Podiatria je obor medicíny, ktorý sa zaoberá diagnostikou problémov spojených s dolnými končatinami a chodidlami.
Každý z nás to pozná, malé chutné detské chodidielka, z ktorých si robíme otlačky a sadrové odliatky na pripomienku, že kedysi dávno bol tento skoro dospelý človek taký maličký. Nakoľko jedného dňa budú tieto, doposiaľ ešte stále malé chodidielka funkčnou základňou dospelého ľudského tela, rodičov často trápi myšlienka, či robia všetko, čo majú v starostlivosti o ne a taktiež pri výbere obuvi správne, aby v budúcnosti plnohodnotne slúžili ich ratolestiam.
Detské chodidlá sa často opticky javia ako ploché, čo spôsobuje určitú dávku nepokoja pre každého rodiča. V skorých štádiách vývoja dolných končatín je toto celkom normálny jav. Široká plocha a tukový vankúš detského chodidla slúžia pri prvých krokoch Vášho dieťaťa stabilizačne.
V porovnaní s dospelým chodidlom má detská noha širšie predné chodidlo, päta je užšia a niektoré deti majú preložené nižšie palce (tzv. kučeravé palce). Detské chodidlá sú mäkké a poddajné hlavne preto, že detské chodidlo je v rannom veku tvorené zväčša chrupavkou. Preto by sme deti nemali tlačiť do chodenia priskoro, aby sa neporušili tieto mäkké štruktúry. To by v neskoršom veku mohlo spôsobovať rôzne problémy.
Bežne začínajú deti samostatne chodiť medzi 10. a 18. mesiacom veku života. Tu treba myslieť na to, že každé dieťa je iné a netreba deti porovnávať. Každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom.
Pri vyššie uvedených problémoch je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, nakoľko všetky vyššie uvedené prejavy chôdze môžu byť úplne normálne, ale môžu byť aj prejavom biomechanického problému.
Vývoj chôdze dieťaťa: Kľúčové míľniky
Psychomotorický vývoj je geneticky zakódovaný, to znamená, že naozaj nie je nič potrebné dieťatko nútiť. Zdravé dieťatko sa naučí chodiť bez pomoci okolo 10. až 18. mesiaca života. Rôzne pomôcky môžu chôdzu zabrzdiť.
Prvé mesiace
V prvých mesiacoch, kým dieťa ešte nechodí, sa nedoporučuje žiadna obuv. Žiadne topánky v kočíku, ako často vídam. Optimálne je, ak je dieťa bosé. Jasné, keď je zima, tak má mať nôžky ochránené. Ale napríklad aj úzke ponožky ovplyvňujú senzitivitu - vnímanie chodidla. Pocity z chodidiel pri postavení sa, stoji a chôdzi sú extrémne dôležité stimuly pre mozog. Vďaka tomu dieťa cíti, aký je povrch - akú má teplotu, drsnosť, mäkkosť/tvrdosť, sklon atď. Následne mozog vyhodnocuje, ako musí vyvažovať telo, ako majú dostupovať nohy, čo majú robiť ruky, kam sa majú pozerať oči a otočiť hlava.
8. mesiac: Vyťahovanie do stoja
Ako sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším, začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Ak ho v tejto fáze začnete chytať za ruky a začnete „ho učiť chodiť“, dieťa bude mať pocit, že ste súčasťou jeho pohybového stereotypu. Neučte deti chodiť.
9. mesiac: Chôdza popri nábytku
Postupne dieťa začne používať nábytok či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. Skontrolujte bezpečnosť vášho nábytku a priestoru, v ktorom sa dieťa pohybuje. Dieťa, ktoré nie je chytené za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samo na seba. Ak dieťa chcete naučiť, ako zliezť zo stoja dole, odstúpte mierne od neho a stále sa na neho dívajte. Môžete ho volať menom a ukazovať hračku - tá by ho mala prilákať, aby zišlo dole. Ak dieťatko nereaguje, treba ho chytiť v oblasti kolienok a pokrčiť mu ich - teda názorne ukázať, že ich musí povoliť a tak sa dostane do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem.
