Dohoda o prebratí starostlivosti o dieťa je právny dokument, ktorý upravuje vzťahy a povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu, najmä v situáciách, keď rodičia spolu nežijú, rozvádzajú sa alebo sa už rozviedli.
Čo je dohoda o starostlivosti o dieťa?
Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dokument, ktorý rodičia uzatvárajú, ak spolu nežijú. Jej základom nie je len právne riešenie po rozchode alebo rozvode, ale predovšetkým stabilné usporiadanie života dieťaťa. V slovenskej legislatíve je táto dohoda upravená v zákone o rodine. Zákonodarca vychádza z presvedčenia, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa i rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Kedy je možné uzavrieť rodičovskú dohodu?
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa, ak:
- spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
- rozvádzajú sa
- spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať. Táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.
Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná.
Schválenie dohody súdom
Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou. V prípade, že povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou. V prípade, že si necháte dohodu schváliť súdom, túto súd schváli rozsudkom, ktorý následne nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Z tohto dôvodu sa stane vykonateľným rozhodnutím, t.j. exekučným titulom, na podklade ktorého môžete viesť exekučné konanie napr. aj v prípade, ak váš manžel prestane dohodu rešpektovať a prestane platiť výživné na maloleté dieťa. Vymáhať by ste to nemohli iba v prípade, ak by ste si dohodu nenechali súdom schváliť. Súd bude pri schvaľovaní dohody skúmať, či navrhovaná dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ak by zistil, že nie je, túto neschváli.
Typy starostlivosti o dieťa
Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností existujú rôzne modely starostlivosti o dieťa:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Tento model znamená, že jeden rodič sa o dieťa osobne stará, dieťa je mu natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič má právo dieťa navštevovať a stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi oboma rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá starostlivosť predstavuje rovnomerné rozdelenie výchovy maloletého dieťaťa medzi oboch rodičov. Dieťa žije v pravidelných intervaloch u oboch rodičov, pričom sa rodičia striedajú v osobnej starostlivosti. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerným rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný alebo dvojtýždňový interval. Nie je vhodné, ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Súd preto pri schvaľovaní dohody o striedavej starostlivosti skúma najmä to, či je spolupráca reálna a udržateľná, a nie iba deklarovaná na papieri. Súd nebude schvaľovať striedavú starostlivosť tam, kde rodičia nie sú schopní spolupracovať alebo kde by dieťa bolo vystavené častým konfliktom a neistote.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorý rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Táto forma je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov. Zároveň je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa.
Úprava styku s dieťaťom
Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Dohoda by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, že pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí.
Výživné (Alimenty)
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje, alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritériá dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Novely zákona o sociálnom poistení a materské pre otcov
Od 1. mája 2021 priniesla novela zákona o sociálnom poistení zmeny týkajúce sa nároku na materské pre otcov. Doteraz Sociálna poisťovňa vyžadovala od otca tlačivo "Prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca". Táto povinnosť sa novelou zákona ruší. Ak otec nemá obmedzené rodičovské práva, prevzatie dieťaťa do starostlivosti už nie je potrebné.
Od 1. mája 2021 má otec dieťaťa nárok na materské, ak:
- matka nepoberá materské na to isté dieťa (už ho nepoberá alebo vôbec nemala na materské nárok)
- matka nepoberá rodičovský príspevok (na to isté, ale ani na iné dieťa)
- ku dňu podania žiadosti o materské je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a pred podaním žiadosti o materské bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Požadovaných 270 dní nemocenského poistenia môže mať otec v ľubovoľnom období pred podaním žiadosti o materské. Naďalej platí, že otec nemôže poberať materské na to isté dieťa súčasne s matkou.
Napriek tomu, že dohoda o prevzatí starostlivosti už nie je potrebná, stále platí ustanovenie zákona, že v prípade otca ide o "iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa", a teda iba v tom prípade mu môže byť vyplácané materské. Sociálna poisťovňa bude naďalej kontrolovať a preverovať, či sa otec "stará o dieťa".