V mnohých rodinách predstavuje ukladanie detí na spánok každodennú nočnú moru. Niektoré deti neustále vyskakujú z postele a zrazu potrebujú piť, rozprávajú, že počuli nejaké zvuky alebo potrebujú ísť niekoľkokrát do kúpeľne. Toto správanie môže byť spôsobené strachom, nudou alebo kombináciou oboch. Keď dieťa vylezie z postele po uložení, tým dlhšie zostáva hore, tým viac si na túto novú situáciu zvyká.
Základná metóda ukladania na spánok spočíva v stanovení pevného času večierky, ktorý by sa mal dodržiavať bez výnimiek. Čas ukladania na spánok sa môže líšiť podľa toho, či je všedný deň alebo víkend, školský rok alebo prázdniny. Keď však stanovíte čas večierky, dodržujte ho. Výnimky z tohto pravidla by mali byť naozaj len vzácne. Ak sa termín nedodržuje presne, ukladanie na spánok každý večer sa môže zmeniť na testovanie a manipuláciu rodičov.
Pre staršie deti, napríklad deväťročnú dcéru, ktorá má chodiť spávať o 21.00, je vhodné nastaviť časovač na 30 minút pred spaním a dať dieťaťu pokyn, aby sa pripravilo do postele samo. Ak to stihne skôr, čas do 21.00 patrí spoločne stráveným chvíľam s rodičom. Môžete si sadnúť na posteľ, prečítať jej rozprávku alebo sa porozprávať. Tento čas vyhradený pre dieťa má tri významy: posilňuje sa mu sebavedomie, umožňuje prežiť krásne minúty pred spaním s rodičmi a psychicky sa uvoľní vďaka rozprávaniu alebo počúvaniu, čím sa pripraví na pokojný spánok.
Na čo si dávať pozor pri ukladaní dieťaťa:
- Nie je vhodné ľahnúť si do postele k dieťaťu.
- Keď odbije stanovený čas, dieťa zakryte, dajte mu pusu na dobrú noc a odíďte z miestnosti.
Čo keď dieťa nezostane v posteli?
Základom je odrezať únikovú cestu, teda dvere do izby. Určite s dieťaťom nekomunikujte o tom, prečo by malo v posteli zostať. Ak sa dieťa bojí, dobré je napríklad sadnúť si na stoličku pred dvere, aby dieťa videlo, že ste nablízku. Po dvoch týždňoch ho strach prejde a vy tam už sedieť nemusíte. Opísané stratégie sú vhodné pre maličké deti.
Nočné prebúdzanie
Mnohé deti prechádzajú obdobím, keď sa v noci prebúdzajú a objavujú sa pri posteliach rodičov s nejakým druhom nejasných požiadaviek o pomoc. Občasné prebúdzanie berte ako niečo normálne. Len ak je dieťa skutočne rozrušené alebo sa neupokojuje, mali by ste ho radšej skontrolovať. Nikto nemôže zaspať, ak pred tým zúril. Ak doprevádzate deti v tme, robte to čo najjemnejšie. Nestrkajte do nich aj keď ste možno rozčúlení. Spoločné spanie sa môže stať zvykom, ktoré je neskôr náročné prelomiť. Keď sa dieťa v noci objaví pri vašej posteli, pravdepodbne chce ísť na záchod. Nič nevravte, vstaňte a potichu nasmerujte dieťa do kúpeľne. S niektorými deťmi je potrebné niektoré postupy opakovať aj niekoľko týždňov. Obrňte sa preto trpezlivosťou.
Niektorí rodičia, keď dovedú dieťa k jeho posteli, chodia tam s ním a sedia na stoličke, kým dieťa nezaspí. Asi po týždni používania tejto stratégie začnite stoličku postupne presúvať ďalej a ďalej od postele.
Prechod z postieľky do veľkej postele
Keď začne vaše dieťa samo vyliezať z postieľky, je načase pouvažovať nad jeho vlastnou posteľou. Neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by hovorilo o tom, kedy je nutné presunúť dieťa z postieľky do bežnej detskej postele. Väčšina detí však prechádza na detskú posteľ v čase okolo 2 - 3 rokov. Dieťa musíte z postieľky presunúť v okamihu, keď ju dokáže preliezť.
