Diéta vylúčenie z kolektívu: Ako sa brániť

Detská agresivita a šikanovanie je celoslovenský problém, ktorý by sme nemali bagatelizovať a zatvárať pred ním oči. Ani jeden rodič si nemôže byť istý tým, že jeho dieťa nebude týrané, samo nebude týrať iné deti, že sa so šikanovaním nikdy nestretne. Pýtate sa prečo? Pretože šikanovanie je všadeprítomné. Voči šikanovaniu nie je imúnny žiadny typ školy. Obeťou sa môže stať v podstate každé dieťa či už priamo v škole, alebo cestou do a zo školy. Vzhľadom na skrytú povahu šikanovania je veľmi ťažké sa o ňom dozvedieť. svojim deťom.

Šikanovanie je nechcené, agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Je to jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikanovanie je opakovaný, dlhodobý jav, ktorý sa postupom času stupňuje, a to na úrovni nielen fyzickej ale aj psychickej.

Formy šikanovania

Šikanovanie sa netýka len dvoch osôb - obete a agresora. Podľa Metodického usmernenia MŠ SR č. 7/2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach šikanovanie je „akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť.

Existuje viacero foriem:

• verbálne šikanovanie - zahŕňa v sebe vyslovené alebo napísané slová s urážlivým textom, patria sem nadávky na šikanovanú osobu, hanlivé prezývky, posmešky,
• sociálne šikanovanie - jeho cieľom je útočiť na vzťahy.

Ostrakizmus - prvé štádium šikany

Podobne ako iné sociálnopatologické javy, aj šikana má svoj vývoj. Najdôležitejším je práve jej začiatok, ktorý sa nazýva ostrakizmus. Je to štádium, ktoré slúži pre učiteľov a rodičov ako varovný signál. Toto štádium je typické tým, že spolužiaci jednu „obeť“ vyčlenia z kolektívu, nikto sa s daným dieťaťom nebaví, nikto mu neodpovedá na pozdrav a ak aj áno, tak iba nejakou posmešnou poznámkou. Dieťa je týmto spôsobom vyčleňované z partie spolužiakov.

Typickým a asi najznámejším príkladom vyčleňovania z kolektívu je vznik „dievčenských spolkov“. Ide o spojenie skupinky dievčat, ktoré vytvoria v triede silnú alianciu a ostatné nechcú medzi seba pustiť. Časté je taktiež ohováranie, posmievanie či urážanie.

Prejavy ostrakizmu môžu zahŕňať:

• spolužiaci obeť ignorujú, neodpovedajú na pozdrav, robia sa, že ho akože nepočuli,
• na obede si nikto k obeti nesadá,
• obeť ohovárajú, a to nielen v triede, medzi ostatnými spolužiakmi, ale aj po celej škole,
• snažia sa o to, aby sa žiaci ostatných tried správali k obeti tak, ako sa k nej správajú oni sami,
• zosmiešňujú na obeti všetko čo sa dá,
• obviňujú ju z niečoho, čo vôbec neurobila,
• spolužiaci obeť urážajú aj cez jej vlastných rodičov,
• agresori obeť zámerne provokujú, chcú, aby zúrila, bránila sa, príp.

Prečo niektoré deti nezapadnú do kolektívu?

Niektoré deti do kolektívu nezapadnú z rôznych dôvodov, ktoré sú často individuálne a ovplyvňované konkrétnymi okolnosťami.

Možné príčiny problémov so začlenením do kolektívu:

