Zákazy zakrývania tváre: Diskusie, dôvody a dôsledky

Zákazy zakrývania tváre, najmä islamských závojov ako burka a nikáb, sa stali v Európe predmetom rozsiahlych diskusií a legislatívnych opatrení. Niekoľko krajín prijalo zákony obmedzujúce alebo zakazujúce zakrývanie tváre na verejných priestranstvách, čo vyvolalo otázky týkajúce sa bezpečnosti, integrácie, slobody prejavu a náboženskej slobody.

Európske krajiny s obmedzeniami zakrývania tváre

Portugalsko sa potenciálne pripojí k rastúcemu zoznamu európskych krajín, ktoré zavádzajú obmedzenia na zakrývanie tváre. Portugalský parlament schválil návrh zákona, ktorý zakazuje nosenie závojov zakrývajúcich tvár na verejnosti z „rodových alebo náboženských“ dôvodov. Ak návrh podpíše prezident Marcelo Rebelo de Sousa, Portugalsko sa pripojí k Rakúsku, Francúzsku, Belgicku a Holandsku, kde už platia úplné alebo čiastočné zákazy zakrývania tváre.

Dánsko už zakázalo zakrývanie tváre, pričom poslanci rozhodli o zákaze, ktorý platí od 1. augusta. Porušenie zákona sa trestá pokutami, ktoré sa pri opakovanom porušení zvyšujú. Vláda zdôvodňuje zákaz bezpečnostnými opatreniami, ktoré umožňujú identifikáciu osôb.

Argumenty pre a proti zákazom

Zástancovia zákazov zakrývania tváre argumentujú bezpečnostnými dôvodmi, potrebou integrácie a ochranou žien. Strana Chega v Portugalsku uviedla, že zakrývanie tváre vystavuje jednotlivcov, najmä ženy, situáciám vylúčenia a menejcennosti a je nezlučiteľné s princípmi slobody, rovnosti a ľudskej dôstojnosti. Podobné argumenty zaznievajú aj v iných krajinách, kde sa zákazy zavádzajú.

Na druhej strane, kritici tvrdia, že zákazy zakrývania tváre obmedzujú náboženskú slobodu a slobodu prejavu. Poukazujú na to, že len malý počet žien v Európe nosí burku alebo nikáb a že zákazy sú neprimerané a diskriminačné.

Diskusie a kontroverzie

Otázka zakrývania tváre vyvolala v celej Európe rozsiahle diskusie a kontroverzie. Vo Francúzsku platí zákon o sekulárnom štáte, ktorý zakazuje štátnym zamestnancom nosiť náboženské symboly v práci a zakazuje nosenie symbolov aj v školách. V Nemecku platí zákaz zahalovania tváre pre štátnych zamestnancov a vojakov v službe. V Nórsku zakázali oblečenie, ktoré obmedzuje identifikáciu osoby.

Tieto zákazy a obmedzenia vyvolávajú otázky o rovnováhe medzi bezpečnosťou, integráciou a základnými slobodami. Je dôležité, aby sa diskusie o týchto otázkach viedli s rešpektom a s ohľadom na všetky zainteresované strany.

Zakrývanie tváre deťmi počas spánku

Mnohé batoľatá (deti od 1-3 rokov) tiež obľubujú spánok so zakrytou hlávkou - teda sa rady celé schovajú pod prikrývku. Pre veľa rodičov je to často dôvod na obavy. Predsa len, nehrozí tu riziko udusenia? Je to vôbec pohodlné? Nehrozí prehriatie? Ak patríte k rodičom takéhoto dieťatka, vedzte, že nie ste sami. Robia to naozaj mnohé malé deti a je to prirodzené.

Odborníci hovoria, že sa rodičia v takomto prípade nemusia strachovať, pretože prikrývka natiahnutá až po hlavu je úplne bežný jav. Detská lekárka z Kansasu, Natasha Burgert hovorí, že deti sa cítia pohodlnejšie, ak majú pod kontrolou svoje okolie. Tým, že si vyrobia akoby bunker alebo kuklu z deky či z prikrývky a pretiahnu si ju aj cez hlavu, si vlastne zabezpečujú toto svoje prostredie, kde sa cítia dobre. „Batoľatá sú na seba orientované bytosti, ktoré prahnú po kontrole. Podľa Americkej Akadémie pediatrov prikrývky a vankúše zvyšujú riziko SIDS (syndróm náhleho úmrtia detí), ale štatistická pravdepodobnosť úmrtia udusením pod prikrývkou sa radikálne znižuje po tom, ako dieťa dovŕši vek jeden rok. Vo väčšine prípadov však platí, že ako náhle rodič spozoruje svoje dieťatko spiace so zakrytou hlavou, hneď koná a hlávku odokryje. Doktorka Burgertová hovorí:„Nie je to ako snažiť sa zobudiť spiaceho medveďa? Ak pokojne oddychujú, netrápila by som sa tým. Batoľa má schopnosť reflexívne odstrániť prekážku z jeho tváre, ak to ohrozuje jeho dýchanie.“

