Čítanie je jednou z najdôležitejších schopností, ktoré by si malo dieťa v prvej triede osvojiť. Umenie čítať a získavať informácie z textu bude potrebovať počas celého života. Čím skôr má dieťa čítanie zautomatizované, tým skôr sa vie sústrediť na význam textu a čítanie sa tak preň stáva aj zdrojom zábavy a poznania. Nedostatočné porozumenie prečítaného textu výrazne ovplyvňuje úspešnosť žiaka vo všetkých predmetoch. Prostredníctvom čítania sa dieťa nielen učí, ale získava aj nové vedomosti a poznatky. Nedostatočným porozumením prečítaného textu trpí dieťa aj vo vyšších ročníkoch pri zadaní úloh z predmetov, ako sú matematika, dejepis, geografia a pod. Ovplyvňuje tak výsledok svojej práce. Základný spôsob učenia sa je teda čítanie s porozumením.
Pri odhaľovaní problémov s čítaním často natrafíme na navonok „nevinné“ dvojité čítanie. Práve to je však závažným brzdením schopnosti dieťaťa porozumieť prečítanému textu. Ide o akúsi detskú stratégiu nesprávnej techniky čítania v snahe zrýchliť tempo svojho čítania. Dvojité čítanie znamená, že dieťa si prečíta slovo najskôr potichu (po hláskach, slabikách, prípadne celé slovo) a potom ho prečíta ešte raz nahlas. Tu sa však narušuje plynulosť a samozrejme aj porozumenie prečítaného textu. Dieťa tak pri dvojitom čítaní nedokáže zreprodukovať to, o čom čítal.
Čo presne je dyslexia?
Je to vývojová porucha, ktorá sa zaraďuje medzi špecifické poruchy učenia, konkrétnejšie čítania. Dieťa má problém naučiť sa čítať aj napriek prijateľným rozumovým schopnostiam, porozumieť čítanému textu a správne ho reprodukovať do písanej formy. Ľudovo povedané - dieťa si nevie správne priradiť tvary písmen k ich zvukovej podobe. Vidí písmeno, ale nevie ho „povedať“, nevie si spomenúť, ktoré to je. Potom slová prečíta nesprávne a tak mu text nedáva zmysel. Takže čokoľvek, čo má pochopiť z textu (aj matematika), mu robí problém a zákonite v tom robí množstvo chýb, prípadne sa tomu vyhýba.
Najčastejšou príčinou sú genetické predispozície (až 40 % rodičov dyslektikov má dieťa taktiež dyslektika), v menšej miere exogénne faktory (poškodenie mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období - obdobie pred, počas a po narodení). Je dôležité vedieť, že deti trpiace dyslexiou nie sú hlúpe ani lenivé. Hlavná oblasť problému je spôsob, akým funguje mozog. Ľudia s dyslexiou používajú pri čítaní rozdielne časti mozgu ako tí, ktorí ňou netrpia. Z toho dôvodu je aj učenie sa písmen veľký problém. Deti sa učia čítať spôsobom, že sa naučia spájať si zvukové vyjadrenie písmena/slova s jeho písanou formou. A práve v tomto spojení majú dyslektici veľký problém. Čítanie sa nestane automatickou aktivitou, pretože deti s dyslexiou majú problém dekódovať slová a písmená, priradiť ich k ich zvukovej forme a následne využiť túto schopnosť v bezchybnom prečítaní slova.
Prvé varovné signály
Aj keď diagnostika tejto poruchy je zložitá a vyžaduje komplexné vyšetrenie u psychológa, podozrenie na toto ochorenie môže mať aj rodič pokiaľ starostlivo pozná svoje dieťa a pozoruje ho. Pokiaľ má vaše dieťa tento typ problémov, určite vyhľadajte pedagogicko - psychologickú poradňu. Jedným z prvých varovných signálov je spomalenie vývoja reči. Môže sa zdať, že dieťa na svoj vek pozná málo slov alebo hovorí málo.
- Má problém prepojiť fonémy a grafémy - teda spojiť si vizuálnu podobu písmena s jeho znením. Nie je si isté, ktoré písmeno abecedy robí aký zvuk (predstavte si, že vidíte písmeno B. Teraz ho prečítajte nahlas. Dyslektik má práve s týmto veľký problém).
- Číta na omnoho nižšej akademickej úrovni ako hovorí.
- Ak číta nahlas, často preskakuje krátke slová.
