K základnej starostlivosti o novorodenca patrí aj výživa. Najoptimálnejší spôsob výživy pre vaše bábätko je dojčenie, ktoré vytvára najlepšie predpoklady nielen pre správny rast, ale aj telesný a emocionálny vývoj. Príroda to zariadila tak, že je len veľmi málo ochorení tak zo strany matky, ako aj strany dieťaťa, ktoré sú kontraindikáciou dojčenia. A aj keď sa o dojčení vraví, že je inštinktívne, z praxe vieme, že predovšetkým v začiatkoch sa môžeme stretnúť s rôznymi problémami, ktoré sú potom príčinou predčasného ukončenia dojčenia.
Je dojčenie aj po šiestom mesiaci stále dôležité? Ako dlho by ste mali v dojčení pokračovať? Odpoveď vás možno prekvapí, pretože ďalšie zdravotné a vývojové výhody dojčenia sa často prehliadajú. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčenie do dvoch rokov (alebo aj dlhšie) dieťaťa. „Je dôležité si uvedomiť, že WHO nehovorí o maximálnej dĺžke dojčenia,“ hovorí doktor Leon Mitoulas, vedúci výskumu dojčenia spoločnosti Medela. Odporúčania WHO sú podporované aj nedávnymi výskumami prvých 1 000 dní života dieťaťa - od počatia po druhé narodeniny. Doktor Mitoulas vysvetľuje: „Vedci zistili, že správna výživa a ďalšie faktory majú počas tejto doby najväčší vplyv na rast a dlhodobé zdravie. „Dojčenie môžeme považovať za potravu, liek aj signál, a to všetko v jednom.“
Význam materského mlieka
Materské mlieko je unikátne svojím zložením, ktoré sa mení nielen počas dňa, v priebehu dojčenia, ale aj počas jedného cyklu dojčenia tak, aby zodpovedalo individuálnym potrebám vášho bábätka. Tým odpovedáme aj na najčastejšie kladenú otázku mamičiek, či „mliečko nie je riedke, alebo slabé“. Kvalitou a kvantitou sa pomer všetkých zložiek v materskom mlieku prispôsobuje potrebám bábätka. Materské mlieko obsahuje aj dôležité nenutričné zložky - tzv. bioaktívne látky.
„Materské mlieko obsahuje tisíce aktívnych molekúl,“ vysvetľuje doktor Mitoulas. Vedeli ste, že materské mlieko je skutočne živé? Každý deň vypije vaše dieťa milióny miliárd živých buniek. V každom mililitri vášho materského mlieka sú ich tisíce, vrátane kmeňových buniek.
Žiadna umelá mliečna výživa neobsahuje všetky protilátky, živé bunky, rastové faktory, hormóny alebo užitočné baktérie, ani veľa enzýmov, aminokyselín a mikroživín, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku. Vaše materské mlieko sa prispôsobí tak, aby dieťaťu v prípade choroby poskytlo viac protilátok proti infekciám a viac bielych krviniek - niečo také umelá výživa nedokáže.
Dojčenie v prvých mesiacoch života
„Dojenci, ktoré sú od narodenia až do prvých šiestich mesiacov života kŕmené výhradne len materským mliekom, získavajú ten najlepší štart do života,“ uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2011). Práve materské mlieko totiž poskytuje dieťaťu všetky živiny a energiu, ktoré sú nevyhnutné pre jeho optimálny rast, vývoj mozgu a celkové zdravie. Globálne odporúčania WHO (2011) a UNICEF (2019) pre primeranú výživu dojčiat preto odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a následne nutrične primeranú doplnkovú výživu s pokračovaním v dojčení minimálne do 2. roka života dieťaťa.
Najdôležitejším predpokladom pre úspešnú laktáciu je včasné priloženie k prsníku. Ideálnym časom je tzv. zlatá hodinka po pôrode. Keďže cyklus dojčenia v prvých 4.-6. týždňoch je veľmi intenzívny, je dôležité dodržiavať dojčenie na požiadanie. Uložte sa tak, aby poloha vyhovovala vám aj vášmu bábätku. Mamička rukou podpiera bábätko tak, aby bolo tvárou a celým telíčkom otočené k nej, ústa v úrovni bradavky. Druhou rukou má uchopený prsník v tvare písmena C - palec asi 2 cm nad bradavkou a všetky prsty pod prsníkom, pričom môže využiť stláčanie prsníka akoby do sendviča. Prikladá bábätko k prsníku, nie naopak. Pri správnom prisatí má dieťa bradu zaborenú do prsníka, má vyšpúlené pery, ústa široko otvorené, a viac dvorca je vidno nad ústami, ako pod nimi. Noštekom sa tiež môže dotýkať prsníka. Potom sa sacie pohyby predĺžia, spomalia, a vy vidíte a počujete už aj prehĺtanie.