Riešením je zvoliť miesto prikrývky inú alternatívu, ak dieťatko patrí k tým, ktoré si neustále naťahujú paplónik či deku cez hlavu. Možnosťou sú napríklad spacie vaky, v ktorých takéto niečo nehrozí. Tým sa tiež zminimalizuje riziko, že sa dieťa odkope, čo býva bežným javom v mnohých domácnostiach s malými deťmi. Avšak nie všetky deti spací vak znesú. Ak už dieťa má prikrývku, je dôležité, aby bola ľahučká. Páperové periny či iné ťažké (či huňaté a chlpaté) prikrývky nie sú pre malé deti vhodné. Pokiaľ máte strach, aby dieťatku nebolo chladno, radšej zvoľte hrubšie a teplejšie pyžamko a tenkú prikrývku.

Iné riziká počas spánku

Odborníci tiež odporúčajú, aby rodičia nenechávali malým deťom v postieľke žiadne veľké plyšové hračky či vankúšiky. Postieľka by mala byť čo najprázdnejšia, aby sa minimalizovalo riziko udusenia. Ďalším dôvodom pre opatrnosť je, že dieťa si z veľkého vankúša alebo plyšovej hračky môže spraviť schodík, vďaka ktorému by mohlo vyliezť či vypadnúť z postieľky.

Ochrana tváre dieťaťa na sociálnych sieťach

Určite ste si všimli, že čoraz viac slávnych rodičov nezverejňuje tváre svojich detí na sociálnych sieťach, pričom výnimkou nie sú ani známi Slováci. Napríklad Mária Bartalos tiež veľmi dlho fotila Noela len zozadu. Ak sa rodičia rozhodnú neukazovať tváre detí pred celým svetom, má to niekoľko opodstatnených dôvodov. Samozrejme, nerobíte nič zlé, ak ich fotíte normálne, no podľa obhajcov detských práv existuje konflikt medzi právom detí na súkromie a právom ich rodičov na príspevok. Prečo je dobré každú fotografiu pred uverejnením dobre zvážiť?

Možno si pamätáte na žiadosť, ktorú uverejnila Gigi Hadid, keď sa stala mamou. Na sociálnych sieťach sa rozhodla neukazovať tvár svojej dcérky a chcela, aby to rešpektovali fanúšikovia aj novinári. To znamená, že keď ju s dcérkou niekde zachytili paparazzi, chcela aby tvár dieťaťa rozmazali. Podobne zakrýva tváre detí napríklad aj Kristen Bell.

Chcú, aby sa rozhodli deti

Svoje správanie na sociálnych sieťach vysvetlili jednoducho - chcú nechať na svoje deti, aby sa rozhodli, čo chcú a nechcú zdieľať s celým svetom. Kristen povedala, že ona sa rozhodla posunúť hranice svojho súkromia, s čím je spojený záujem médií aj verejnosti. Vie, že ju novinári fotia, že sa do médií vyjadruje a podobne. To všetko si však vybrala ona sama a nevie, či to budú chcieť aj jej deti. Podľa nej majú právo vybrať si. K rovnakému názoru sa prikláňa aj Gigi Hadid - dieťa má právo zvoliť si. „Naším želaním je, aby si mohla zvoliť, o čo sa bude deliť so svetom, keď dospeje, a aby mohla žiť v detstve čo najnormálnejšie - bez obáv o verejný obraz, ktorý si nevybrala,“ uviedla Gigi.

Aj dieťa má právo na súkromie

Obhajcovia práv detí naliehajú na rodičov, aby si pred zdieľaním informácií o svojich deťoch, vrátane ich fotografií, všetko dvakrát rozmysleli, pretože medzi právom detí na súkromie a právom ich rodičov na príspevok je konflikt. Odborníci sa domnievajú, že je dôležité opýtať sa svojho dieťaťa, či chce, aby jeho fotografie boli zdieľané so svetom, alebo nie. Tieto rozhovory poskytnú deťom potrebný pocit autonómie, rešpektu a podpory rodičov a pomôžu im rozvíjať ich súkromnú a verejnú identitu.