10. - 12. mesiac: Tréning rovnováhy
Dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok.
Prvé kroky (9. - 12. mesiac)
Sú nezabudnuteľným okamihom v živote malého dieťatka. Určite budú nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze.
Samostatná chôdza (12. - 15. mesiac)
Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.
Deti zvyčajne začínajú chodiť okolo svojich prvých narodenín. Prvé samostatné kroky dieťatko začína robiť v rozmedzí 10-16 mesiacov.
Výber prvej obuvi pre dieťa
Často sa pýtate, kedy a akú obuv má dieťa nosiť, keď začína chodiť. V prvých mesiacoch, kým dieťa ešte nechodí, sa žiadna obuv nedoporučuje. Optimálne je, ak je dieťa bosé.
Keď ideme von a dieťa už chodí po vonku samostatne, vhodné sú topánočky, ktoré majú ohybnú, tenkú a mäkkú podrážku. Najčastejšie tomu zodpovedajú barefoot topánky, „capačky“, ale už sa polepšili aj v iných firmách. Dôležité je to vyskúšať.
Topánky, ktoré sú tvrdé, neohybné pôsobia ako ortézy či sadrové dlahy sú dobré akurát na znehybnenie chodidla. Ak má dieťa možnosť vonku behať po tráve naboso, je to to najlepšie, čo môžeme pre neho urobiť.
Prvé topánky by nemali byť ťažké a tvrdé. Mali by veľkostne sedieť tak, aby v nich bolo dostatok miesta na rast chodidla, nie viac ako jedna konfekčná veľkosť. Nemôžu však byť veľmi voľné, aby sa pri chôdzi nevyzúvali. Preto je vhodné, aby mali šnúrovanie alebo pevný suchý zips, čo udrží členok pevne v zadnej časti topánky. Výhodou je, ak je topánočka kotníková, čím zabezpečí dieťaťu lepšiu stabilitu pri chôdzi.
Jemne vystužená päta topánky udrží pätu dieťaťa v anatomicky vhodnom postavení a tak zabezpečí plnohodnotnú funkciu svalov chodidla.
Podrážka by mala byť ohybná v prednej časti (1/3 z celkovej dĺžky podrážky), aby sa mohli voľne ohnúť palce pri zdvihnutí päty. Zadné 2/3 podrážky by mali byť pevnejšie, aby spolu s vystuženou pätou dopomohli stabilite a vhodnej funkcii svalov.
Dieťa sa musí učiť chodiť bosé, bez topánok. Pretože chodenie bez topánok rozvíja svaly na chodidlách a členkoch. Posilňuje klenby nôh, zlepšuje koordináciu a rovnováhu. Prvé topánočky dieťatka by mali byť barefoot, pretože tie najlepšie kopírujú detskú nožičku.
Dieťa potrebuje pevnejšie topánky, keď už stabilne stojí. Podrážka má byť dostatočne ohybná, nie však pod klenbou, ale v prednej časti pod prstami. Topánky by mali chrániť päty pred nežiaducim natáčaním do strán. Významný je aj protišmykový dezén podrážky. Materiály, z ktorých je detská obuv zhotovená, majú mať dostatočnú priedušnosť a nízku hmotnosť a vyhovujúce hygienické parametre. Je samozrejmé, že vyberáme takú veľkosť a tvar topánok, aby zabezpečovali dostatok priestoru aj pre prsty.
Keď pri nezaťaženej nohe môžeme do topánky za pätu dieťaťa vsunúť náš malíček, vtedy má obuv správnu veľkosť. V stoji a pri chôdzi má potom noha v topánke dostatok priestoru. Ak možno vybrať vložku z topánky, je vhodné na ňu dieťa postaviť a aj takýmto spôsobom skontrolovať, či je topánka dostatočne veľká.