• Osobnosť dieťaťa: Niektoré deti sú prirodzene hanblivé a majú problém nadviazať kontakt s ostatnými. Boja sa odmietnutia alebo sa necítia dostatočne sebavedomé.
• Nedostatok sociálnych zručností: Niektoré deti nemali dostatok príležitostí na rozvíjanie sociálnych zručností, napríklad komunikácie, riešenia konfliktov či empatie.
• Špecifické správanie: Na druhej strane môže vzniknúť problém aj u detí, ktoré sa trápia s impulzivitou, agresivitou alebo nedokážu dodržiavať pravidlá. Takéto deti bývajú kolektívom odmietané.
• Úzkostné sklony: Deti s úzkostnými sklonmi dokáže paralyzovať strach z hodnotenia, kritiky alebo nových situácií.
• Traumatické zážitky: Podobne sa cítia deti, ktoré zažili stratu blízkeho, šikanovanie alebo iné ťažké zážitky. Stáva sa, že nedokážu dôverovať ostatným, čo im následne stojí v ceste k zaradeniu sa do kolektívu.
• Problémy s prejavom emócií: Problém s kolektívom majú aj deti, ktoré nevedia, ako prejaviť emócie.
• Rodinné prostredie: Ak rodina nevenuje dostatok pozornosti rozvíjaniu sociálnych zručností alebo sebavedomia dieťaťa, môže to ovplyvniť jeho schopnosť zaradiť sa medzi iné deti. Rozvod, hádky alebo stres v rodine spôsobujú, že sa dieťa uzavrie do seba.
• Kultúrne rozdiely a výchova: Prekážkami, aby deti so svojimi rovesníkmi zažívali kolektívne radosti, sú aj kultúrne rozdiely alebo iný spôsob výchovy. Obe vedú k nepochopeniu medzi deťmi.
• Neurovývinové poruchy: Problémy môžu mať aj deti s ADHD, autizmom alebo inými neurovývinovými poruchami. Sociálne interakcie pre tieto deti sú rovnako komplikované, ako pre deti so zdravotnými obmedzeniami.
• Odmietnutie zo strany kolektívu: Ak kolektív nevie prijať dieťa, môže byť toto odmietanie prekážkou pri jeho začleňovaní.

Dieťa, ktoré sa stane vyčleneným z triedneho kolektívu, si tento fakt začína uvedomovať postupne. Začína zisťovať, že v triede nie je nikto, s kým by mohlo sedieť, každý ho odmieta, uráža, ponižuje. Spočiatku sa toto dieťa začína brániť - vracia spolužiakom nadávky, bráni sa hnevom, kopancami a pod. Ako sa hovorí, klin sa klinom vybíja. V škole to však prebieha spôsobom, že agresori voči obeti zvyšujú svoj tlak pretože vidia, že obeť sa snaží brániť.

Dieťa sa stáva sociálne izolované a uzatvára sa samo do seba. Pocit osamelosti, neistoty a znížené sebavedomie sú častými spoločníkmi dieťaťa, ktoré je vylúčené z kolektívu. Toto môže v niektorých prípadoch spôsobovať ťažkosti so sústredením pri učení sa.

Ako pomôcť dieťaťu, ktoré je vylúčené z kolektívu

Ak sa dozviete, že je vaše dieťa šikované, alebo na ňom spozorujete závažné zmeny v správaní, nastal čas konať. Uvedomte si, že vaše dieťa sa nevie brániť, má strach, je slabé, chýba mu sila a odvaha. Ak toto prijmete, môžete začať riešiť jeho psychický stav a začať podporovať jeho osobnostné prejavy a inak zamerať výchovu. Nemusíte dávať energiu do obviňovania školy, iných detí, ich rodičov a robiť tam poriadky, prípadne hľadať inú školu pre svoje dieťa. Svet je totižto plný útočníkov a to nezmeníte.

Konkrétne kroky, ako pomôcť deťom:

