Škola, či už materská alebo základná, je nesporne veľmi dôležitá. Dieťa sa v nej naučí množstvo vedomostí a znalostí. Avšak, je chybou, ak rodičia nechávajú vzdelávanie len na samotnú školu.
Rodičia by mali byť tými, ktorí sa individuálne venujú deťom nad rámec školských povinností. Učenie sa totiž neznamená len domáce úlohy, memorovanie faktov či cvičenia z matematiky. Existuje množstvo inšpirácií, stačí mať len otvorené oči alebo hľadať tipy na internete.
Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu pri formovaní detí a ich vzdelávaní. Mnohí robia chybu, keď nechávajú vzdelávanie výlučne na školu, a pritom môžu významne urýchliť vývoj dieťaťa a zlepšovať jeho zručnosti veľmi jednoducho - predovšetkým tým, že s ním strávia čas.
Na znalosti, ktoré rodičia neovládajú, si netrúfajú učiť deti, alebo jednoducho nemajú dostatok času, sa môžeme obrátiť na odborníkov - trénerov, učiteľov, koučov, vychovávateľov a pod.
Cestovanie a zážitky
Cestujte s deťmi, ukazujte im svet. Ak nemáte rozpočet na exotické destinácie, nemusí to byť Afrika ani Paríž. Plánujte aktivity s deťmi. Nech to nie je len voľná hra na pieskovisku, kým vy sa rozprávate s inými rodičmi. Doprajte im zážitky aj v neobvyklej spoločnosti, napríklad v múzeu, divadle, kine, na koncerte alebo pri počúvaní hudby doma.
Postcrossing: Pohľadnice z celého sveta
Bonusový tip pre rozšírenie obzorov detí je Postcrossing. Je to webová stránka, ktorá slúži na vzájomnú výmenu pohľadníc po celom svete. Vy pošlete pohľadnicu niekomu, koho vám pridelí systém, a vám príde pohľadnica od úplne iného človeka. Toto sa opakuje, a tak má vaše dieťa doma zbierku pohľadníc z celého sveta, spolu s online mapou sveta s vyznačenými miestami, kam ste pohľadnice poslali a odkiaľ vám prišli.
Kritika súčasného školstva a rola rodičov
Školu vymysleli s cieľom poskytnúť skvelé vzdelanie všetkým ľuďom. Avšak, niekde na ceste k tomuto cieľu sa niečo pokazilo. Súčasné školy sú často nudné a zďaleka neplnia svoj účel vzdelávať.
Keď sa rozprávame o vzdelávaní detí, naša pozornosť sa zväčša sústredí len na školy. Rodičov z tejto debaty vynechávame, akoby do nej nepatrili. Kritizujeme katastrofálnu úroveň školstva, ale vlastný podiel rodičov na tom nevidíme. Pritom sú však za celú situáciu smerovania vzdelávania detí zodpovední omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Rodičia sa zbavujú zodpovednosti a kompetencií a očakávajú od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im ho učiteľ neponúkne, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že učiteľ je donútený vedením školy znížiť nároky na žiaka. V snahe vyhnúť sa možným problémom na pracovisku a s rodičmi dieťaťa, učiteľ prehodnotí daný konflikt, aby neprišiel o prácu a nátlaku podľahne.
Rodičia neustále podporujú deti v hľadaní nekorektných riešení z problémových situácií, do ktorých sa v škole dostali svojou pohodlnosťou. Neučia ich zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť. Vždy sú tí, čo hasia problémy svojich detí.
Vytvárajú umelo záujem o menej kvalitné školy a programy, aby ich deti získali vysokoškolský titul rovnocenný iným, ďaleko kvalitnejším školám. Boja sa, ako by sa na nich pozerali ich susedia, kolegovia, či budúci zamestnávatelia detí, že nemajú vysokú školu. Neuvedomujú si pritom, že vyštudovať školu so zlým renomé je pre zamestnávateľa rovnaké, akoby žiadnu školu absolvent nemal.
Klásť nároky znamená vychovávať, nájsť si čas na priority - naše deti. Ktosi neskutočne presne vystihol problém dnešnej doby: „Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“ Táto veta mi neprestáva rezonovať v ušiach od prvého momentu, keď som ju počula. Pre mnohých z nás nie je pravdou, že nemáme na výchovu čas. Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu.
Rodič, ktorý vychováva, je v konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snaží sa odolať náporu. Nedovolí, aby cez neho prenikli do dospelosti jeho dieťaťa všetky egoistické črty, s ktorými sa rodí. A aj vďaka týmto nárazom mu umožňuje, aby jeho psychika zdravo dozrievala. Aby si dieťa uvedomovalo nielen svoje práva, ale aj povinnosti.
Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú. Rodičia umožnia svojim deťom vyštudovať priemerné školy, dosahovať neraz podpriemerné výsledky, no ako samozrejmosť očakávajú nadpriemerné zamestnanie a plat. Následne rodičia vinia zo zlyhania štát, že umožňuje produkovať školám tisícky študentov, ktorí nemajú s realitou v praxi nič spoločné.