Dieťa narastie z pravidla o dve veľkosti ročne, preto je vhodné kontrolovať veľkosť topánok každých 6-8 týždňov.
Niektoré deti majú chodidlá kratšie a bacuľatejšie, iné tenké a dlhé. Toto je ďalší faktor, na ktorý treba myslieť pri výbere detských topánok.
A čo dedenie topánok po staršom súrodencovi? Topánky by sa nemali dediť po súrodencoch, pokiaľ sú viditeľne zošliapané podrážky, alebo ak už boli nosené dieťaťom, ktoré nosí ortopedické vložky. Tento typ obuvi bol primárne vyvinutý na zlepšenie a vytvorenie propriocepcie. Čiže na vnímanie signálov z podkladu do svalov a šliach chodidla, ktoré následne majú vplývať na spevnenie a zlepšenie funkcie.
Mýty a realita o vývoji nôh
Mýtus, že dieťaťu sa nevyvinie klenba, ak nebude mať topánky s podporou klenby: dieťa má do 3-4 rokov prirodzene „plochú“ nohu. Hovorí sa „fat foot is not flat foot“. Je to tým, že je tam tukový vankúšik a klenbu akoby „skryje“.
Ak má dieťa už naozaj problém s nožičkami - najčastejšie vbočené nôžky, alebo už plochonožie, je dobré obuv striedať. Na dlhšiu chôdzu, prechádzku mu dať obuv s klenbou, alebo vložkou. Ale nemalo by to nosiť stále, teda doma, v škôlke alebo škole.
Vždy treba zistiť, či dieťa chodí výhradne po špičkách, alebo je schopné aj normálnej chôdze. Len v zriedkavých prípadoch je pôvod tohto chodenia závažnejší, napríklad skrátenie Achillovej šľachy.
Všetky deti sa rodia s kolenami do „O“ a tento nájazd fyziologicky pretrváva až do 2 - 3 rokov. Postavenie kolien často navyše podporujú plienky, ktoré znemožňujú úplné spojenie nožičiek pri chôdzi. Treba si však pozorne všímať, či je toto postavenie súmerné, t. j. obojstranné. Lekár odlíši hranicu medzi prirodzeným vývinom a vrodenou alebo získanou odchýlkou.
Častokrát rodičov vystraší, že ich dieťa sa ráno z ničoho nič nepostaví na nohy, resp. bolestivo kríva a odmieta chodiť, pričom nevedia o nijakom predchádzajúcom úraze. Prekvapí ich otázka lekára, či dieťa pred niekoľkými dňami neprekonalo zápalové ochorenie, bežnú infekciu alebo kašeľ. Najčastejšou príčinou bolesti bedrového kĺbu v detskom veku od 2 - 8 rokov, bežnejšie u chlapcov, je podráždenie puzdra bedrového kĺbu - niekedy stačí aj nadmerná námaha - presilenie. Základom liečby je prísny pokojový režim a protizápalové lieky, ktoré pomáhajú znížiť bolesť. Väčšinou sa stav úplne upraví v priebehu 6 - 8 dní.
Nevhodná obuv môže výrazne spomaliť pohybový vývin v zmysle odmietania chôdze, predčasnej únavy až bolestivého preťaženia svalov a šliach nohy a predkolenia. Častokrát vznikajú otlaky, odery až deformity palcov. Príliš krátke, tesné, ťažké a nepriedušné topánky sú nevhodnou obuvou.
Ako stimulovať rozvoj chôdze doma?
Domov najlepšie ak dieťa topánky vôbec nemá. Keďže väčšinou všetci majú podlahy, preto je vhodné dať na ne aspoň malé protišmykové koberčeky - na miesta, kde dieťa najviac chodí.
