V jasličkách dieťatko: Príbeh o nádeji a láske

Vianočné obdobie je časom plným radosti, pokoja a hlbokých emócií. Jedným z najkrajších zvykov, ktorý sprevádza toto obdobie, je tzv. Jasličková pobožnosť. Táto tradícia nám umožňuje znovuobjaviť hlboký význam Vianoc a pripomenúť si posolstvo lásky a nádeje, ktoré prinieslo narodenie Ježiška.

Jasličková pobožnosť nie je len obyčajným predstavením, ale hlbokým duchovným zážitkom. Svoju tradíciu má aj u nás a jej cieľom je pripomenúť si príchod malého Ježiška na tento pozemský svet. Zazvonili nám zvony, ktoré nám oznámili príchod malého Ježiška na tento pozemský svet. Všetci vieme, že sa narodil v Betleheme. Ale nielen v Betleheme, ale aj v našom srdci.

Príbeh o narodení

Príbeh o narodení Ježiška je príbehom o skromnosti, pokore a nekonečnej Božej láske. Pán Ježiš prišiel na tento svet chudobný a nemal miesta iba v maštaľke v jasličkách. A tam ho našli pastieri. Ale ako to bolo? Určite máte veľmi radi Pána Ježiša. Nedávno som sa bol prejsť po lese a tam som počul ako malá jedlička hovorí veľkej svoj sen. V hustej hore jedla stála, ovenčená snehom spala. Zavše sa jej zdôverila, malá jedla o čom snila. Ach čo sa mi mamka snilo povedala jedla milo. Ani by som neverila, že som to vo sne prežila. Mamka jedla sa stále smiala, konárom ju pohladkala. No povedz mi moja milá, akýže si sníček mala? Stala som si na stolíku, okolo mňa plno kriku. Ovenčená, okrášlená, veselá a natešená. Čo by aj nie - dieťa hlási, zo striebra som mala vlasy. Bože a tie krásne šaty a na cele aká krása, zlatý anjel ligotá sa. Sviečky tie čo mi dali, konáre mi ohrievali. Len som sa ich trocha bála, že mi nové šaty spália. Okolo mňa veľký, malí peknú pieseň zaspievali. Dieťatko že narodené dnes je v meste Betleheme. Mať jedla sa zadívala, múdrou hlavou zakývala. Či vieš prečo drahé dieťa dnes hviezdičky ináč svietia?

Tak čo aký bol sen jedličky. Určite sa vám páčil.

Posolstvo nádeje a lásky

Dnešná Jasličková pobožnosť je tak trochu zvláštna. Je venovaná nielen deťom, ale i mladým, ktorí sa chcú podeliť s nami o túto radosť, ktorú prežívajú vo svojom srdci. Pán Ježiš hovorí: Proste a dostanete. Príďže náš milý Spasiteľ.

Oci pozri, čo mi priniesol Ježiško pod stromček! Akú krásnu knihu! Áno, dobre si povedala, Ježiško ti to priniesol. A Ježiško priniesol všetko, čo tu dnes máme: vianočný stromček, koláče, darčeky, aj Vianoce, na ktoré sa všetky deti tak tešia. Naozaj môžeme byť šťastní, že naše Vianoce sú také bohaté. Dnes je veru veľa detí, ktoré nemajú čo do úst vložiť, veľa detí dnes plače, lebo v ich krajine je strašná vojna. Aj dnes cez Vianoce sú deti opustené, bez rodičov alebo v detských domovoch.

Vieš, Janka, do kostola nejdeme na Vianoce len preto, lebo musíme, ale vtedy oslavujeme Ježiškove narodeniny. Predsa zdravie, život, príde do nášho srdiečka vo svätom prijímaní, aby nám zoslal pokoj, radosť.

Viete deti, Ježiškovo narodenie bolo niečo úžasne krásne. Prišiel k nám ako malé dieťa, aby sa ho nikto nebál. Prišiel k vám, deťom i k nám dospelým, aby sme sa mohli všetci stať Božími dietkami. Doniesol nám radosť a volá nás k sebe, aby sme prišli k nemu a cez neho do nebeského kráľovstva.

Je to veru tak. Narodenie Ježiška je pre nás radosťou, ale pre svätého Jozefa a pre Pannu Máriu to vôbec nebolo ľahké. Panna Mária nosila Ježiška pod srdcom a čakala, že ho privedie na svet, keď v tom čase prišiel rozkaz od cisára Augusta, aby sa každý dal zapísať v meste, z ktorého pochádza. A veru mali. Veľmi ťažko sa putovalo Panne Márii na hrboľatej a dlhej ceste. A keď prišli do Betlehema, nikde ich nechceli prijať, lebo Mária čakala dieťa a ľuďom bolo veru ťažko poskytnúť im pomoc. A vtedy veruže neboli nemocnice. Namiesto útulnej izbičky dostali maštaľ, namiesto radiátorov maštaľku zohrieval osol a vôl a postieľku s perinou pre Ježiška veru tiež nemali.