Efektívne dojčenie a jeho znaky
Ako vieme, že dojčenie je efektívne? Už počas prvých 24 hodín odchádza moč aj stolica u dieťaťa, postupne dochádza k zmene farby stolice od zelenej, po žltú-kašovitú, do 4.-6. týždňov 2 až 5x denne, neskôr dieťa nemusí mať stolicu aj 14 dní. Zelená farba stolice u plne dojčeného dieťaťa aj po 10 dňoch života môže signalizovať, že dieťa pije iba predné mlieko. Moč dieťaťa bude číry, svetložltý a pri dostatočnom príjme bude mať dieťa 6-8 x pomočenú plienku za 24 hodín. Pri efektívnom dojčení úbytok váhovej hmotnosti je medzi 7 - 10%, od 3. dňa už nemá stratu hmotnosti, od 5. dňa priberá, a na 10. deň dosiahne pôrodnú hmotnosť.
Možné problémy pri dojčení a ich riešenia
S akými problémami sa môžete stretnúť počas dojčenia? Popraskané bolestivé bradavky, vpáčené alebo ploché bradavky, zápal prsníka, upchatý mliekovod či snoor. Nepokoj dieťaťa pri prsníku - najčastejšou príčinou je sťažené uvoľňovanie mliečka, a dieťa aj keď je dobre prisaté a správne saje dostáva veľmi málo mliečka, preto prsník púšťa a odťahuje sa od prsníka. Vypudzovací reflex je ovplyvnený psychikou matky, preto je dôležité navodenie psychickej pohody, využitie masáži plata rueda, a teplé obklady.
Laktačná kríza - vo vývoji bábätka dochádza v určitom období k tzv. rastovým šprintom, kedy vzhľadom na intenzívnejší rast potrebuje prechodne viac mliečka. Toto obdobie môže nastať vo veku 3 a 6 týždňov, a aj 3 a 6 mesiacoch. Zvyčajne trvá 2, max. 3 dni, a potom sa dojčenie dostáva nazad do starých koľají. Nezľaknite sa, že ste stratili mliečko, naďalej prikladajte bábätko na požiadanie k prsníku. Ideálnou metódou je dokrmovanie na prsníku, pričom satím dieťaťa naďalej stimulujete tvorbu mliečka. Dá sa to pomocou suplementora, alebo cievky. Nádobku suplementora naplnite mliečkom, cievku prilepte k vonkajšiemu kútiku bradavky tak, aby nepresahovala koniec bradavky. Ďalším spôsobom alternatívneho dokrmovania je využitie striekačky, na ktorú je vhodné nasadiť finger. Ak je potrebné dokrmovanie väčšieho množstva mliečka (viac ako 30 ml), tento spôsob sa už neodporúča. Možnosťou je aj využitie pohárikov, ten je ale z hľadiska techniky najnáročnejší. Ako poslednú možnosť voľte dokrmovanie z fľaše s cumľom.
Technika pre tvrdé bradavky: Hoffmanová technika: palce oboch rúk na spodinu bradavky oproti sebe, a jemne ťahať smerom od seba.
Ak dôjde k situácii, že vaše dieťa bude odlúčené od vás, a teda nebude možné stimulovať laktáciu prikladaním k prsníku, bude potrebné manuálne odstriekávanie MM. Odporúčaná frekvencia je ako pri dojčení, aspoň 8 x denne a to takýmto spôsobom: preveďte masáž plata rueda, potom uložte palec a ukazovák oproti seba asi 2-3 cm za bradavku a zatlačte prsník vodorovne smerom k hrudníku. Rytmicky stláčate palec a ukazovák, pričom prechádzate okolo celej bradavky. Ak potrebujete dlhodobo odstriekavať mliečko, odporúčame zabezpečiť si odsávačku, najlepšie s možnosťou odstriekávania oboch prsníkov naraz.
Dlhodobé dojčenie: Benefity pre dieťa
Dojčenie má množstvo výhod, ale medzi tie najrozšírenejšie patrí jeho schopnosť znižovať mieru skorej úmrtnosti medzi novorodencami. Toto je obzvlášť dôležité v krajinách s nízkymi príjmami, kde materské mlieko predstavuje najdostupnejší a najprimeranejší zdroj výživy pre dojča. Okrem toho, na rozdiel od dojčenskej výživy, materské mlieko obsahuje protiinfekčné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred rôznymi infekciami a chorobami. Táto skutočnosť má dôležité uplatnenie najmä pokiaľ ide o predčasne narodené deti (t. j. narodené pred 37. týždňom tehotenstva).