- Často sa stáva, že zamieňa písmená v slovách alebo podobné hlásky.
- Má problém priradiť vizuálny objekt k slovu (prinesie nožík namiesto vidličky).
- Má problém s používaním slov, ktoré znejú rovnako ale majú iný význam.
- Je pre neho ťažké zistiť, či sa dve slová rýmujú.
- Má ťažkosti učiť sa nové slová, poznávať farby.
- Má problémy s učením riekaniek, ktoré majú nejaký rytmus.
- Číta pomaly, nerado číta nahlas, má problémy s porozumením prečítaného textu kvôli ťažkostiam s dekódovaním písmen a slov.
- Má ťažkosti reprodukovať práve prečítaný text. Hoci ak mu je čítaná rozprávka, nemusí mať problém zhrnúť príbeh.
- Môže mať ťažkosti s použitím vhodného slova. Dlho hľadá výraz, ktorý chce použiť a častokrát sa stane, že použije výraz nesprávny, podobný tomu správnemu.
- V písanom texte je schopné v tom istom slove urobiť rozdielne chyby.
- Má problém vidieť (niekedy aj počuť) rozdiely a podobnosti v slovách a písmenách.
- Má narušené vnímanie rozdielov detailov písmen, ich polohy - napríklad obrátené tvary (b, d).
- Často vynecháva alebo pridáva písmená v slovách.
- Má ťažkosti pochopiť vtipy a výroky, ktoré sú symbolické.
- Nie je schopné rozlíšiť sykavky, mäkké/tvrdé slabiky (di - dy) alebo krátke či dlhé tóny.
- Má problém určiť správne poradie hlások v slove, slov vo vete.
- Má problém uchovať slová v krátkodobej pamäti (ak ho poprosíte aby prinieslo knižku, papier a ceruzky, prinesie jedno z toho, nikdy nie všetko).
- Môže si pliesť vpravo/vľavo.
- Môže mať ťažkosti zapadnúť medzi vrstovníkov - ťažšie „číta“ sociálne situácie alebo reč tela.
- Robí mu problém zistiť, ktoré slovo nám zostane ak odoberieme začiatočné písmeno (ak poviete slovo vlak, a spýtate sa aké slovo dostaneme ak odstránime písmeno v).
- Má ťažkosti s učením sa cudzieho jazyka.
Problémy s čítaním ovplyvňujú úspešnosť žiaka. Neschopnosť čítať spôsobuje zhoršenie známok, kvalitu sústredenia a znižuje snahu dieťaťa. Neúspech v škole zvyšuje nechuť dieťaťa k učeniu. Stupňuje sa napätie v rodine aj v škole a dieťa začína byť označované za lenivca, neporiadneho, nepozorného a niekedy i za „hlúpeho“ žiaka. Vynaložená námaha sa neodráža na výsledkoch v škole. Pri strate trpezlivosti dostane od rodičov i tresty za zhoršenie prospechu v slovenskom jazyku i v iných predmetoch. Učenie a škola sa stávajú najväčším nepriateľom. Samotné dieťa rezignuje: „Načo sa budem učiť, keď aj tak to potom neviem a mám zlé známky?“
Nechuť do učenia sa stupňuje a veľakrát nastupuje u samotného dieťaťa pocit menejcennosti, zníženie sebavedomia a často aj poruchy správania. V škole je dieťa buď utiahnuté, smutné alebo, naopak, začína vyrušovať, odmieta pracovať na hodine, písať úlohy, zamestnáva sa nevhodnými činnosťami a nechce doma čítať. Niekedy je sprievodným znakom i somatizácia (zdravotné ťažkosti na báze psychickej záťaže) a iné zdravotné ťažkosti ako spôsob kompenzácie či úniku od školských povinností. Najmä ráno pri odchode do školy sa dieťa sťažuje na bolesť brucha a pod. Môžu sa pridružiť i neurózy či záškoláctvo. Nič sa nenapráva tak ťažko ako nezáujem dieťaťa o učenie a jeho frustrácia z neúspechu. Najťažšie sa ošetruje detská duša zranená dlhodobým neúspechom.