Ak presúvate dieťa z postieľky práve z tohto dôvodu, začnite aspoň 6 - 8 týždňov pred príchodom nového člena rodiny. V opačnom prípade môže byť takáto zmena stresujúca. Počkať môžete aj na príchod bábätka, čo bude prvá veľká zmena, a nechajte bábätko spať v kolíske vedľa vašej postele. Akonáhle bude mať 3 - 4 mesiace, je na rade ďalšia zmena, a to presun bábätka do postieľky s ohrádkou a batoľaťa do väčšej postele aj z toho dôvodu, že svoju postieľku už prerástlo.
Majte však na pamäti, že dieťa, ktoré uložíte do väčšej postele, sa ľahko dostane takmer kdekoľvek, kde bude chcieť. Skontrolujte teda bezpečnostné prvky všetkého, k čomu bude mať dieťa prístup. Ak ho učíte používať nočník, môže to byť naopak výhodou. Napriek tomu veľa detských psychológov odporúča s presunom dieťaťa do veľkej postele počkať čo najdlhšie. Pre niektoré deti môže byť zmena jednoduchá, pre iné obtiažna. Postieľka s ohrádkou je príjemné a útulné miesto, kde sa cíti v bezpečí počas celej noci.
V novej posteli by malo mať dieťa všetky špeciálne deky a hračky. Ak je to čo i len trochu možné, nechajte posteľ na mieste, kde kedysi bola detská postieľka. Oplatí sa to vyskúšať aspoň na pár mesiacov. Urobte z toho veľkú udalosť a povedzte dieťaťu, aby svoju novú veľkú posteľ ukázalo návštevám. Vzbudíte u neho dojem, že je jeho posteľ výnimočná a zaslúži si pochvalu. Pred samotným presunom sa veľa rozprávajte, dieťa bude v deň D nadšené a šťastné.
Ste obmedzení priestorom alebo vaše dieťa nechce plnohodnotnú veľkú posteľ? Vyberte si z ponuky nízkych a kratších postelí, ktoré majú zabudovanú zábranu. Posteľ pre batoľa musí mať zábranu, aby dieťa v spánku nespadlo. Nezabudnite na to, že dieťa je naučené spať v postieľke, z ktorej nemalo možnosť vypadnúť. Zábranu potrebujete aj napriek tomu, že ste presvedčení o tom, že vaše dieťa sa počas spánku príliš nehýbe. Ak máte možnosť umiestniť posteľ ku stene, zábrana postačí na jednej strane. Dobrým nápadom je tiež posteľ, ktorá je nízko od zeme.
Čas presunu z postieľky do veľkej postele
To, že dieťa je na tento presun pripravené, nedáva veľmi najavo, ani tento čas nie je popísateľný niekoľkými odrážkami, ako napr. čas na zavedenie tuhej stravy. Na presun dieťatka z postieľky je obvykle v rodine niekoľko dobrých dôvodov. A v niektorej rodine aj nie, pretože aj organizácia spánku je akousi rodinnou záležitosťou a niektorí rodičia nemusia mať napr. potrebu presunúť staršie dieťatko do veľkej postele, keď sa mu má narodiť menší súrodenec.
Jedným argumentom je bezpečnosť dieťaťa - obvykle rodičia presúvajú dieťa do veľkej postele, keď sa naučí z nej vyliezať. Napriek tomu, že neexistuje na takýto presun žiadny presne určený vek dieťaťa, väčšina batoliat sa presunie vo veku 2 - 3 ½ roka.
Opustiť postieľku znamená urobiť veľkú zmenu. Táto zmena môže priniesť nočné chodenie do rodičovskej postele, nové strachy a pocit nebezpečenstva.
