Byť matkou je náročné povolanie, ktoré so sebou prináša nielen radosť, ale aj množstvo stresu. Stres môže negatívne ovplyvniť fyzické aj psychické zdravie matky, a to nielen počas tehotenstva, ale aj po pôrode, vplývajúc na dojčenie a celkovú pohodu dieťaťa. Je dôležité pochopiť mechanizmy, ktoré stoja za týmto vplyvom, a naučiť sa účinné spôsoby, ako stres zvládať.
Stres a jeho vplyv na dojčenie
Stres je najčastejšou príčinou zníženia tvorby alebo až zastavenia tvorby mlieka. Fakt, že dojčenie je prínosné pre matku i dieťa, je všeobecne známy. No nevieme, čo ženy, ktoré dojčiť nechcú, cítia, čo prežili a aké majú zábrany. Dôležité je podľa mňa hovoriť s nimi o dojčení ešte pred pôrodom. Vtedy sú ešte prístupné aj faktom. Dojčenie je po prvých, niekedy ťažkých začiatkoch, veľmi príjemné, pohodlné a lacné.
Fyziologicky existuje mizivé percento žien, ktoré dojčiť nemôžu, lebo majú napr. retrovertované bradavky. Neexistuje optimálna dĺžka dojčenia. Každá mama, spoločne s dieťatkom, si sami určia, kedy stačí. Ani v dlhodobom dojčení nevidím problém. O tom možno hovoriť až, ak je dieťa v staršom veku na dojčení závislé. Predstavme si situáciu, kedy matka jedného bábätka otehotnie. Jej mlieko môže zmeniť chuť a väčšinou sa bábo „samé odstaví“. Poznám veľa žien, ktoré dojčili aj počas ďalšieho tehotenstva.
Dobrou správou je, že stresové hormóny majú veľmi krátky polčas rozpadu a do materského mlieka sa nestihnú dostať. Preto je dôležité pokračovať v dojčení aj v náročných obdobiach. Dieťa môže vnímať matkinu náladu a na základe toho pociťovať obavy. Práve preto sa mnohé deti chcú dojčiť najmä vtedy, keď cítia, že matka nie je „v pohode“, pretože hľadajú istotu.
Predčasný pôrod a jeho psychické následky
Predčasný pôrod je psychicky náročná a traumatická udalosť. Často býva zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým matka pristupuje k svojmu dieťatku. Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby.
Matky nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.
Pocity po predčasnom pôrode bývajú rôzne, no všetky sú adekvátne. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa. Rodičia predčasne narodených detí sa často pasujú so strachom o dieťa, pocitom zlyhania ako matka, neistými prognózami, organizačnými problémami a prostredím špecializovaného oddelenia.
Vplyv stresu matky na vývoj dieťaťa
Stres matky počas tehotenstva má vplyv na vývoj mozgu dieťaťa. Skenovanie mozgu ľudského plodu potvrdilo, že mozog plodu má pri strese matky zmenený vývoj, najmä v oblasti reakcie na stres. Tento mechanizmus je starý a slúži na adaptáciu na ťažké prostredie. Problém je, že nadmerné pôsobenie stresových hormónov môže spôsobiť chronické zdravotné problémy, najmä srdcovo-cievne ochorenia, depresie a úzkosti.
Dieťa neustále nasáva našu náladu. Negatívne emócie matky sa u dieťaťa znásobujú. U dieťaťa sa zrýchľuje tlkot srdca, je nervózne, plačlivé a neschopné zaspať. Nervózna a nešťastná mama nemôže očakávať šťastné, spokojné a veselé dieťa. Dieťa nám vždy zrkadlí, čo do neho vkladáme. Nervózne a nešťastné dieťa volá svojím správaním o pomoc.
Dlhodobé štúdie preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa vystaveného stresujúcemu domácemu prostrediu. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu. Dieťa, ktoré je často vystavené napätým situáciám, trpí pocitmi neistoty a viny. V rodine, kde prevláda smútok a depresia, dieťa prijíma tieto pocity za svoje a trpí úzkosťou a nervozitou. Agresivita u detí môže byť dôsledkom toho, že rodičia, ktorí sú zle naladení, nie sú schopní venovať dieťaťu dostatočnú pozornosť.
Tipy pre zvládanie stresu
Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode. Existuje niekoľko spôsobov, ako zvládnuť stres:
- Odborná pomoc: Profesionálna psychoterapeutická pomoc by mala byť samozrejmosťou.
- Pohyb: Pohybová aktivita pomáha odbúravať napätie a zvyšuje hladinu endorfínov.
- Dychové cvičenia: Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi.
- Získať odstup: Čítanie beletrie či sledovanie filmov môže pomôcť vidieť veci z novej perspektívy.
- Sociálne kontakty: Zdieľanie problémov s blízkymi alebo v podpornej skupine má priaznivý účinok.
- Humor: Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov.
- Kompenzácia: Robiť si radosť činnosťami, ktoré prinášajú potešenie.
Tri rýchle tipy pre blízkych:
- Vypočuť si druhého so záujmom a empatiou.
- Uznať jeho pocity.
- V prípade neistoty je lepšie nehovoriť nič, poprípade úprimne priznať, že nevieme, čo povedať.
Ako pomôcť sebe a svojmu bábätku zároveň:
Citlivý dotyk vylučuje u mami aj u bábätka hormón oxytocín. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade. Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda.
Strava počas stresového obdobia
Najnovšie výskumy hovoria o tom, že význam stravovania preceňujeme. Určite by som však dojčiacim ženám odporúčala pestrú stravu. Výskumy dokonca nehovoria ani o obmedzovaní strukovín a iných „nafukujúcich“ potravín - ak sa správne uvaria a mama to s nimi nepreháňa. Osobne by som určite výrazne obmedzila cudzokrajné ovocie, sladkosti a štipľavé jedlá. Vhodné nie sú taktiež ani jedlá plné „éčok“. Strava by mala byť vyvážená a plná živín a vlákniny.