Grafomotorika je komplexný proces, ktorý zahŕňa súhru základných funkcií mozgu a motoriky, najmä koordináciu ruky a oka. Je neoddeliteľne spojená s vnímaním a pozornosťou. Hoci je potrebné ruku dieťaťa trénovať, najdôležitejšie je nechať dieťa normálne žiť, hrať sa, liezť po stromoch a preliezkach. Kreslenie a maľovanie je forma hry, ktorá by mala byť robená spontánne a s radosťou. Je to činnosť, pri ktorej dieťa sníva, rozvíja svoju detskú predstavivosť a kreativitu. Tieto aktivity patria medzi prvé vyjadrovacie prostriedky dieťaťa. Dieťa nepotrebuje hromadu slov, aby vyjadrilo svoje pocity a vnímanie sveta; stačí, ak vie držať ceruzku v ruke a dokáže vyjadriť aj to, čo rečou nikdy nepovie. Deti kreslenie a maľovanie jednoducho milujú.
Formou výtvarných hier odovzdávame deťom základné poznatky o kresbe a maľbe. Výtvarným umením sprostredkujeme dieťaťu pozitívny vzťah k prírodnej a umeleckej kráse a rozvinieme tak jeho zmyslové vnímanie, pozornosť a fantáziu. Všeobecná záľuba maľovať a kresliť je najlepšou prípravou na písanie. Preto je veľmi dôležité deti v tejto záľube podporiť, venovať im čas a priestor na jej rozvíjanie.
Vývoj úchopu a prvých skúseností s kreslením
Kedy deti začínajú s úchopom prvých predmetov? Približne medzi 11. a 13. mesiacom života sa objavujú prvé skúsenosti s kreslením. Ceruzku vie dieťa chytiť do ruky niekedy okolo prvých narodenín, určite medzi 1. a 2. rokom. V tomto období sa trénuje koordinácia oko - ruka; oko sleduje ruku kresliacu bodky, čiary a pod., a preto sú čiary často prerušované.
V období medzi 18. a 24. mesiacom života začína intenzívne kreslenie. Pohyby sú viac koordinované. Pastelku dieťa uchopuje do prstov - tzv. hrstičkový úchop, na ktorom sa podieľajú štyri prsty, okrem malíčka. Už 15 až 16-mesačnému dieťaťu môžeme predstaviť maľovanie. Pre úplne najmenších maliarov sú v ponuke prstové farby.
Pomôcky pre malé deti
S prstovými farbami samozrejme nemusia pracovať iba prstami. Farby sa môžu nanášať končekmi prstov, celou dlaňou; deti môžu bodkovať, natierať, robiť krúživé pohyby. Štandardne vyrábané prstové farby bývajú ošetrené pridanou horkou chuťou na ochranu pred konzumáciou. Je dôležité, aby si dieťa hneď na začiatku zažilo, že farby nie sú určené na jedenie. „Jedlé farby“ domácej výroby považujem skôr za milú nadstavbu a vtipné oživenie až vtedy, keď dieťa vie, že farby sa nejedia.
Prstové farby majú tégliky širšie a nízke s viečkom, takže sa deťom dobre naberajú. Tento druh farieb môžete kúpiť pokojne aj starším deťom, je to vždy veľká zábava! Naše sa výborne a rýchlo umývajú, téglik je dostatočne veľký a farby sú v ponuke v naozaj širokej palete odtieňov od základných farieb až po pastelové, v 12 žiarivých farbách, v ponuke majú v tvare dinosaurov alebo ovocia.
Unikátne zloženie voskoviek je jedinečné z hľadiska zdravotnej nezávadnosti a kvality. Tieto jemné voskovky môžete využiť na kreslenie alebo aj na maľovanie na tvár, či telo. Voskovky kreslia extrémne ľahko, už pri jemnom dotyku s plochou, takže dieťatko ihneď vidí svoj „výtvor“ a je motivované pokračovať, nemusí tak pri kreslení voskovkou tlačiť. Voskovky sú ľahko umývateľné a zdravotne nezávadné. Voskovky sa jednoduchým otáčaním vysunú, čím sa zabráni lámaniu.