Môže behať doma naboso (v ponožkách)? Zdravá detská noha potrebuje byť občas aj voľná, aby sa aktivovali nervové zakončenia a potom aj drobné svaly stupaje nohy. Nôžke prospeje, keď deti behajú po rôznorodých povrchoch, napríklad chladnejšej dlažbe a hneď drsnejšom koberci, mäkkom koberčeku a podobne. Ak dieťa sústavne chodí len po rovnej hladkej podložke, je to chyba. Optimálnou je chôdza naboso po tráve, piesku alebo po drobných kamienkoch.
Ako môžete doma stimulovať nožičky? Na plávajúce podlahy dajte aspoň na frekventované miesta protišmykové koberčeky/podložky. Nedávajte dieťaťu ponožky. Najlepší je pohyb po prirodzenom povrchu - tráva, kamienky, piesok… Na doma si však môžete vyrobiť „senzitívny chodník“. Nápadov je na internete veľmi veľa. Stačí si dať vyhľadať toto spojenie do googlu 🙂 Fantázii sa medze nekladú.
Detičky v tomto veku uprednostňujú dynamické cvičenie s meniacimi sa témami a aktivitami. Detské plávanie je pre deti aj v tomto veku stále zaujímavé. Podporuje psychický a pohybový vývin dieťaťa a nezanedbateľne stimuluje aj imunitný systém. Pravidelné navštevovanie takýchto cvičení pomáha dieťaťu zvykať si na kolektív a postupne sa doň začleňovať, čo môže byť dôležité najmä u starších detí, ktoré sa chystajú do škôlky.
A Better Way To Teach Your Baby To Walk (3 Activities That Work)
Čo si všímať pri prvých krokoch?
Prvé kroky, chodenie po špičkách, kolienka do O a koordinácia pohybov. Viete, čo všetko a prečo by ste si mali všímať v období, kedy vaše dieťatko robí prvé nesmelé kroky?
Deti okolo prvého roka začínajú robiť prvé samostatné kroky, púšťajú sa nábytku a našich rúk a vydávajú sa objavovať svet novým spôsobom. Chôdza a vzpriamený postoj prispieva k novému vnímaniu sveta, okolitého priestoru a aj seba samého.
Pomaličky sa rozvíja koordinácia pohybov horných a dolných končatín, deti začínajú používať chôdzu nielen ako spôsob presunu na iné miesto, ale aj ako formu zábavy, možnosť, ako premiestňovať a nosiť predmety. Vzpriamenou polohou nadobúda chrbtica novú krivku, formuje sa prehnutie v oblasti drieku. Menia sa proporcie tela. Hlavička už netvorí štvrtinu dĺžky tela ako u novorodenca, aj keď končatiny sú v porovnaní s celým telom stále relatívne krátke.
Detičky vo veku okolo jedného roka zdokonaľuje svoju stabilitu v stoji, hoci pri chôdzi ešte balansuje. Významnú úlohu má aj prechodné neškodné „cupkanie“ po špičkách pri vyhľadávaní najstabilnejšej polohy. Stavanie dieťaťa na špičky je často účelové, keď sa snaží dočahovať rôzne predmety, vyrovnať sa svojou výškou starším súrodencom či rodičom. Tento typ chôdze čoskoro vystrieda chôdza s plným nášľapom.
Nikdy nepoužívajte pomôcky na chodenie, ako napríklad „chodítka či tlačítka“. Pretože chodítko zvyšuje riziko zranenia a zároveň kazí celé telo dieťatka, nakoľko v chodítku dieťa neprirodzene visí a učí sa zlému držaniu tela. V chodítku sa dieťa neučí chodiť! Učí sa len odrážať.
Chodítka dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak, môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Deti, ktoré bývajú „odložené“ v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice.
Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok, vedieť sa samé pustiť a toto chodítka nedovoľujú. Zabraňujú dieťatku skúšať chodiť samostatne bez pomoci.
Pri prvých krôčikoch dieťaťa je tiež dôležité dbať na správnu ergonómiu matky pri manipulácii s dieťaťom, aby sa predišlo bolestiam chrbta.
