Pôrod je komplexný proces, ktorý si v niektorých prípadoch vyžaduje lekársky zásah na zaistenie bezpečného narodenia dieťaťa. Jednou z metód asistovaného vaginálneho pôrodu je vákuová extrakcia, ktorá sa používa v situáciách, keď prirodzený pôrod postupuje pomaly alebo keď plod vykazuje známky tiesne. Cieľom tohto zákroku je urýchliť pôrod a minimalizovať riziko pre matku aj dieťa.
V pôrodníctve sa občas vyskytnú situácie, ktoré vyžadujú rýchly a rozhodný zásah pôrodníka s cieľom bezpečne ukončiť pôrod. Jednou z takýchto situácií je nepostupujúci pôrod v druhej dobe pôrodnej, kedy už je hlavička plodu zostúpená v panve, ale pôrod sa z rôznych dôvodov zastavil. V takýchto prípadoch, keď by cisársky rez bol technicky náročný, časovo obmedzený alebo dokonca nemožný, prichádza na rad vákuová extrakcia.
Jej základnou spoločnou indikáciou je nutnosť urýchlene ukončiť pôrod v druhej dobe, kedy je už hlavička plodu vstúpená do panvy. V takýchto momentoch je rozhodujúce zachovať zdravie a život plodu, ktorý môže byť ohrozený nedostatkom kyslíka. Príčinou hypoxie plodu môže byť stlačenie alebo natiahnutie pupočníka, či predčasné odlúčenie placenty. Včasné rozpoznanie a intervencia sú kľúčové.
Indikácie a podmienky pre vákuovú extrakciu
Použitie vákuového extraktora, známeho aj ako pôrod zvonom, je určené pre špecifické situácie. Medzi hlavné indikácie patria:
- Hypoxia plodu: Keď prístroje zaznamenávajú klesajúce odozvy plodu a nedostatočné zásobenie kyslíkom. Je však dôležité poznamenať, že vákuumextrakcia nie je vhodná pri akútnej, život ohrozujúcej hypoxii, pretože podtlak môže ďalej zhoršiť cirkuláciu kyslíka.
- Nepostupujúci pôrod v 2. dobe pôrodnej: Situácia, kedy pôrod stojí a dieťa sa ďalej neposúva pôrodnými cestami.
- Vyčerpanie alebo nespolupráca rodičky: Keď žena nie je schopná efektívne tlačiť alebo sa nevie riadiť pokynmi pôrodníckeho personálu.
Aby bolo možné vákuovú extrakciu vykonať, musia byť splnené určité podmienky:
- Plod musí byť priemerne zrelý (vákuumextrakcia sa zvyčajne nevyužíva pri tehotenstvách skorších ako 34 týždňov).
- Hlavička dieťaťa musí byť dostatočne hlboko v pôrodných cestách.
- Pôrodné cesty matky musia byť plne otvorené.
Je nevyhnutné, aby pôrodník starostlivo vyhodnotil situáciu a zvážil všetky okolnosti pred rozhodnutím o použití vákuového extraktora. Komunikácia s rodičkou je kľúčová, aby bola informovaná o dôvodoch a postupe.
Ako prebieha vákuová extrakcia?
Vákuová extrakcia je pôrodnícka operácia, pri ktorej sa na hlavičku plodu pomocou podtlaku prichytí špeciálny zvon (pelota). Tento zvon je napojený na trakčné zariadenie. Lekár potom pomocou ťahu, súbežne s kontrakciami a aktívnym tlačením rodičky, pomáha dieťa vytiahnuť z pôrodných ciest.
Klasická kovová pelota má priemer 60-70 mm a prikladá sa na hlavičku plodu v oblasti vedúceho bodu. Následne sa pomocou elektrickej alebo ručnej vakuovej pumpy vytvorí podtlak. V modernejšej verzii sa používajú mäkké silikónové zvony, ktoré lepšie priľnú k hlavičke a minimalizujú riziko vzniku otoku.
Počas zákroku môže na hlavičke dieťaťa vzniknúť dočasný opuch (tzv. pôrodný nádor alebo caput succedaneum), ktorý zvyčajne do niekoľkých dní zmizne bez následkov. Vzácnejšie sa môže vyskytnúť aj modrina či mierna deformita hlavičky, ktoré sa taktiež prirodzene upravia.