Podpora kreativity a rešpektovanie autorského zámeru
Aby sa kreativita dieťaťa mohla prejaviť, musíme sa naučiť nezasahovať do jeho výtvarných prác. Poskytnime dieťaťu toľko slobody, koľko je len možné a neovplyvňujme jeho spontánnosť a individuálny prejav. Snažme sa jeho prácu nekomentovať: nechajme ho, aby nám samo porozprávalo o svojich dielach a rešpektujme jeho autorský zámer. Ak nám bude tvrdiť, že je to kvet, tak je to kvet, hoci jeho výtvor v nás vyvoláva predstavu niečoho iného.
Deti sú umelci, ktorí keď nie sú vedení dospelým, tak tvoria pre seba samých. Ich zámerom nie je nakresliť niečo „pekné“. Táto informácia je dôležitá, pretože tendencia zasahovať do kreslenia dieťaťa môže ľahko podkopávať jeho kreativitu.
Kreslenie ako forma komunikácie a sebavyjadrenia
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak, niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie. Aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak, kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Kresba zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Interpretácia detských kresieb
Čo nám hovoria detské kresby? Aké informácie sa z nich môžeme dozvedieť? Veľmi veľa! Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval.
Na čo by si mal dať pozor? Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.
Čo môže naznačovať, že dieťa prežíva niečo zlé? Aby sme to zistili, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.
Kresba, v ktorej sa dieťa cíti milované, v bezpečí alebo znaky hyperaktivity
Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne. Dôležité je venovať pozornosť aj napríklad veľkosti postavy či tlaku pastelky.
Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu.
Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.
Farby - aký má význam ich použitie? Je čierna farba „zlá“?
Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti.
Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.
Kresby v závislosti od veku
Podľa psychologičky sa dvojročné dieťa ešte len učí držať pastelky v ruke, sedem- či deväťročné už dokáže detailne nakresliť postavy a prvky prostredia.
- 2 roky: deti sa učia držať pastelky v ruke, učia sa rozpoznávať farby, precvičujú sa najmä detské ruky.
- 3 - 4 roky: objavujú sa rodinné postavy, hoci sú nakreslené schematicky a bez detailov.
- 5 - 6 rokov: deti kreslia prvky prostredia, kresby sa stávajú detailnejšie a realistickejšie, precvičujú si zmysel pre pozorovanie.
- 7 a viac rokov: deti kreslia s ešte väčším dôrazom na detail, skrášľujú postavy, pridávajú rôzne atribúty spojené s danými osobami, majú lepší zmysel pre proporcie a perspektívu.
Ako podporovať dieťa v kreslení
Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, odporúča sa namiesto pochvaly použiť slová ako: „Ó, aká krásna kresba“ a podrobne opísať, čo vidia. Napríklad: „Vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac?“
Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety: „Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe?“ A keď sa dieťa spýta: „Mami, páči sa ti moja kresba?“, môžeme sa ho spýtať: „Páči sa tebe?“
Psychologička ďalej radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. „Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.“
Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdie ukazujú, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Kreslenie nie je „len hra“; zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy.
Ako spoznať dieťa lepšie cez kresby
Kresby podľa psychologičky často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. „Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo.
Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť.“
Okrem toho, že kreslenie pomáha vyrovnať sa s emóciami, je tiež cvičením si predstavivosti a kreativity. „Chcem vás podporiť, aby ste kreslili spolu so svojím dieťaťom. Môžete sa potom rozprávať o tom, čo kto považuje za krásne, prečo máme rôzny vkus a dokonca aj o spôsoboch vyjadrenia lásky.“
Úvod do projektívnych techník a kresby
Analýza kresby získala nový rozmer s poznaním, že podobne ako aj ostatné správanie človeka, poskytuje informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V psychologickej diagnostike a psychoterapii, vrátane arteterapie, sa v posledných desaťročiach rozvíja projektívna diagnostika a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky.