Ďalšou výhodou materského mlieka je, že na rozdiel od umelých mliek je ľahšie stráviteľné, pretože neobsahuje cudzie bielkoviny, ktoré tráviaci systém bábätka ešte nevie v čase krátko po pôrode efektívne vstrebať. Hneď na to nadväzuje fakt, že na rozdiel od umelej výživy sa zloženie materského mlieka mení spolu s vývinovými potrebami dieťaťa. Materské mlieko sa totiž tvorí v troch fázach: kolostrum, prechodné a zrelé mlieko, pričom každá má svoje vlastnosti - napríklad kolostrum je veľmi bohaté na protilátky, ktoré pomáhajú posilniť imunitný systém novorodenca.
Materské mlieko sa nielen prispôsobuje potrebám dieťaťa, ale aj jeho schopnosť dojčenia sa mení s časom. Spočiatku sa tvorí kolostrum, čo je prvé mlieko bohaté na bielkoviny a protilátky. Toto tzv. „prvé mlieko“ je kľúčové pre ochranu novorodenca v prvých dňoch života. Po niekoľkých dňoch sa kolostrum mení na prechodné mlieko, ktoré obsahuje vyšší obsah vody a prispôsobuje sa rastúcim potrebám dieťaťa.
Kolostrum je dôležité najmä pre jeho imunologické vlastnosti. Obsahuje vysokú koncentráciu bielkovín, vitamínov a protilátok, ktoré dieťaťu poskytujú ochranu pred infekciami. Postupne, medzi tretím a desiatym dňom po pôrode, sa kolostrum mení na prechodné mlieko, ktoré je bohatšie na vodu a ľahko stráviteľné zložky. Toto prechodné mlieko podporuje zdravý rast a vývoj dieťaťa.
Po desiatom dni sa materské mlieko mení na tzv. zrelé mlieko. Toto mlieko je ideálne vyvážené a prispôsobuje sa potrebám dieťaťa nielen z hľadiska rastu, ale aj podľa jeho aktuálneho zdravotného stavu. Na začiatku každého dojčenia je mlieko ľahšie a obsahuje viac vody, čo slúži na uhasenie smädu dieťaťa. Počas dojčenia sa však zvyšuje obsah bielkovín a tukov, ktoré zabezpečujú výživu a energiu pre rast dieťaťa.
Dojčenie má pre dieťa obrovské zdravotné prínosy. Je dokázané, že deti, ktoré sú dojčené, majú nižšie riziko výskytu rôznych chorôb a zdravotných problémov. Patrí sem nielen infekcia dýchacích ciest, ale aj alergie a obezita. Navyše materské mlieko podporuje zdravý vývoj nervového systému a optimalizuje zloženie črevnej mikroflóry.
Doporučuje sa dojčiť dieťa počas najmenej štyroch mesiacov, čo znižuje riziko vzniku alergií. Toto platí najmä u detí, ktoré majú genetickú predispozíciu k alergiám. Materské mlieko napomáha tomu, aby dieťa malo zdravú imunitnú odpoveď na rôzne alergény, a tým sa znižuje riziko rozvoja alergií v neskoršom veku.
Dojčenie tiež prispieva k rozvoju čeľustí a motoriky úst dieťaťa. Sanie, ktoré dieťa pri dojčení vykonáva, pomáha posilňovať svaly čeľuste a prispieva k správnemu vývoju zubov a reči.
Jedna skutočnosť je už známa a je to fakt, že dlhodobé dojčenie má pozitívny dopad na IQ dieťaťa. Dojčené deti dosahujú lepšie výsledky v testoch inteligencie, s nižšou pravdepodobnosťou budú mať nadváhu alebo obezitu a neskôr sú menej náchylné na cukrovku.
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku.
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou. Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Dojčené deti dosahujú lepšie výsledky v testoch inteligencie, s nižšou pravdepodobnosťou budú mať nadváhu alebo obezitu a neskôr sú menej náchylné na cukrovku.
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Výhody dojčenia pre matku
Predĺžené dojčenie nie je prínosom iba pre vaše dieťa - je skvelé aj pre vás. Dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov znižuje celoživotné riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky 2. typu.