Ježiško totiž chcel prísť ako jednoduchý človek, aby mohli k nemu prísť všetci: i chudobní, i utláčaní i tí, ktorých niečo trápi. A vidíte práve tí obyvatelia Betlehema poslali Jozefa s Máriou preč.

Ale Dobrotivý Boh ich predsa nenechal samých. Pomohol im, aby našli hoci aj chudobnú betlehemskú maštaľ a tam Panna Mária darovala svetu Spasiteľa a kráľa. Vidíte? V chudobe, v pokore a v tichosti koná Pán Boh veľké veci.

Boh vzhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Neboj sa Mária, musíš vydržať! Veď Boh nie je starček, ktorý zabúda. On pamätá na prisľúbenia, ktoré dal svojmu ľudu.

Jozef, ďakujem ti za tvoju pomoc.

Lebo Boh vzhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Mária pozri, vidím Betlehem! Vydrž!

Ozaj, vidím domy!

Šalom, pokoj vám, dobrí ľudia!

Aha! Galilejčania!

Ba čoby! Šalom, dobrí ľudia, môžeme u vás prenocovať?

Jozef, kde sa podejem?

Viem o jednom mieste, kde sa môžete zložiť. Na okraji mesta je jaskyňa a v nej maštaľ, kde pastieri prechovávajú svoje stáda ale teraz je prázdna. Tam chodte!

A teraz poďme, Jozef rýchlo!

Jozef a Mária príde do maštaľky, rozbalia si veci, čo mali v nejakej kapsičke pri sebe, a vložia bábiku do kolísky alebo do toho, čo bude pripravené. Poklonia sa mu a Mária sa s ňou mojká. Bábika predstavuje Ježiška, preto ju oblečte do plienok.

Jozef s Máriou po dlhom a náročnom putovaní došli na miesto, kde mal uzrieť svetlo sveta Mesiáš a kráľ. A keď sa tam zdržiavali, nadišiel čas pôrodu. Bola tichá a jasná noc. Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach.

Pastieri a Múdre

Mamička a čo bolo ďalej?

Toto je úloha každých rodičov. Svätá rodina má nám byť všetkým vzorom a príkladom. Tak ako Ježiš, tak i každé dieťa je Božím darom.

A zasa poslušné a dobré deti boli veľkým vyznamenaním pre rodičov.

Ozaj a neprišiel k Ježiškovi viac nik iný? Nikto sa mu neprišiel pokloniť?

Pastieri sú vzadu za lavicami, asi tam, kde je ohrievač a hrajú sa s guľkami, pritom veselo debatia a rozprávajú sa. Rozprávajú o ovciach, koľko sa stratilo, podojilo, koľko syra sa narobilo a podobne.

Pastieri, pastieri, vstávajte!

Jáj mátoha!

Čo je to za strašidlo?

Nebojte sa! Boh vidí, že sa ho bojíte, preto vám bude toto znamením: Nájdete dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach.

Po skončení piesne sa anjeli vrátia na svoje miesto, Jozef s Máriou sú stále na meste, tam sa hrajú s Ježiškom, alebo sedia a počúvajú. Počas piesne sú pastieri ešte na mieste.

Čo tu ešte stojíme?

Pastieri odchádzajú do Betlehema, klaňajú sa Ježiškovi a dávajú mu dary. Aj mu pritom niečo hovoria, ale len potichu.

Ozaj muselo to byť veľmi krásne. Vieš ako rada by som bola medzi tými pastiermi? Keby som sa tak mohla Ježiškovi pokloniť a videla ho na vlastné oči.

Ježiško práve toto čaká od teba.

Ježiško sa nenarodil preto, aby nás raz opustil, ale aby s nami ostal vždy, po všetky dni nášho života. Pozri vo svätom prijímaní k nám prichádza, stále chce k nám prísť.

Vidíš, Vianoce môžeme prežívať stále.

A vôbec sa ho nemusíme báť, lebo On chce, aby mohol prebývať v nás. Preto si vzal telo a stal sa jedným z nás.

Vyjdú anjeli a Ježiško z chóru pomedzi ľudí, môžu sa pochytiť za ruky, aj s ľuďmi a spievajú.

Kristus kráča ulicami mesta a klope, klope na ľudské srdcia. Klope na srdcia poznačené jeho znamením vo svätom krste. Tu stojí skupina mladých chlapcov a dievčat.