• Poskytnite dieťaťu maximálnu oporu a ochranu.
• Rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne.
• Nezľahčujte problém.
• Pokúste sa s veľkou dávkou empatie a citlivosti priviesť dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoje pocity.
• Nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte (pokiaľ možno pokojne).
• Neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho.
• Nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo.
• Pokúste sa získať čo najviac dôkazov.
• Zaistite ochranu dieťaťa na ceste do školy a domov.
• Obohaťte život svojho dieťaťa zážitkami, výletmi a cennými spomienkami.
• Rozvíjajte jeho záujmy.
• Požiadajte dieťa, aby vám nakreslilo alebo napísalo svoje dobré vlastnosti. Potom papier nalepte na stenu/chladničku tak, aby ste ho mali na očiach.
• Keď pozbierate nápady, vyhodnoťte ich plusy a mínusy a spravte akčný plán.
• Dajte deťom najavo, že sa im nemusí vždy všetko podariť a neúspech u kamarátov je podobne bežný ako úspech. Je to len ďalšia skúsenosť, ktorej úlohou je umožniť im naučiť sa niečo nové. Motivuje ich k tomu, aby vymysleli nový plán a vyskúšali osloviť potenciálnych kamarátov nanovo.
• Uznajte im pocity, aby vedeli, že to, ako sa cítia je úplne normálne. Ak sa deti budú cítiť pochopené a prijaté, lepšie porozumejú samy sebe.
• Pomáhajte budovať vedomie o sebe.
• Rozvíjajte silné stránky: Povzbudzujte ho, aby sa venovalo aktivitám, ktoré ho bavia a v ktorých vyniká - šport, umenie, hudba.
• Organizujte stretnutia: Pozvite deti z kolektívu na spoločnú hru, výlet alebo oslavu.
• Buďte vzorom: Demonštrujte priateľské správanie a empatiu vo vašich vlastných vzťahoch.
• Rozhovory: Pýtajte sa, ako sa vaše dieťa cíti, čo ho trápi a čo ho teší, keď je v kolektíve.
• Podpora, nie tlak: Nenúťte dieťa násilne do situácií, v ktorých sa cíti nepohodlne.
• Komunikácia: Porozprávajte sa s učiteľom, trénerom alebo vedúcim o situácii vášho dieťaťa.
• Rozvíjanie sociálnych zručností: Trénujte s dieťaťom komunikačné schopnosti a dávajte si konkrétne príklady.
• Hľadajte záujmy a aktivity: Podporujte dieťa v hľadaní záujmov a aktivít, v ktorých sa môže stretávať s rovesníkmi a nadväzovať nové priateľstvá.
• Zvyšovanie samostatnosti: Nezasahujte do všetkého. Nechajte dieťa napríklad, aby si samo kúpilo zmrzlinu, aby si zaplatilo obedy v škole, aby sa do školy naučilo chodiť samo.
• Posilňovanie silných kompetencií: Voľba takých záujmových aktivít, ktoré dieťaťu idú ľahko a v ktorých zažíva úspech. Rozvíjajte ho nielen v tom, čo mu nejde, ale aj v tých oblastiach, kde je absolútna jednotka.
• Ocenenie a sebaocenenie: Každé dieťa je rado chválené za to, čo sa mu podarí. Naučte svoje dieťa tiež oceňovať seba samé, rozoberajte s ním, aký z toho má pocit, ako je pyšné samo na seba a spokojné zo svojho úspechu. Aj neutrálny výsledok môžete hodnotiť ako úspech.
• Všetko riešte s citom a ohľadom na možnosti dieťaťa: Každé dieťa je iné a je nutné voliť prístup, ktorý ho podporí a nie oslabí.

Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radi, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom. Deti však len zriedkavo prídu za nami a zdôveria sa s takýmto problémom, pretože sa obávajú našej reakcie. Nechcú vyzerať, že nezvládajú svoje vzťahy a nie sú schopné nájsť si priateľov. Preto by sme sa mali vždy snažiť o otvorenú a úprimnú komunikáciu, bez toho, aby sme ich súdili a nálepkovali.

Keď pozbierame nápady, vyhodnoťme ich plusy a mínusy a spravme akčný plán. Keďže vedci zistili, že odmietnutie aktivizuje v mozgu podobné časti ako fyzická bolesť, je náročné ho uniesť a spracovať v sebe. Nanešťastie má odmietnutie na nás vplyv aj dlho po tom, ako sa takáto situácia odohrala. Odmietnutie nás môže sklamať, rozosmútiť a úplne zastaviť naše kroky. Je dôležité vedieť, ako sa s odmietnutím vyrovnať, pretože každý z nás, vrátane detí, ho v istom momente zažije.

Nathan Dewall, psychológ z Univerzity v Kentucky a autor štúdie o dopade sociálneho vylúčenia, tvrdí, že najlepší spôsob, ako sa s ním vyrovnať je nájsť iné zdroje priateľstva a prijatia. Podľa neho si ľudia často nechávajú negatívne pocity vyplývajúce z vylúčenia pre seba, pretože sa cítia trápne a myslia si, že to nie je až taký veľký problém. Z odmietnutia sa môžeme aj poučiť, určite viac a efektívnejšie, než z úspechu. Dôležité však je nenechať sa ním úplne pohltiť.

Vedci zistili, že niektorí ľudia ho dokážu uniesť jednoduchšie ako iní. Na základe výsledkov novej štúdie tvrdia, že spôsob reakcie závisí od toho, do akej miery sme si vedomí svojich činov a našej kontroly nad nimi. Študenti, ktorí poznali svoju hodnotu a vnímali svoju rolu, pociťovali z odmietnutia menší stres, než ostatní. Zdá sa, že tí ľudia, ktorí majú silné vedomie o sebe, dokážu efektívnejšie regulovať negatívne emócie vyplývajúce z exklúzie. Práve schopnosť ovládať silné emócie a pokračovať v úlohe napriek vyčleneniu, bola kľúčová pre prežitie našich predkov. Lenže aj tu platí, že všetkého veľa škodí. Až prílišná snaha ovládať svoje emócie a vedome ich meniť s úmyslom vnímať situáciu odlišne, vedie k nahromadeniu negatívnej energie a v konečnom dôsledku môže vyústiť do výbuchu, vrátane tvrdých slov, urážok a lietania tanierov.