Termín "projekcia" sa v psychologickej literatúre udomácnil vďaka psychoanalýze, kde S. Freud opísal projekciu ako jeden z psychických obranných mechanizmov. Autorstvo termínu "projektívne techniky" sa pripisuje Lawrencovi K. Frankovi, ktorý ho verejne použil v roku 1939 a prirovnal ich k röntgenovým lúčom.
Hartl a Hartlová (2010) definujú projektívne techniky ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov, ktoré odhaľujú emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby. Projektívne metódy sú charakterizované nielen povahou podnetového materiálu, ale predovšetkým prístupom k interpretácii testových výsledkov. V projektívnych technikách ide o málo štruktúrovanú úlohu, ktorá umožňuje takmer neobmedzené množstvo odpovedí, globálny prístup k hodnoteniu osobnosti a zvyčajne účinnosť pri odhaľovaní skrytých, latentných alebo neuvedomovaných aspektov osobnosti. Nevýhodou projektívnych metód je problematická validita a interpretácia, ktorá je často ovplyvnená osobnosťou administrátora, ďalej prácnosť pri vyhodnocovaní s dôrazom na čas, obsiahla teoretická príprava administrátora a jeho veľké skúsenosti s používaním príslušnej projektívnej metódy.
Len čo dieťa vie zobrazovať formy a predmety, začína s nevedomým spredmetňovaním - projekciou osobných pocitov. Kreslenie je väčšinou pre deti príjemnou a príťažlivou činnosťou, ktorá eliminuje strach či nechuť výtvarne sa vyjadriť. Zo všetkých prostriedkov, ktoré má psychológ k dispozícii na dôkladnejšie poznanie dieťaťa a skúmanie jeho osobnosti, predstavuje kreslenie najvhodnejší spôsob vyjadrovania, kresbou totiž dieťa „graficky rozpráva”, bez toho, aby do toho muselo nutne vstupovať hovorené slovo. Dieťa tu odhaľuje obsahy, o ktorých by sa mu inak nevypovedalo ľahko alebo preto, že sa mu ešte nedostáva slov.
Kresba môže poskytnúť orientačný odhad úrovne vývinu rozumových schopností, predovšetkým v predškolskom a mladšom školskom veku. V kresbe sa odrážajú aj niektoré osobnostné charakteristiky dieťaťa, predovšetkým emočne ladená kvalita sebahodnotenia, ale i postoje k druhým ľuďom. V tejto súvislosti sa využívajú predovšetkým tematické kresby ako je kresba ľudskej postavy alebo rodiny.
Grafické projektívne metódy
V súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódach, kam zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné.
Test kresby ľudskej postavy
V roku 1926 F. Goodenoughová vytvorila Test kresby ľudskej postavy, pri ktorého koncipovaní vychádzala z predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, ale i vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať a dodnes sa používa ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. Test v roku 1968 rozšíril a revidoval D. B. Harris, v českej verzii je známy ako Test kresby postavy Šturma, Vágnerová. V tomto teste sa predpokladá, že dieťa sa identifikuje s nakreslenou postavou a prisudzuje jej také vlastnosti a znaky, aké má samo. Ale nakreslená postava môže reprezentovať aj prianie dieťaťa alebo osobu, ktorá mu je veľmi blízka. Preto je treba výsledky tejto metódy overiť následným rozhovorom s dieťaťom a použitím ďalších testových metód.
Test kresby rodiny
S kresbou rodiny ako projektívnou metódou sa v detskej psychologickej diagnostike stretávame výdatne od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Túto námetovú kresbu odporúčajú u detí od šesť do dvanásť rokov, výnimočne mimo toto vekové pásmo. Predškolské deti nie sú tak kresliarsky vyspelé, aby mohli uspokojivo zobraziť svoje predstavy o rodine a pubertálne deti bývajú k svojim výkonom kritické, čo je závažná zábrana v ich voľnom kresbovom vyjadrovaní. Kresbu rodiny je možné vnímať ako symbolické spracovanie konštelácie primárnej sociálnej skupiny - rodiny, tak ako ju dieťa vníma a prežíva a ako hodnotí jej jednotlivých členov. Spôsob zobrazenia vlastnej rodiny vyjadruje jeho názory, postoje, pocity. Dieťa zobrazí svoju rodinu tak, ako sa mu javí z jeho subjektívneho pohľadu.