Som Ježiš, váš brat. Pôjdem s vami.

Ježiš? Takého nepoznáme! Nič sme i tebe nepočuli.

Vymenia si medzi sebou pohľady a bavia sa kľudne ďalej.

Vstúpi do obytného bloku, zaklope na prvé dvere. Zvnútra počuť veselé hlasy.

Prepáč, ale my máme práve návštevu... Deti pozerajú na televízor a ja mám iné starosti.

Podíde k susedným dverám. Zazvoní. Klope, čaká... Nijaká odpoveď. Odcestovali.

Vyjde von a kráča ulicou, vedľa ktorej je stavba. Tam stojí skupinka mužov.

Som Ježiš Kristus z Nazaretu. Tesár. Chcel by som pracovať s vami.

Vieš, my ťa poznáme, vieme o tebe, ale lepšie bude, keď nás necháš samých. Veď my za tebou prídeme do kostola, aj tam niečo povieme a to stačí! Do našej party, to nie je pre teba!

Kráča ulicou a hladí, komu by sa prihovoril. Tam, pred hostincom sa baví skupina ľudí. K tej sa ani neodváži priblížiť.

PREČO!... Prečo ste takí k mômu Otcovi s ku mne?

Vidím, že sa máte radi. Som Ježiš, váš priateľ.

Vieš, Pane Ježišu, nemusíš ísť s nami, veď my sa ti prídeme ukázať do kostola na sobáš.

Odvrhnutý prichádza na okraj mestečka. Sú tam menšie domčeky, zaklope na dvere jedného z nich. V izbičke sedia dvaja starší ľudia.

Ježiš? Neprišiel si k nám priskoro?

Volám sa Ježiš a chcel by som sa s vami hrať.

Ježiš? No dobre. A je sa volám Tomáš!

Kývne na deti, ktoré sú pod tribúnou, oni vybehnú hore pochytajú sa za ruky, urobia kolesá, točia sa dookola, spievajú pieseň, všetci prežívajú radosť. Skončia spev, deti sa rozostúpia tak, aby bolo vidno na Ježiša.

Pozrite sa! Anjelik! Sedí, kamsi sa pozerá a čaká. Čaká, podobne ako aj my čakáme, čo sa bude diať. Očakávame príbeh, ktorý sa stal, a ktorý si teraz znova pripomenieme. To, čo evanjelisti podávajú v evanjeliách sa nám v mnohých prípadoch zdá ako bájka, vymyslená legenda, či rozprávka. Je to ale skutočná udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi, keď na svet prišiel Jednorodený Syn Boží. On bol ten, ktorého pred mnohými rokmi predpovedali proroci prisľúbený Vykupiteľ a Spasiteľ - Ježiš Kristus. On bol očakávaný celým izraelským národom a predsa už pri príchode na túto zem sa stretol s obrovským nepochopením a neprijatím. Ale teraz....

Anjelik sa pohol.

Už mi je dlhá chvála takto čakať.

Pútnikov vidím!

Aj ja by rád vedel.

Tak je.

Anjeli zobudili pastierov a títo nemeškali, vzali svoje chudobné dary a ponáhľali sa k maštaľke. Idú privítať a pokloniť sa novonarodenému Kráľovi. Nenarodil sa v paláci, ako by to mnohí očakávali, alebo v luxusnom dome, či vile, ale narodil sa v chudobe, leží v jasliach na slame. Takto pokorne prichádza na svet Syn Boží. Prišiel, aby patril všetkým, bez rozdielu v každej dobe a každom čase. I dnes sa rozdáva a prichádza aj k nám.

Ale malému Ježiškovi sa nepoklonili iba chudobní a biedni pastieri, ale aj vznešení a múdri ľudia, ktorí museli prejsť veľmi dlhú a namáhavú cestu, aby sa s ním stretli a poklonili sa mu. Aj dary, ktoré priniesli boli oveľa bohatšie ako dary pastierov. Ale Mária prijala tieto dary s rovnakou láskou.

Každý rok, dokiaľ Kristus Kráľ bude mať svoje kráľovstvo, každý rok na Božie narodenie Mária očakáva v raji tú pozemskú noc, kde v súmraku a smútku sa narodilo jej šťastie - najväčšie zo všetkých šťastí na svete. Tohto roku traja pocestní - svätá Rodina - prišli až z neba na zem.

Mária, počkajte na mňa tu, ja pôjdem a pohľadám nejakú stajňu.

Ó môj Synček, drahý môj Pán, ak tu nikto netúži po Tebe ako po Učiteľovi, budeme sa musieť ešte tejto noci vráťiť do neba a nechať samu túto čiernu zem, ktorú tak ľúbim.