„Pre mnoho mamičiek je dôležité dostať sa späť na svoju váhu, ktorú mali pred tehotenstvom,“ hovorí doktor Mitoulas. Nehovoriac o tom, že po šiestich mesiacoch je dojčenie veľmi pohodlné. Vaše prsia produkujú správne množstvo mlieka, keď to dieťa potrebuje, a nemusíte nič mať ani pripravovať dieťaťu jedlo, keď idete von. Možno tiež zistíte, že stále viac dojčíte iba v dobe, ktorá vyhovuje vašej rutine, napríklad pred prácou, po tom, čo dieťa vyzdvihnete z jaslí a pred spaním.
Dojčenie tiež prináša mnoho výhod aj matkám. Dojčenie v prvých 6 mesiacoch je spojené s prirodzenou metódou antikoncepcie a taktiež znižuje riziko rakoviny prsníkov a vaječníkov, diabetu 2. typu.
Dojčenie pomáha rýchlejšie obnoviť telo po pôrode, znižuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny a podporuje psychickú pohodu.
Sanie dieťaťa pri dojčení stimuluje tvorbu hormónov, ktoré vyvolávajú kontrakcie maternice. Tieto kontrakcie urýchľujú proces návratu maternice do jej pôvodného stavu po pôrode a znižujú popôrodné krvácanie. Dojčenie tiež prispieva k rýchlejšiemu spaľovaniu kalórií, čo môže ženám pomôcť rýchlejšie získať späť svoju predpôrodnú váhu.
Dojčenie znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov. Táto ochrana je najvýraznejšia u žien, ktoré dojčia dlhodobo, pričom ochranný účinok je zreteľný aj u žien, ktoré dojčili krátkodobo.
Dojčenie je tiež emocionálny proces, ktorý prehlbuje vzťah medzi mamičkou a dieťaťom. Blízky fyzický kontakt, očný kontakt a uvoľňovanie hormónov šťastia (endorfínov) prispievajú k pocitu bezpečia dieťaťa a psychickej pohode matky.
Dojčenie stimuluje uvoľňovanie hormónov, ako sú oxytocín a prolaktín, ktoré pomáhajú mamičke cítiť sa uvoľnene a šťastne. Tento proces má tiež pozitívny vplyv na dieťa, ktoré sa pri dojčení cíti v bezpečí a v pokoji, čo prispieva k celkovej pohode oboch.
Jeden z často opomínanych prínosov dojčenia sú jeho ekonomické a praktické výhody. Materské mlieko je vždy k dispozícii, v ideálnej teplote a bez potreby ďalšieho vybavenia. Dojčenie tak šetrí čas a peniaze, ktoré by inak boli vynaložené na dojčenskú výživu a fľaše.
Čím dlhšie žena dojčí, tým väčší pozitívny efekt má dojčenie na jej zdravie. Pozitívny vplyv dojčenia je závislý od "dávky" - teda čím viac dojčenia, tým lepšie.
Dlhodobý pozitívny vplyv dojčenia analyzuje vo svojej publikácii aj Svetová zdravotnícka organizácia: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
Dojčenie má pozitívny vplyv na hmotnosť žien, dojčiace ženy spravidla ľahšie a rýchlejšie schudnú. Podľa štúdie z roku 2011 (Candance McClure: Breastfeeding and Subsequent Maternal Visceral Adiposity) majú ženy, ktoré nedojčili o 28 % viac tuku v oblasti pása a o 6 cm v páse viac ako ženy, ktoré dojčili. Tento efekt v štúdii pozorovali už vtedy, keď ženy dojčili viac ako 3 mesiace.
Dojčenie je dôležité nielen z hľadiska kardiovaskulárneho zdravia bábätka, ale aj matky. Podľa štúdie na 300 000 ženách chráni dojčenie cievy a srdce žien a je prevenciou kardiovaskulárnych ochorení: Peters SAE et al. Breastfeeding and the Risk of Maternal Cardiovascular Disease: A Prospective Study of 300 000 Chinese Women. J Am Heart Assoc. 2017;6(6).
Nedojčenie zvyšuje riziko civilizačných ochorení, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení. V štúdii z roku 2010, ktorá skúmala viac ako 139 000 žien zistili (Schwarz: Duration of Lactation and Risk Factors for Maternal Cardiovascular Disease), že z hľadiska vzniku kardiovaskulárnych ochorení chráni dojčenie ženy tým viac, čím dlhšie dojčia. Pri porovnaní žien, ktoré nedojčili vôbec, so ženami, ktoré dojčili viac ako 12 mesiacov, mali nedojčiace ženy významne vyššie riziko vysokého tlaku, vysokej hladiny cholesterolu, cukrovky či riziko kardiovaskulárnych ochorení. Tento pozitívny vplyv dojčenia bol pozorovateľný dávno po skončení dojčenia, pri ženách, ktoré boli po menopauze s priemerným vekom 63 rokov. Všetky ženy v štúdii mali aspoň jedno dieťa.