Kedy najčastejšie presúvame deti z postieľky do postele
Mnoho rodičov tak urobí vo chvíli, keď sa deti začnú štverať po postieľke a naučia sa vyliezť z nej von. Najmä u menších detí, okolo 12-15 mesiacov, sú tieto vyliezania dosť nebezpečné, deti si môžu spôsobiť úraz. Samozrejme, sú aj deti, ktoré vylezú raz, padnú, udrú sa a viac vyliezať nebudú, ale načo riskovať. Pokiaľ vaše dieťa nikam nevylieza a je v postieľke spokojné, pokojne ho tam nechajte i do veku 2 - 3 roky.
Ďalším dôvodom na presun je príchod súrodenca. Buďte však nanajvýš opatrní, pokiaľ dieťatko nejaví najmenší záujem opustiť postieľku. Pre staršie dieťa je citlivé už len samotné narodenie súrodenca a preto netreba v ňom vyvolať pocit, že „bolo premiestnené“ aj z jeho obľúbenej a bezpečnej postieľky. Ak potrebujete postieľku pre malé bábätko, začnite proces premiestňovania aspoň dva mesiace pred narodením súrodenca. Cieľom je, aby sa staršie dieťatko usadilo v novom prostredí, zoznámilo sa so svojou novou posteľou a cítilo sa v nej komfortne.
Niektorí rodičia robia takúto zmenu nezávisle od predošlých dvoch dôvodov, prosto tak príde čas na sťahovanie spálne alebo inú nábytkovú reorganizáciu. Nuž a nakoniec, niektorí sa dopracujú k tejto zmene až keď si o ňu dieťatko samo povie. Pri akomkoľvek dôvode presunu však majte na pamäti, aby vaše dieťa v tomto čase nemuselo zvládať ešte aj iné náročné životné zmeny, ako sme to spomenuli vyššie.
Ako dieťatku uľahčiť presun z postieľky do väčšej postele
Ak sa už rozhodnete, že nastal čas presunúť dieťa z jeho prvej postieľky, pokúste sa to urobiť šetrne, dajte dieťatku čas. Ponúkame niekoľko tipov, ako tento prechod uľahčiť:
- Môžete dať matrac z pôvodnej postieľky na zem a niekoľko dní nechať dieťa spať len na ňom.
- Môžete kúpiť pre dieťatko posteľ rozmermi niečo medzi postieľkou a 2-metrovou posteľou. Na trhu ich je veľa a pre malé deti ich často vyrábajú v obľúbených detských motívoch. Tieto postele sú nielen kratšie, než bežná posteľ, ale sú aj položené nižšie k zemi, čiže nemal by hroziť pád dieťatka na zem.
- Odporúča sa veľkú posteľ postaviť na miesto, kde stála postieľka - aby sa akoby vizuálne toho zmenilo čo najmenej.
- Nechajte dieťatko, aby si vybralo posteľné obliečky a „dotvorilo“ si priestor v postieľke svojimi plyšákmi a hračkami, či vankúšikmi.
- Myslite na bezpečnostné prvky, napr. nočné svetielko alebo bočnicu - zábranu. Malo by mať istotu, že keď bude chcieť v noci ísť za vami alebo na záchod, potrafí a nepadne z postieľky dole.
- Pomôžte si knižkou - napríklad knižka z produkcie Seesame Street s Elmom môže byť skvelou pomôckou, ako dieťatko pripraviť na jeho veľký presun.
Vždy je dobré v čase akejkoľvek zmeny zachovať dennú rutinu, v tomto prípade rutinu kúpania a ukladania na spánok. Buďte trpezliví, zmena je náročná ako pre dieťatko, tak aj pre dospelákov. Niektoré deti si počas zavádzania zmeny aj poplačú. Buďte im oporou, tíšte ich, podľa možnosti nič nerobte na silu, ale pekne pomaly, krok za krokom.
Kedy prejsť na detskú postieľku | Tipy na prechod z postieľky do postieľky
Keď vaše dieťa miluje svoju detskú postieľku alebo z nej vylieza pri každej príležitosti, v nejakom okamihu bude pripravené postieľku opustiť a začať spávať vo veľkáčskej posteli. Ako urobiť tento presun podľa možnosti bezproblémovým a bezpečným?