Nieto stajní?

V celom tom obrovskom meste som nenašiel ani najmenšiu stajničku, ktorá by prichýlila unavených pocestných. A nikde tu nieto ani vola, ani osla. Teraz ľudia zatvárajú zvieratá vo veľkých budovách, zamknutých mocnými zámkami a strážených strážcami. Dnes vôl stojí veľa peňazí... Pýtal som aspoň trocha slamy, ale nemohli mi ju poskytnúť. Musel by som najprv predložiť žiadosť do akejsi kancelárie. Ukázali mi ten úrad, ale bol zatvorený. Bolo už po úradných hodinách. Nezarmucuj sa, Mária, vchod do mesta je rozbúraný a nikto ho nestráži.

Svätá rodina s nádejou hľadá nejaký útulok vo veľkom modernom meste. Až po určitých ťažkostiach im dovolia uložiť sa v akejsi neútulnej pivnici. Mária s Jozefom sa s láskou skláňajú nad spiacim dieťatkom, ktoré je prichystané prijať tých, ktorí sa zakrátko - o polnoci budú vyberať k nemu z celého mesta, aby mu vzdali hold... Ale nikto v meste nevedel, že prišli sem a že tu čakajú na pastierov, a na troch kráľov. Nová hviezda síce žiarila na samom prostriedku neba, ale ktože hľadel na oblohu?

V takomto čase už nie sú pri stádach. Baránky mali radi a chránili dňom i nocou.

Bohužiaľ! Nepočujú ani hlas anjela! A králi?

Všetci králi vymreli.

Mária, či už niet spravodlivých, dobrých, núdznych, ktorí by vzdali česť môjmu Synovi? Či už niet na zemi takých, ktorí by sa nehanbili svoju vieru na verejnosti?

Ale áno, Mária, oni sa zabávajú! Zažali stromček, prichystali darčeky, zjedia dobroty, ktoré si pripravili na štedrovečerný stôl. Ale nás už mnohí nepotrebujú! Veď čo mi im môžeme dať? Mier, pokoj, radosť... Vráťme sa späť do neba, odtiaľ nás nikto nemôže vyhnať! Keď nás už nechce prijať, opustíme ju.

Pozri, Jozef, ako sa malý Ježiš zachvel! Aj slzička sa mu skotúľala po tváričke. Moje Dieťatko chce zem! Ona mu patrí! Pre ňu sa narodil, pre ňu zomrel... Jozef, ty si určite nepozeral dobre. Naši pastieri sa skryli, naši králi sa schovávajú. Pýcha a jej sluhovia rozsievajú takú tmu, že v nej všetci blúdia, ale oni sú tu na zemi!

Jozef zoberie palicu a odíde znova do mesta. Zo scény odchádza aj Mária s Ježišom.

Jozef pomalým krokom, ale veľmi sústredene prechádza mestom, pozoruje ľudí, skúma ich správanie. Došiel až na kraj nejakého námestia a tu ho zaujal jeden človek. Smutný, ale nie bezradný vychádzal z obchodného domu a ubolenými rukami počítal biedny zvyšok peňazí, čo mu ostal z výplaty.

Ahoj, Martin! Čo sa ti stalo?

Nie, len som bol trocha nešikovný pri práci spôsobil som si dosť vážny úraz. Viac ma však trápi to, že peniaze sa od výplaty rýchlo míňajú a ja neviem ako dostatočne uživím rodinu... Vieš, teraz som zamestnaný u súkromníka a kým sa vyliečim z nemocenského, veľmi vyskakovať nemôžem. Vieš aké je dnes všetko drahé.

To si nevieš nejako šikovne pomôcť? Počúvaj, ja už vyše roka žijem na podpore a pritom na čierno pracujem u jedného súkromníka. Zariaď si to aj ty tak. Veď mnohí to dnes tak robia.

Áno, ale to by nebola pravda. Nemôžem predsa podpísať klamstvo.

Martin, nemôžeš?

Nemôžem!

Pozrime že sa! Aký výnimočný! Čo si to ty za človeka? Tebe snáď to tvoje svätuškárstvo poškodilo.

Poď so mnou. Hľadal som ťa.

Keď sa našiel jeden, iste sa nájdu aj dvaja. Jozef kráča spokojne ulicami a pravdu-povediac nie veľmi vie, ktorú z ulíc si vybrať, aby stretol nejakého oneskoreného obyvateľa. Avšak pozor!

Hej, Lívia, počkaj! Kam sa tak náhliš?

tags: #v #jaslickach #dietatko #vyhladajte