Techniky na podporu čítania
Dieťa sa najlepšie učí prostredníctvom hry. Ak idete do obchodu, skúste sa s ním zahrať: Koľko potravín nájde, ktoré začínajú podobne ako jeho meno (ak sa volá Peťko, môže nájsť petržlen, papriku, pomaranče...). Vystrihnite si písmená z tvrdého papiera, nafarbite ich a skúšajte tvoriť slová spojené s ich vyslovovaním. Čo najčastejšie sa s dieťaťom hrajte na tvorbu slov. Pýtajte sa, aké slovo dostane ak zo slova mačka vezme m, aké slovo následne dostane ak pridá sa.
Pri strácaní sa v texte môže pomôcť tzv. čítacie okienko. Je to obdĺžnik z tvrdého papiera alebo fólie, ktoré má po stranách niekoľko výrezov. Podľa toho, ako je prváčik pokročilý, vyberie sa veľkosť otvorov (okien). Čitateľ tak vidí v okne iba práve čítané slovo. Ostatné časti textu sú zakryté a dieťa tak nerušia, nemôže očami predbiehať dopredu. Neskôr stačí už podložka len pod riadkom, ktorý dieťa práve číta.
Keď čítanie nie je zautomatizované, pomôže aj pravidelné čítanie. Čím viac dieťa číta, tým sa mu aj lepšie číta. Deti, ktoré dobre čítajú, väčšinou aj veľmi rady čítajú.
Ako motivovať deti, ktoré čítanie nebaví?
- Vytvorte si v rodine rituál čítania, kedy číta celá rodina, aby aj vaše dieťa bolo motivované k čítaniu.
- Dovoľte dieťaťu okrem povinného čítania čítať aj to, čo ho baví.
- Ak si dieťa nevie vybrať vhodný text, sami mu nájdite text o tom, čo ho baví. Ak sa mu páči futbal, dovoľte mu, nech si číta o futbalistoch.
- Pýtajte sa dieťaťa, o čom čítalo.
- Chváľte ho za každý pokrok.
- Darujte si navzájom v rodine knižky čo najčastejšie.
- Chodievajte spolu do knižnice a kníhkupectva.
- Čítajte si spolu s dieťaťom, pár viet prečítajte vy a pár viet dieťa.
- Čítajte prváčikovi pred spaním.
Keď má dieťa zautomatizovanú techniku čítania, potrebné je s ním precvičovať chápanie textu. Čím lepšie dieťa rozumie textu, tým rýchlejšie získava potrebné informácie. Dieťa sa potom aj lepšie učí a čítanie s porozumením využíva celý život. Učiteľ a spolu s ním aj rodičia by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak tak neurobia, dieťa si problém nepochopenia prečítaného textu so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Text síce prečíta, ale nerozumie mu.
Tréning čítania s porozumením
Dôležitá je motivácia a podpora
Dieťa bude zápasiť s dyslexiou po celý svoj život. Preto je veľmi dôležité, aby vedomie o jeho ťažkostiach neboli preň zdrojom stresu. Rodič by mal dieťa motivovať a podporovať ho, aby sa neprestalo snažiť a nevzdalo to aj napriek počiatočným nezdarom. Je tiež potrebné myslieť na to, že dieťa sa čítať iba učí. Čítanie viet so správnou výslovnosťou odporúčame nechať až na obdobie, kedy už bude dieťa dobre ovládať správny variant hlásky v hovorenej reči. Napríklad pokiaľ nie, môže si o tomto prejave dieťaťa v čítaní a písaní myslieť prakticky čokoľvek, napr. V tomto prípade, rovnako ako vo všetkých ostatných, je na pozadí chyby oslabené sluchové rozlišovanie, pamäť a ďalšie procesy. Tieto procesy a funkcie je však možné rozvíjať a nacvičovať ešte pred nástupom do 1. triedy.
Vždy je lákavé dieťa opraviť, no určite to nerobte nikdy spôsobom: „Urobil si chybu. Je to tam inak. Oprav sa.“ a pod. Ak už je to nevyhnutné, môžete mu povedať, že ste tú časť napr. nepochopili a spýtať sa či dieťa áno. Na 1 negatívum nájdite 10 pozitív. Radšej si nájdite čas 4x do týždňa po 15 min. ako raz hodinu týždenne. Snažte sa vyhnúť tomu, že napr. počas prázdnin prestanete čítať, lebo máte rozbitý režim. Večer ste unavení a pod. Pre malé dieťa je aj týždenná pauza dlhá. A keďže jedným z najdôležitejších faktorov, aby dieťa chcelo čítať je i obsah knihy, vyberajte mu len to najlepšie z najlepšieho.