Vplyv technológií a nedostatočná trpezlivosť
Podľa niekoľkoročných výsledkov medzinárodných meraní vedomostí 15-ročných žiakov z 57 krajín sveta PISA, ktoré organizuje OECD, sa už stredoškoláci umiestňujú pod priemerom so svojimi vedomosťami. Nie je teda situácia alarmujúca len pri vysokých školách, ktoré nepripravujú študentov na prax. Už stredoškoláci preukázateľne nedokážu získané vedomosti používať.
A takto môžeme pokračovať k základnej škole. Rodičia nevynakladajú úsilie v dôslednej kontrole detí v ich príprave na vyučovanie priveľmi skoro. Očakávajú, že deti by mali byť samostatné už v prvom ročníku na základnej škole. Avšak mnohé si nedokážu ešte vytvoriť systém v učení, určiť priority a tak získavajú doživotne zlé návyky. Neosvoja si dôležitú schopnosť "učiť sa".
Umenie timemanagementu neovládajú i mnohí rodičia. Ako to majú dokázať malé deti, keď na ne pôsobí také neuveriteľné množstvo podnetov? Rodičia argumentujú, že keď boli oni deti, rodičia sa s nimi tiež neučili od prvej triedy. Doba sa však zmenila. To neuveriteľné množstvo technológií, ktoré naplnilo náš voľný i pracovný čas, absolútne zmenilo myslenie a prístup k veciam.
Vetu „dnes prokrastinujem“ počujete u študentov pomaly častejšie ako „dnes mám prednášku“. Detský psychiater Michael Winterhoff v jednom rozhovore poznamenal, že dnešné deti sú tak pretechnizované, že aj k ľuďom pristupujú akoby na gombík. Požadujú všetko ihneď. Akoby si neuvedomovali rozdiel medzi človekom a strojom. Nemajú žiadnu trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa.
Strata rešpektu a spolupráca
Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt. Na vrchol pyramídy sa postavilo dieťa, ktoré prostredníctvom rodiča vzalo učiteľovi autoritu. Aj napriek tomu rodič očakáva, že vyučovací proces by mal prebiehať bez problémov.
Väčšina rodičov sa nezaujíma ani o smerovanie školy, kam dieťa chodí, a aké aktivity vyvíja. Napriek tomu, že by rodičia radi hodili všetky problémy vzdelanosti detí a problémov s nimi na školy, deti trávia v škole približne iba 14% zo dňa. V rodine a komunite naopak trávia približne 53% svojho času. Nie je teda pochýb o tom, že škola je pre nás dôležitá, ale zázemie a správne fungovanie výchovného prístupu rodičov je ešte dôležitejšie.
Ďalšia štúdia publikovaná v Review of Economics and Statistics preukázala, že úsilie rodičov (ako čítanie kníh nahlas, stretnutia a komunikácia s učiteľmi) má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či študentom samotným.
Viaceré výskumy tiež ukázali, že väčšia časť akademických výhod patrí deťom z majetných rodín, ktorým záležalo na rozvoji svojich detí v porovnaní z menej majetnou vrstvou, ktorá mala uvoľnenejší a lenivejší prístup k výchove. Ale tento výskum tiež odhalil, že bez ohľadu na zázemie, aké deti majú, nepotrebujú žiadne drahé super vzdelávacie pomôcky, digitálne technológie, aby získali výhodu oproti ostatným. Nepotrebujú žiadne úžasné extra kurzy.
Na obsahu konverzácie s deťmi taktiež záleží. Dokázalo sa, že deti, ktoré hovorili s rodičmi o počítaní a číslach doma, začínali školu s ďaleko väčšími matematickými schopnosťami ako ich spolužiaci. Vedci z UCLA School of Public Health prišli na to, že obojsmerná komunikácia dieťa - rodič bola 6x účinnejšia v podporovaní rozvoja jazyka ako medziobdobie, kedy hovoril iba rodič. Tento pútavý spôsob konverzácie dáva deťom šancu vyskúšať si jazyk pre seba. A tiež im dáva pocítiť, že ich myšlienky a názory sa realizujú a sú skutočné.
Na rodičoch naozaj záleží. A nielen ak sa pozeráme egoisticky na vlastnú rodinu, vlastné dieťa a jeho budúci úspech, ale aj na vývoj tejto spoločnosti. Stav krajiny, v ktorej žijeme a budú žiť tieto deti, so všetkým, čo sme im do "batôžka" vložili. Zamyslite sa nad tým, ako to u vás doma vyzerá. Bude im to stačiť?
Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí tiež ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, vydieranie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky. Sme však na to reálne pripravení? Vieme, ako fungujú podporné výchovné semináre organizované školami pre rodičov? Aj uznávaný detský psychiater Michael Winterhoff pripúšťa, že akokoľvek sa nám dnes zdajú "návody na výchovu" absurdné, vzhľadom na stále pribúdajúce množstvo vývojových psychických deficitov detí, budú takéto "návody" pre rodičov nevyhnutnosťou.
Ako môžeme povzbudiť rodičov, aby sa viac zapájali do vzdelávania svojich detí?
tags: #dieta #vzdelavane #iba #skolou #je #nevzdelane