Ide aj o bezpečnosť

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa rodičia často rozhodnú skrývať tváre detí za rôzne emotikony, alebo ich fotiť len zozadu, je ten, že sociálne siete nie sú práve bezpečným prostredím. Odborníci varujú, že ak sa už rozhodnete deliť o svoje dieťa s celým svetom, je dobré zamyslieť sa aspoň nad súkromným profilom na Instagrame, keď máte kontrolu nad tým, kto vaše dieťa vidí (fotografie, kde dieťatku nevidno do tváre, zverejňujú aj mnohé naše známe mamy, súkromný profil by bol ale podľa odborníkov lepším riešením). Ďalej by ste sa mali snažiť pridávať fotografie s deťmi uvážene - to znamená, že ho napríklad nebudete fotiť obnažené, na kúpalisku, pri mori, ak tie fotky môže vidieť prakticky ktokoľvek. Internet je plný ľudí, ktorí sú schopní aj na pohľad nevinné fotografie zneužiť. Každý rodič v podstate sám rozhoduje, čo o svojom dieťati zverejní a čo nie. Je dobré vždy myslieť na jeho bezpečnosť a budúcnosť.

Komunikácia detí prostredníctvom tváre a tela

Bábätko narieka, no netušíte prečo? Už ste ho nakŕmili, prebalili, popestovali, no stále nie je spokojné? Novorodenec je osobnosť, ktorá hneď po narodení vysiela určité signály. Dáva nimi najavo, čo sa mu páči, čo naopak nie, oznamuje, či je hladný, unavený, mokrý, prejavuje emócie. Všetky deti ovládajú tento univerzálny „jazyk“, ktorému rozumejú dospelí všade na celom svete. Čo však ak je pochopiť práve tento jazyk pre vás poriadny oriešok? „Novorodenec dokáže bez jediného slová povedať, čo od nás chce alebo očakáva. Schopnosť porozumieť týmto mimoslovným signálom nám môže pomôcť pochopiť správanie dieťaťa. Niekedy je to ľahké, ale občas si to vyžaduje veľa úsilia,“ hovorí hlavná sestra pre neonatológiu ProCare a Svet zdravia Mgr. Iveta Sedláčková. Deti môžu komunikovať iba prostredníctvom kričania, výrazov tváre a reči tela. Ich správne interpretovanie je preto pre mnohých rodičov prvou výzvou. Keď dieťa kričí, najprv sa ho pokúsite kŕmiť, vymeniť plienku alebo ho kolísať v náručí. Neverbálna komunikácia zohráva dôležitú funkciu počas celého obdobia života dieťaťa, aj keď v neskoršom období začne využívať na dorozumievanie slová.

Výrazy tváre a očí

Výrazy tváre sú jedným z prvých dorozumievacích prostriedkov a zároveň jednou z prvých vecí, ktoré dieťa od nás odpozoruje. Už 11- až 21-dňové dieťa dokáže napodobniť stočenie perí do krúžku, prevaľovanie jazyka a pohyby očí, hoci so zámerom napodobňovať to ešte nesúvisí. Na tvári bábätka sa nachádza 25 svalov, ktoré sú vzájomne prepojené a riadené mozgovou kôrou.

Väčšinu emócií dieťatka budete zrejme vedieť identifikovať intuitívne. Objavuje sa už tri dni po narodení, nie však ako prejav emócie. „Smejú sa“ iba ústa a tvár, úsmev nezasahuje oči a čelo. Zbadáte ho najčastejšie vo fáze REM spánku. Prvým úsmevom sa bábätko snaží nadviazať s vami kontakt. Okolo 5. až 6. mesiaca sa objavuje „šťastný“ úsmev sprevádzaný otvorenými ústami s vyplazeným jazykom a v 7. až 8. Prejaví sa ako sústredený pohľad, ľahko pokrčené čelo, natiahnutá hlavička a znehybnenie celého tela, akoby pozorne načúvalo. Ak sa prihovoríte bábätku, rozjasní sa mu tvárička v širokom úsmeve, má rozžiarené oči aj obočie. Celá tvár je uvoľnená, na líčkach sa môžu objaviť rozkošné jamky. Doširoka otvorené oči, uprený pohľad a stiahnuté obočie sú jeho jasným signálom. Pokožka bledá, chladná, dieťa sa trasie, má husiu kožu. Prekvapené bábätko ústa našpúli do tvaru písmena „O“, náhle mu zvráskavie čelo.