Test kresby začarovanej rodiny
Test kresby začarovanej rodiny vznikol viac-menej náhodne v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Test kresby začarovanej rodiny je veľmi užitočná projektívna metóda, ktorú začali používať Matějček a Strohbachová (1981). Autori volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí (dnes sa využíva aj symbolika rastlín a vecí). Skúsenosť s týmto testom je aj v kombinácii s testom kresby rodiny hlavne u detí v školskom veku veľmi dobrá a jej význam je pri skúmaní rodiny nepopierateľný. Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv si dieťa nemusí uvedomiť, a tak je schopné vypovedať na papieri informácie, ktoré by ťažko verbalizovalo.
Hlavná sila tejto metódy, zdôrazňujú Matějček a Stohbachová (1981), je v poňatí „kľúčových osôb“. Význam začarovania členov rodiny do zvieraťa je v možnosti sledovať povahové vlastnosti jednotlivých členov rodiny, ktoré sa tu na základe voľných asociácií premietajú do všeobecných charakterov prisudzovaných jednotlivým zvieratám. Matka býva najčastejšie zobrazovaná v podobe vtáka, potom mačky. Kresba začarovanej rodiny doplní významne pohľad dieťaťa na vlastnú rodinu, predovšetkým pokiaľ ide o rozdelenie rolí, moci a statusov, ukáže na skryté konflikty, rivalitu, pocity menejcennosti (Langmeier, Krejčířová, 1998). Pri posudzovaní emocionálnej percepcie v rodine je dôležité kombinovať kresbu rodiny s kresbou začarovanej rodiny, pretože kresba rodiny síce odokryje túto problematiku, ale symbolika zvierat lepšie na jednej strane zobrazí emocionálne vzťahy detí k rodičom a zároveň na druhej strane predstavuje hlbšie preniknutie k emocionálnej atmosfére v rodine, pretože umožňuje v po rozhovore klásť dieťaťu väčšie množstvo otázok.
Pri používaní projektívnych metód, resp. kresby ľudskej postavy, kresby rodiny a kresby začarovanej rodiny treba byť opatrný a je nutné používať ich výsledky ako orientačné. Obe testové metódy zlepšujú kontakt s detským klientom na uľahčenie verbalizácie. Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi.
Arteterapia ako liečba umením
Pojem arteterapia pochádza z latinčiny, pričom „art“ alebo „artis“ preložíme ako umenie. Z pojmu „therapón“ (ošetrovateľ bohov alebo ich služobník) a „therapeia“ (liečenie, ošetrovanie) vznikla definícia arteterapie ako liečba umením. Arteterapia sa veľmi často spája s výtvarným umením a využíva prostriedky ako kresba, maľba, modelovanie, sochárstvo, grafika či tvorba masiek.
J. Pogády ju charakterizuje ako: „…predovšetkým terapeutické využitie výtvarnej činnosti.“ Cieľom arteterapie je pomáhať tam, kde slová nemôžu alebo nedokážu pomenovať to, čo trápi dušu alebo telo človeka. Arteterapia sa úspešne využíva pri diagnostike psychických a fyzických ťažkostí a liečbe najrozličnejších ochorení, pretože: „umenie je zvláštne a krásne tým, že sa v ňom nedá klamať.“
Význam a uplatnenie arteterapie
Využitie arteterapie je naozaj široké. Táto diagnostická a terapeutická metóda dokáže analyzovať povahové rysy človeka, podieľa sa na vnútornom obohatení, vzdelávaní a rozvoji. Správne aplikovanie arteterapie uvoľní stres a pre mnohých je táto metóda vďačným relaxačným prostriedkom. Rovnako dobre sa uplatňuje pri liečbe ľudí s psychickým alebo telesným postihnutím.