Je dôležité, aby dieťa vedelo, že „teraz“ neznamená „navždy“. Ak neuspeje v tomto momente, vždy sa mu to môže podariť neskôr. Často sa stane, že ak nás niekto odmietne alebo nám niečo nevyjde podľa našich predstáv, strácame motiváciu. Každý rodič sa snaží svoje dieťa ochrániť pred neúspechom a odmietnutím. Lenže ak to robíme príliš intenzívne, ovplyvníme ich schopnosť postarať sa o seba. Ak sa pokúšame riešiť problémy za nich alebo do riešenia vstupujeme, dávame im najavo, že im nedôverujeme, že sa dokážu o svoje veci postarať samy.

Podľa psychologických štúdií má každé piate dieťa problémy so začlenením do kolektívu. Prečo sa to deje? Môže za to plachosť, nedostatok sociálnych zručností, alebo je problém v samotnom kolektíve?

Deti s úzkostnými sklonmi dokáže paralyzovať strach z hodnotenia, kritiky alebo nových situácií. Podobne sa cítia deti, ktoré zažili stratu blízkeho, šikanovanie alebo iné ťažké zážitky. Stáva sa, že nedokážu dôverovať ostatným, čo im následne stojí v ceste k zaradeniu sa do kolektívu.

Ak rodina nevenuje dostatok pozornosti rozvíjaniu sociálnych zručností alebo sebavedomia dieťaťa, môže to ovplyvniť jeho schopnosť zaradiť sa medzi iné deti. Rozvod, hádky alebo stres v rodine spôsobujú, že sa dieťa uzavrie do seba.

Problémy môžu mať aj deti s ADHD, autizmom alebo inými neurovývinovými poruchami. Sociálne interakcie pre tieto deti sú rovnako komplikované, ako pre deti so zdravotnými obmedzeniami.

Ak kolektív nevie prijať dieťa, môže byť toto odmietanie prekážkou pri jeho začleňovaní.

Deti by mali vedieť, že sú veci, ktorými sa neoplatí príliš zaoberať.

Spolupráca so školou a odborníkmi

Boj proti šikanovaniu na škole je dlhodobá záležitosť, pri ktorej je dôležitá úzka kooperácia školy s rodičmi. Toto však býva často problém, pretože vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi bývajú častokrát napäté. Je preto potrebné otvorene sa rozprávať o šikanovaní.

Milí rodičia, keď budete mať pocit, že ste už na dne, že ste skúsili snáď všetko čo bolo vo vašich silách a problém stále pretrváva, sme tu pre vás my, Centrum pedagogicko.-psychologického poradenstva a prevencie v Tvrdošíne - Medvedzie. U nás sa môžete poradiť o vhodnom postupe v danej triede, ale tiež dohodnúť konkrétnu prácu s triedou so zameraním na riešenie šikany alebo zlepšenie atmosféry a vzťahov v triede. Radi vám poskytneme aj možnosť individuálnej poradenskej a terapeutickej práce s deťmi, ktoré sú účastníkmi šikanovania, či už v pozícii obete, agresora alebo svedkov.

Ak má dieťa dlhodobé problémy so začlenením alebo prejavuje príznaky úzkosti, nízkeho sebavedomia či izolácie, zvážte konzultáciu s detským psychológom. Môže pomôcť identifikovať hlbšie príčiny a navrhnúť konkrétne stratégie.

No nezabudnite, že každé dieťa je iné, a preto proces začlenenia môže trvať rôzne dlho. Vaša podpora a pochopenie sú však základom, aby sa vaše dieťa cítilo bezpečne a malo odvahu skúšať nové veci.

Pre dieťa je podpora rodičov a školy zásadná pre rozvíjanie sociálnych zručností a sebadôvery v kolektíve spolužiakov.

Každý túži niekam patriť a mať priateľov. Odmietnutie zo strany kolektívu však môže mať na dieťa hlboký a negatívny dopad. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku vyčleňovania detí z kolektívu a ponúka praktické rady pre rodičov a pedagógov, ako deťom v takejto situácii pomôcť.

tags: #dieta #vylucene #z #kolektivu #kope #nevie