Pôrod z pohľadu dieťaťa – o tom, čo zažíva od začiatku pôrodu až po príchod na svet s dulou Luciou
Vákuová extrakcia vs. Pôrod kliešťami
Vákuová extrakcia a pôrod kliešťami sú dve hlavné extrakčné metódy používané na urýchlenie pôrodu. Hoci majú podobné indikácie, existujú medzi nimi kľúčové rozdiely.
Pôrod kliešťami je staršia metóda, pri ktorej sa do pôrodných ciest vkladajú kovové kliešte, ktoré obopínajú hlavičku plodu. Kliešte chránia mozgovú časť hlavičky ako prilba. Napriek tomu, že pri správnom nasadení neskĺznu, existuje pri ich použití vyššie riziko rozsiahlejších pôrodných poranení matky aj plodu v porovnaní s vákuumextrakciou. Kliešte sú určené najmä na záchranu zdravia plodu a môžu byť použité aj pri predčasnom pôrode.
Vákuová extrakcia je považovaná za šetrnejšiu metódu k pôrodným cestám a technicky jednoduchšiu na realizáciu. Oproti kliešťam tu nehrozí poranenie mäkkých tkanív pôrodných ciest. Výskumy a odporúčania vo väčšine prípadov považujú práve vákuumextrakciu za lepšiu možnosť (spomedzi týchto dvoch) v prípade akútnosti ukončenia pôrodu z rizikových príčin. Pri vakuumextrakcii však hrozí riziko skĺznutia peloty, ak pôrodníkova ťahová sila presiahne silu fixácie k hlavičke.
Je dôležité si uvedomiť, že tieto extrakčné metódy nie sú vzájomnými alternatívami k cisárskemu rezu. Každý postup sa realizuje za iných podmienok a indikácií.
Dohra a skúsenosti
Napriek tomu, že vákuová extrakcia je v niektorých krajinách relatívne bežná, na Slovensku má často zlú povesť, často založenú na negatívnych príbehoch. Je však dôležité si uvedomiť, že drvivá väčšina vákuových pôrodov prebehne bez komplikácií spôsobených touto metódou. Používa sa len v akútnych prípadoch, keď to dovoľujú indikácie a sú splnené potrebné podmienky.
Komplikácie pri vákuovej extrakcii sú pomerne zriedkavé a zvyčajne sa jedná o drobné oděrky alebo spomínaný opuch na hlavičke dieťaťa. V prípade, že sa pri zákroku vyskytnú komplikácie, ako napríklad skĺznutie nástroja, môže to viesť k poraneniam matky aj plodu. Najčastejšie komplikácie u rodičky zahŕňajú poranenie pošvy a hrádze.
Bez ohľadu na metódu, prioritou je vždy bezpečný pôrod dieťaťa a zdravie matky.
| Metóda | Výhody | Nevýhody | Riziká pre matku | Riziká pre dieťa |
|---|---|---|---|---|
| Vákuová extrakcia | Šetrnejšia k pôrodným cestám, technicky jednoduchšia | Možné skĺznutie peloty, nie vhodná pri akútnej hypoxii | Menšie riziko lacerácií hrádze a pošvy | Cefalhematóm, krvácanie do sietnice, hyperbilirubinémia |
| Pôrod kliešťami | Neskĺzne pri správnom nasadení, vhodná pre predčasné pôrody | Vyššie riziko poranení matky aj plodu | Vyššie riziko lacerácií hrádze (3. a 4. stupeň) | Poranenie svalu levator, možné poranenie hlavičky |
V prípade, že je prirodzený pôrod v štádiu, keď nemožno pristúpiť k cisárskemu rezu a hrozia komplikácie, ktoré si vyžadujú čo najrýchlejšie ukončenie pôrodu, môže pôrodník siahnuť po kliešťach alebo po vákuovom extraktore. Aj keď ide v oboch prípadoch o obávané nástroje, skutočnosť nie je taká dramatická. U nás sa týmto spôsobom rodia iba 2-3 % detí, ale napríklad vo Veľkej Británii až 15 %.