Pri svojej činnosti ju využívajú psychológovia, vychovávatelia, sociálni i rehabilitační pracovníci. Nesmieme zabudnúť na jej pozitívne účinky pri procese nadobúdania nových informácií. Arteterapiu využívajú odborníci pri komunikácii s deťmi v predškolskom a ranom školskom veku, pretože navodiť slovný prejav neznámeho a dieťaťa je často veľmi ťažké. Kresba či maľba dokáže vypovedať to, čo je ukryté hlboko v detskej dušičke. Detský obrázok je malým umeleckým dielom.
Arteterapia u detí patrí medzi základné komunikačné prostriedky, je spôsobom ich sebavyjadrenia. Existujú metódy arteterapie, ktoré pomáhajú deťom s poruchami reči, sluchu, problémami v učení, ale aj zdravotnými ťažkosťami v podobe astmy. „Liečba umením“ zahŕňa prostriedky, ktoré dokážu pomôcť týraným a zneužívaným deťom alebo dospievajúcim toxikomanom. Významné uplatnenie má arteterapia v štádiu dospievania, keď sa mladý človek stretáva s problémami hľadania seba samého či odmietaním autorít.
Deti a arteterapia
Pre detský vek je charakteristické, že dieťa nedokáže prostredníctvom verbálnej komunikácie vyjadriť to, čo vie prostredníctvom hry, kresby alebo pohybu. Drvivá väčšina terapeutov sa stotožňuje s názorom, že deti dokážu prostredníctvom výtvarných dielok vyjadriť svoj vnútorný svet, čím umožňujú nahliadnutie do nevedomých sfér detského bytia.
Často pri diagnostike a terapii detí nestačí len samotné využitie arteterapie. Preto sa táto metóda kombinuje s autogénnym tréningom (u starších detí), terapiou hrou, liečbou prostredníctvom rôznych bábok, psychogymnastikou alebo psychodrámou. Známe je jej súbežné použitie s hypnózou.
Individuálna a skupinová arteterapia
Už samotný názov individuálna arteterapia napovedá, že dieťa je v kontakte len s terapeutom. Najčastejšie komunikácia medzi nimi začína spontánnou kresbou. Neskôr sa vyberajú témy, ktoré súvisia s problematikou dieťaťa. U detí s poruchami správania prichádza najčastejšie na rad kresba s názvom Moja rodina. Deti dokážu prostredníctvom takejto kresby veľa vypovedať o členoch svojej rodiny i jeho postavení v nej. Často kreslia zvieratá, ktoré sú podľa nich plnohodnotným členom rodiny.
Ak dieťa v tejto téme zobrazí predovšetkým nábytok a nie ľudské postavy, svedčí to o nedostatočnom fungovaní rodiny resp. o neplnení jej skutočného poslania. V niektorých prípadoch deti na obrázku jasne nakreslia konflikty, ktorých sú svedkom v bežnom živote (hádky rodičov, bitky a pod.). Deti s úzkostnými poruchami alebo poruchami správania dokážu vyjadriť svoje úzkostné pocity práve prostredníctvom kresbičky. Rovnako aj deti, ktoré majú problémy v škole, vedia svoje pocity jasne preniesť na papier. Kreslia konkrétne konflikty prebiehajúce v škole i doma.
Arteterapia v praxi
Pôvodne sa arteterapia využívala v klinickej praxi, najmä v psychopatológii schizofrénie. Neskôr sa začal výtvarným prejavom zaoberať Freud. Humanistické psychoterapeutické smery uvoľnili komunikáciu, ktorá sprevádza výtvarný prejav. V súčasnosti sa najčastejšie výtvarné techniky využívajú na uľahčenie vyjadrovania pocitov klienta. Terapeutovi umožňujú rozpoznať niektoré osobnostné rysy klienta, ktoré by boli inak ťažko prístupné.
