhy. Potraviny tepelne upravujeme a podávame vo forme pyré. Pripravujeme ich na pare, aby si zachovali vitamíny. Vyhýbame sa alergénom ako orechy, med, vaječný bielok, paradajky, zeler či jahody. Do roka nepoužívame cukor, soľ a koreniny. Používame ľahké jedlá, maximálne dvoj-trojkombinácie odskúšaných potravín.
Mlieko a príkrmy
Mlieko ostáva hlavným zdrojom výživy do jedného roka. Príkrmy slúžia na zoznamovanie sa s jedlom a objavovanie chutí. Netrápte sa, ak dieťa zje len pár lyžičiek. Pevná strava postupne nahrádza mlieko, najskôr obed, postupne sa pridáva. Dieťa netreba nútiť, treba ho navigovať, dávať mu ochutnávať a podporovať ho.
Prvé príkrmy - zelenina a ovocie
Príkrmy začíname jednodruhovými zeleninovými pyré. Zeleninu umyjeme, naparíme, mixneme, zakvapneme olejom a podávame. Začíname s neutrálnymi chuťami ako cukina, tekvica, zemiak alebo sladšími druhmi ako mrkva alebo batat. Vyskúšať môžeme aj špenát či paštrnák.
Pri ovocí platí to čo pri zelenine - lokálnosť a sezónnosť a pravidlo 1 potravina na 3 dni. Prvé ovocie býva jablko, postupne pridávame hrušku, marhuľu, broskyňu. Ovocie najskôr podávame tepelne upravené a vo forme pyré.
Mäso, vajíčka a mliečne výrobky
Po zoznámení so zeleninou a ovocím predstavíme mäso. Preferujeme červené mäso pred bielym kvôli obsahu železa. Najvhodnejšia je teľacina, ideálne BIO. Hydine a bravčovine sa vyhýbame. Ak chceme teľacinu obmeniť, siahneme po králičom mäse. Žĺtok je výborným zdrojom živín, bielok je silný alergén a do jedného roka sa neodporúča. Mliečne výrobky dieťa do jedného roka moc nepotrebuje, keďže dostáva mlieko od mamičky. Kravské mlieko je pre deti do jedného roka nevhodné. Ak chceme zaradiť mliečne výrobky, odporúčajú sa kyslomliečne výrobky, napríklad biely neochutený jogurt v 10. mesiaci.
Ryby a strukoviny
Ryby sú výborným zdrojom mastných kyselín. Preferujeme sladkovodné ryby, morské druhy môžu obsahovať ťažké kovy. Nevhodné sú ryby ako žralok, makrela, tilapia, tuniak a pangasius. Vhodné sú sumček alebo zubáč. Pri výbere rýb kontrolujeme pôvod, ideálne je pokiaľ je ryba lovená, nie chovaná. Strukoviny sú výborným zdrojom aminokyselín. Zavádzame ich postupne, medzi 8. a 10. mesiacom. Začíname s červenou šošovicou, ktorá nenadúva. Strukoviny vopred namočíme a varíme ich dvojfázovo.
Lepok a obilniny
Lepok by mal byť podaný najskôr od ukončeného 6. mesiaca a najneskôr do ukončenia 7. mesiaca. Najskôr prestavujeme prirodzene bezplepkové obilniny ako je pšeno, ryža, pohánka či kukurica vo forme kaší. Kaše môžu byť robené s materským mliekom, umelým mliekom alebo dojčenskou vodou. Začína sa s ryžovou kašou, ktorá je chuťovo neutrálna. Keď sa rozhodneme dieťatku predstaviť lepok, spravidla mu najskôr spravíme kašu z ovsených vločiek. Neskôr môžeme skúsiť obilniny ako je špalda, raž či pšenica.
Oleje, dochucovadlá a tekutiny
Za studena lisované oleje sú skvelý zdroj polynenasýtených mastných kyselín. Vitamíny A, D, E, K sú rozpustné v tukoch, ich vstrebanie zabezpečíme pridaním kvalitného oleja. Vyberajte oleje v BIO kvalite, za studena lisované. Do roka nepoužívame cukor, soľ a koreniny. Sladkú chuť deťom neberieme, môžu si ju užiť v ovocí alebo batatoch. Kým je dieťatko plne dojčené, alebo na umelom mlieku, nepotrebuje okrem toho prijímať iné tekutiny. Keď však začne prijímať tuhú stravu, je vhodné mu začať dopĺňať pitný režim, a to čistou vodou, prípadne detským čajíkom (nesladeným).
Metódy kŕmenia: Klasika vs. BLW
Lyžičková klasika
Kontrolu nad jedlom má rodič, dieťatko kŕmi lyžičkou. Neodporúča sa robiť pri jedle „šašoviny“.
Bezlyžičková metóda (BLW)
Kontrolu nad jedlom preberá dieťa. Dieťa objavuje jedlo samé. Ručičkami skúma jeho textúru, tvar, cvičí si jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka-ústa. Ochutnáva, hrá sa s jedlom. Dieťatko dostáva na ochutnanie tzv. fingerfood, a teda jedlo ktoré môže uchopiť najskôr celou rúčkou do dlane a neskôr aj pinzetovým úchopom. Jedlo musí byť uvarené, mäkké a musí sa dať jednoducho rozpučiť medzi prstami. Pri BLW musí dieťatko samostatne bez opory sedieť a vždy byť pod dohľadom rodiča. Obrovskou výhodou BLW je že dieťa si buduje pozitívny vzťah k jedlu, keďže nad ním má od samého začiatku kontrolu.
Ako naučiť dieťa jesť zeleninu?
Čím skôr sa zelenina objaví na tanieri, tým prirodzenejšie ju dieťa vníma. Deti milujú napodobňovať. Vyskúšajte pečenú mrkvu, cuketové placky, hráškové pyré, zeleninové hranolky alebo farebné špízy. Kreatívne servírovanie dokáže zázraky!