Niekedy sa komplikovaný pôrod zakončuje tzv. vákuovou extrakciou. Ide o umelohmotný zvon, ktorý sa umiestni na hlavičku bábätka a ťahom sa hlavička porodí. Ako však uvádza vo svojej knihe uznávaný pôrodník Mudr. Antonín Pařízek, hlavný rozdiel oproti kliešťovému pôrodu je v tom, že vákuová extrakcia sa nesmie uskutočňovať pri výraznejšej poruche zásobovania dieťaťa okysličenou krvou. To je značná nevýhoda, pretože nedostatok kyslíka je najčastejší dôvod operačného ukončenia pôrodu v druhej dobe pôrodnej.
Často „vinník“ neexistuje, jednoducho je nevyhnutné reagovať na okolnosti. Dôležité je urobiť túto operáciu v správny čas (neodkladať nevyhnutné) a veľmi zvážiť, či je práve tento prípad vhodný na extrakčnú operáciu alebo radšej zvoliť cisársky rez (čiže kde sa nachádza hlavička). Pri každej komplikácii je nevyhnutná dobrá komunikácia. Pri samotnom zákroku nie je veľa času vysvetľovať, ale samozrejmosťou má byť aspoň veta: „Vaše dieťa sa nemá dobre, musí ísť von, najlepšie je spraviť vákuumextrakciu.“ Po pôrode má prísť podrobné vysvetlenie a rozhovor.
V pôrodníctve sa občas vyskytnú situácie, ktoré vyžadujú rýchly a rozhodný zásah pôrodníka s cieľom bezpečne ukončiť pôrod. Jednou z takýchto situácií je nepostupujúci pôrod v druhej dobe pôrodnej, kedy už je hlavička plodu zostúpená v panve, ale pôrod sa z rôznych dôvodov zastavil. V takýchto prípadoch, keď by cisársky rez bol technicky náročný, časovo obmedzený alebo dokonca nemožný, prichádza na rad vákuová extrakcia.
Jej základnou spoločnou indikáciou je nutnosť urýchlene ukončiť pôrod v druhej dobe, kedy je už hlavička plodu vstúpená do panvy. V takýchto momentoch je rozhodujúce zachovať zdravie a život plodu, ktorý môže byť ohrozený nedostatkom kyslíka. Príčinou hypoxie plodu môže byť stlačenie alebo natiahnutie pupočníka, či predčasné odlúčenie placenty. Včasné rozpoznanie a intervencia sú kľúčové.
Kliešte (forceps) pochádzajú zo 17. storočia. Dnes sa ale využívajú čoraz menej. Skladajú sa z dvoch častí, do pôrodných ciest sa vloží najprv jedna, potom druhá, a to tak, že hlavička je akoby v obale, kliešte nezvierajú hlavičku, aj keď ten názov tomu môže napovedať. Sú pôrodníci, ktorí preferujú kliešte, niektorí zase vákuum. Mladší pôrodníci zvyčajne uprednostňujú vákuum, pretože je jednoduchšie sa to naučiť a je viacero odporúčaní a výskumov, že vákuumextrakcia je metóda prvej voľby. Starší pôrodníci často celý život robia kliešte a nie sú veľmi zvyknutí pracovať s vákuumextraktorom. V mnohých krajinách sa od používania klieští ustupuje kvôli väčšiemu riziku závažných poranení. Riziko poranenia svalu, ktorý sa volá musculus levator je trojnásobne vyššie pri použití klieští ako pri vákuumextraktore. Medzi pôrodníkmi sa vedú debaty, či máme vôbec kliešte používať ďalej alebo patria do múzea. Vákuumextrakcia sa nemá používať pri tehotenstvách mladších ako 34. V roku 2018 sa vykonalo vo Fínsku a Dánsku 0 % kliešťových pôrodov a počet vákuumextrakcií bol v Dánsku 6,6 %, vo Fínsku 9,6 %.
V každom prípade sa tieto metódy robia kvôli tomu, že dieťa a/alebo mama potrebujú pomôcť. Takže výčitky voči personálu pôrodnice ani voči sebe nie sú na mieste.