Psychoterapeutickému procesu môže arteterapia dodať ďalší rozmer a tým ho aj výrazne obohatiť. V priebehu výtvarného vyjadrovania dochádza k mimovoľnému zlučovaniu klientových vedomých a nevedomých tendencií, čo by slovným vyjadrovaním prebiehalo zložitejšie a po dlhší čas. Arteterapia sa využíva pri práci s klientmi, ktorí sa ťažko slovne vyjadrujú, napríklad u ľudí trpiacimi psychózami, detí, dospievajúcich, mentálne postihnutých a starších ľudí. Uplatňuje sa aj u smrteľne chorých pacientov v paliatívnej starostlivosti.
Ponúka možnosti tvorivej činnosti, ktorá má svoje teoretické pozadie v teóriách osobnostného rastu a tvorivosti Rogersa a Maslowa. Arteterapia sa využíva aj pri emočne labilných klientoch, pre ktorých je možnosťou k spracovaniu a uvedomeniu si svojich emócií. Napomáha zmierniť pocity úzkosti, k úľave pri depresii a k celkovej kognitívnej a psychickej stimulácii.
Arteterapia je vhodná ako doplnková terapia pre akýkoľvek typ psychoterapie. Okrem toho, že sa pri nej objavuje nový psychoterapeutický materiál, klient objavuje aj svoje tvorivé sily a vďaka tomu si môže významne posilniť sebavedomie.
Arteterapia si našla svoje miesto aj v neuropsychológii. Neuropsychologickou arteterapiou sa nazýva arteterapia, ktorá sa využíva u ľudí s traumatickým poranením mozgu. Jej princíp je založený na tom, že ak sa na kresbe založené testy môžu využívať na určenie lokácie a charakteru poranenia, môže sa využívať kresba aj na rehabilitáciu. Preto je arteterapia užitočná pri nácviku a udržovaní motorických, senzorických a spatických funkcií. Arteterapeutické intervencie sa využívajú napríklad u ľudí po mozgovej príhode na nácvik jemnej a hrubej motoriky, obnovenie pamäťových funkcií ako aj na udržanie emocionálnej stability.
Niektorí autori odporúčajú využívať arteterapeutické metódy v školskej praxi ako preventívnu výchovu. Zmysel vstupu arteterapie do výchovy vidia v kultivácii emocionálnej a hodnotovej sféry detského vnútorného sveta. Arteterapia by mala sprostredkovať východiská pre životné záťažové situácie. Pozitívna prevencia by mala byť účinná hlavne v nestabilných a málo láskavých rodinách, pretože v takej situácii môže arteterapeut predstavovať veľmi dôležitú osobu v sociálnom okolí dieťaťa a pomáha mu integrovať jeho vnútorný svet a podporovať jeho zdravý emocionálny vývoj.
S rastúcimi nárokmi dnešnej doby nadobúda arteterapia význam aj ako relaxačná a stres uvoľňujúca činnosť. Ponúka únik do iného sveta, kde sa dá odpútať od denných starostí. Slúži na ventiláciu pocitov hnevu, depresie, úzkosti ale aj radosti. Arteterapia umožňuje uvoľnenie týchto pocitov a tak napomáha k ich zvládaniu a načerpaniu novej energie. Je významným prostriedkom k rozvoju vnímania a k prípadnému sebauzdraveniu. Ako motivujúci prvok podnecuje samotný výtvarný proces, vyvoláva fantazijné predstavy a núti k hľadaniu ďalších súvislostí. Vedie k celkovému citovému, intelektuálnemu a duchovnému rozvoju osobnosti.
Podobné možnosti ponúka arteterapia vo forme tzv. kitchen art. Ide o malé skupiny detí a dospelých, ktorí sa stretávajú za účelom spoločného záujmu vo voľnej výtvarnej tvorbe. Arteterapia v tejto forme poskytuje maximálnu slobodu v rámci kohezívnej skupiny. Takéto jednoduché stretávanie jednotlivcov pri tvorivej činnosti má pozitívny vplyv na duševné zdravie. Uvoľňuje napätie, stres a uspokojuje potrebu zmysluplnej činnosti.