Dojčenie je aktívny spôsob ochrany pred rakovinou prsníka. Čím dlhšie trvá dojčenie, tým väčšiu ochranu pred rakovinou prsníka poskytuje. Tieto zistenia potvrdzujú mnohé štúdie vrátane rozsiahlej práce publikovanej v lekárskom časopise Lancet, ktorá analyzovala dáta zo 47 epidemilogických štúdií z 30 krajín, spolu viac ako 140 000 žien.
Rakovina prsníka nie je jediný druh rakoviny, pred ktorým dojčenie chráni, podobne to platí aj ochrane pred rakovinou vaječníkov.
Dojčenie je dôležité aj z hľadiska predchádzania vzniku osteoporózy. Dojčenie je dôležité pre silné kosti žien rovnako ako aj pre kosti bábätka. V priebehu dojčenia sa mení homeostáza vápnika a ženin organizmus lepšie využíva vápnik z potrava a vo väčšej miere sa vstrebáva. Dokonca po skončení dojčenia nastáva doplnenie minerálov do kostí ženy. Fínska štúdia skúmala ženy, ktoré celkovo dojčili viac ako 33 mesiacov, a sledovala ich 16 - 20 rokov po ukončení dojčenia, a zistila, že majú hrubšie a pevnejšie kosti, a to tak bedrové kosti ako aj kosti nohy - píšťalu.
Hoci ľudia majú zakotvenú predstavu, že dojčenie znamená nedostatok spánku a že dojčiace ženy sa nevyspia, opak je pravdou: Dojčiace ženy spia dlhšie až o 40 - 45 minút dlhšie za jednu noc ako ženy, ktoré kŕmia deti umelým mliekom.
Ak dojčiaca žena ochorie, môže sa liečiť, nemusí ochorenie len pretrpieť. Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".
Štúdia na 12 000 ženách z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze (Park, Choi: Breastfeeding reduces risk of depression later in life in the postmenopausal period: A Korean population-based study). Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý život žien. Táto štúdia priniesla tieto dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spája so zvýšeným rizikom depresie žien v období po menopauze." A: "Spolu 17,3 % depresií žien v našej štúdii možno pripísať tomu, že ženy dojčili len jedno alebo žiadne deti." Inými slovami, ak ženy dojčili aspoň 47 mesiacov, tak riziko depresie kleslo o 67 % v porovnaní so ženami, ktoré celkovo svoje deti spolu dojčili menej ako 2 roky.
Ak vás pri čítaní tejto štúdie napadla otázka: "A čo laktačná psychóza a popôrodná depresia?", tak je dôležité vysvetliť, že pojem "laktačná psychóza" je nedorozumenie z minulosti a že dnes už je známe, že dojčenie nespôsobuje psychické problémy, nie je príčinou psychózy ani popôrodnej depresie. Naopak, rizikom je nedojčenie alebo ukončenie dojčenia v čase, keď depresia či psychóza prepuknú. Dojčenie má ochranný efekt a pre ženy s takouto diagnózou býva dojčenie práve to, čo sa žene ako jediné darí a čo zlepšuje jej stav. Dojčenie zlepšuje náladu ako aj spánok dojčiacich žien.
Ak ženy majú depresiu či iné psychiatrické ochorenie v priebehu dojčenia, mali by sa liečiť. Dojčenie nie je prekážkou pre užívanie liekov proti depresii či proti úzkosti. Práve predstava, že dojčiaca žena nesmie užívať žiadne lieky vedie často k zhoršenému stavu či dokonca hospitalizácii ženy s akútnou depresiou či psychózou.
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa."
Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia.
Čím dlhšie trvá dojčenie, tým väčšiu ochranu pred rakovinou prsníka poskytuje.
Dojčenie je dôležité aj z hľadiska predchádzania vzniku osteoporózy.
Dojčenie má ochranný efekt a pre ženy s takouto diagnózou býva dojčenie práve to, čo sa žene ako jediné darí a čo zlepšuje jej stav.
Dojčenie je nenahraditeľný proces, ktorý ponúka široké spektrum výhod ako pre dieťa, tak pre mamičku. Poskytuje nielen ideálnu výživu a ochranu pre novorodenca, ale tiež prispieva k lepšej zdravotnej kondícii matky, vytvára pevné emocionálne puto a prináša praktické aj ekonomické výhody.