V Slovenskej republike prebiehajú legislatívne zmeny týkajúce sa dôchodkového systému, ktoré sa dotýkajú najmä rodičov a doby štúdia. Poslanci koaličného Smeru-SD a SNS navrhujú novelou zákona o sociálnom poistení definovať výchovu dieťaťa ako aj podmienky na znížený dôchodkový vek. Dôvodom je ústavné zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov.
Ústavný zákon definuje, že rodičia majú ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. "S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa navrhuje upraviť najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí," priblížil poslanec Smeru-SD Marián Kéry.
Dôchodkový vek bol zastropovaný na 64 rokov. Podľa návrhu zákona, ak rodič vychoval tri alebo viac detí, dôchodkový vek má byť 62 rokov a šesť kalendárnych mesiacov. Za výchovu dvoch detí má byť vek stanovený na 63 rokov, za výchovu jedného dieťaťa má byť dôchodkový vek 63 rokov a šesť kalendárnych mesiacov.

Novela zákona o sociálnom poistení definuje podmienky, pri ktorých si môže žena a muž uplatniť nárok na znížený dôchodkový vek za výchovu detí. Okrem toho sa má upraviť definícia pojmu výchova dieťaťa, ako aj vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku.
Definícia výchovy sa má týkať vlastného, osvojeného aj zvereného dieťaťa do náhradnej starostlivosti rodičov. Jednou z podmienok výchovy je napríklad to, že sa poistenec bude musieť o dieťa starať najmenej desať rokov, kým nenadobudne plnoletosť alebo najmenej päť rokov, ak sa o dieťa začal starať po dovŕšení ôsmich rokov dieťaťa.
Najvyšší dôchodkový vek poistenca sa má znižovať za každé vychované dieťa o 6 mesiacov, najviac však o 18 mesiacov. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci, teda napríklad manželia. Poslanci Smeru-SD však navrhujú, že rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa, bude možné zohľadniť len jednému poistencovi. Ak dieťa vychovávali manželia spolu v tom istom období, prednostne by sa to malo zohľadniť žene.
V prípade žien by sa skorší odchod do dôchodku v súvislosti s dôchodkovým stropom mal dotknúť 4700 žien v roku 2022, týka sa to najmä tých, ktoré vychovali tri alebo štyri deti. Zakotvenie maximálneho dôchodkového veku v Ústave SR sa prvýkrát dotkne poistencov až v roku 2020, aj novela by preto mala začať platiť až od tohto obdobia.

Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r.). Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole.
Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Pozor, výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka základnej školy v školskom roku 1977/1978, tí mali povinnú dochádzku už desaťročnú.
Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984. V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. sa zmenili podmienky pre započítavanie doby štúdia na strednej škole.
Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Predlžovanie výpožičnej doby
V roku 2020 sa začalo započítavať výchova dieťaťa pri určení termínu nástupu na dôchodok aj ďalším matkám. Jednou zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok je dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa súčasnej legislatívy bude pre osoby narodené v roku 1967 a neskôr ich dôchodkový vek určený v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe. Vývoj dĺžky života v ďalekej budúcnosti oplýva neistotou. Výpočty sú informatívne. Presný dôchodkový vek bude určený v budúcnosti na základe údajov zverejnených ŠÚ SR.
Zníženie dôchodkového veku za výchovu detí sa zohľadňuje iba jednému rodičovi, prednostne ženám. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú (§ 274 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.). Vývoj úmrtnosti v rokoch 2023 a 2024 bol priaznivejší, než predpokladala pôvodná verzia kalkulačky z marca 2024.
V súvislosti s vybavovaním dôchodkov, žiadosti o spísanie žiadosti o dôchodok a rezervácie spracúvajú pobočky postupne, priebežne. Klienta prevedú prípravou žiadosti telefonicky až do momentu záverečného podpisu, pre ktorý si dohodnú konkrétny termín, keďže momentálne sú klientske centrá uzavreté. Robí sa všetko pre vybavenie žiadostí občanov, pri zachovaní všetkých protiepidemických opatrení.
Sociálna poisťovňa kvôli vyplácaniu dôchodkov každoročne zápasí s deficitom financií. Aj v tomto roku sa očakáva v základnom fonde starobného poistenia deficit. Zákon o sociálnom poistení umožňuje na úhradu dávok, na ktoré nie je v danom fonde dostatok finančných prostriedkov, použiť prioritne rezervný fond solidarity a tiež prostriedky z tých základných fondov, ktoré vykazujú prebytok finančných prostriedkov. Ďalším zdrojom sú prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Pri starobných dôchodkoch evidujeme pokles žiadostí a, naopak, pri predčasných starobných dôchodkoch ich nárast. Kým v roku 2020 bol počet doručených žiadostí o starobný dôchodok 44 472, v roku 2019 to bolo 48 583, čo je pokles o 4 111 žiadostí. O predčasný starobný dôchodok si v roku 2020 požiadalo 14 199 poistencov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď sme zaznamenali 10 658 žiadostí, nárast o 3 541.
| Druh dôchodku | Rok 2019 | Rok 2020 | Zmena |
|---|---|---|---|
| Starobný dôchodok | 48 583 | 44 472 | -4 111 |
| Predčasný starobný dôchodok | 10 658 | 14 199 | +3 541 |