Novorodenec je síce excelentný pozorovateľ, ale je mimoriadne krátkozraký. Vidí len do vzdialenosti 21 až 40 cm, vo veku 3 mesiacov asi do 1,5 metra. Oči bábätka sa stávajú prvým dorozumievacím prostriedkom s bábätkom. Len málokto z dospelých dokáže „Help-Look“ (bezbranný pohľad) dieťaťa ignorovať. Prvý kontakt trvá len niekoľko sekúnd, ale v ďalších dňoch sa predlžuje a je čoraz častejší. Očný kontakt je pre bábätko taký dôležitý, že ak ho nedostane, môže sa to prejaviť. Dajte si napríklad pozor na krátke mihnutie sa nad postieľkou bez nadviazania kontaktu alebo na odvracanie očí od pohľadu dieťaťa.

Komunikácia plačom

Dieťa sa niekedy nahlas prihlási k slovu plačom a nepokojom. Či ide o hlad, si overíte tak, že prstom mu jemne prejdete po tvári cez líce smerom ku kútiku úst. Hladné dieťa automaticky našpúli pery a bude vyhľadávať zdroj jedla. Hladné dieťa sa prejavuje aj rečou tela - je napäté a vo všeobecnosti dosť nepokojné. Ak hlad nebude uspokojený, môže začať plakať a kričať. Pre rodičov je to často smutný pohľad - dieťa silno plače, pretláča chrbát smerom dozadu alebo kŕčovito ťahá nohy k brušku, celé telíčko je napäté. Dieťa má zovreté päste, sčervenie v tvári a pevne zoviera aj viečka. Palec na dolných končatinách je natiahnutý, ostatné pršteky mierne pokrčené. Pri veľmi prudkej bolesti je celá nožička „stuhnutá“ a napäté špičky smerujú k podlahe. Dieťa týmto silným jazykom tela vyjadruje, že niečo nie je v poriadku. Často je to bolesť brucha spôsobená príliš veľkým množstvom vzduchu v žalúdku po kŕmení. Ak sa prejavuje počas jedla, môže signalizovať reflux. Ľahké, upokojujúce masáže pomáhajú stimulovať trávenie a odgrgnutie zase vytlačí vzduch zo žalúdka.

Ak je príčinou nepokojného správania únava, prejaví sa viacero príznakov. Ak sa dieťaťu prihovoríte, odvráti hlavu, siaha si na tvár - utrie si oči alebo uši a jemne cicia prsty, päsť alebo cumeľ. Cicanie je menej intenzívne ako pri hlade a slúži na upokojenie. Typickými príznakmi mimiky sú oči otvorené iba do polovice a opakované zívanie. Dieťa sa zamračí, stiahne kútiky úst smerom dole a našpúli pery - varovný znak, že sa blíži plač. Strmé vrásky nad nosom naznačujú kritickú náladu, rovnako ako vrásky na čele - necíti sa dobre, je neisté. Pokrčené čelo, napäté držanie tela, viac či menej prižmúrené oči a zaťaté päste - to sú signály podráždenosti alebo nespokojnosti s čímkoľvek. Spolovice privreté viečka môžu prezrádzať pochybnosti, nudu alebo len únavu. Ak má dieťa pohľad námorníka, pozerá trochu „sklenene“, akoby cez niekoho hľadelo, chystá sa práve „vypnúť“ a chce mať pokoj. Ak s ním hovoríte priamo, otočí hlavu nabok. Telo je veľmi napäté, často tlačí plecia dopredu tak, že chrbátik vytvára akoby hrb. Dieťa otvára ústa, prská a natiahne jednu ruku pred seba ako dopravný policajt. Môže kýchať, štikútať, zívať. Ak tieto prejavy nezachytíte a pokračujete v „nechcenej činnosti“, dieťa je čoraz nevľúdnejšie, pritiahne ruky k trupu a začne búšiť pästičkami. Nakoniec napne všetky štyri končatiny, spustí neutíchajúci krik a bude trvať veľmi dlho, kým sa zase dostane do svojej kože. Už po zachytení prvých príznakov je dobre, ak ho pokolíšete.

Ak je dieťatko spokojné, rozoznáte to najľahšie. Leží, smeje sa a vesluje rukami, v neskoršom veku bľaboce, hrá sa s prstami na rukách alebo nohách. Otvorené ústa a jedna alebo obe roztiahnuté ruky sú signálom, že si vyžaduje zábavu, chce sa hrať. Veľké oči môžu navyše znamenať čistú radosť, údiv alebo aj strach.

Novorodenec plače prevažne z fyziologických príčin - ak je hladný, niečo ho bolí, má mokré plienky, je mu horúco alebo zima. Je teda bežný a normálny. Zdravý novorodenec však neplače bez prerušenia dlhšie ako 5 minút.

tags: #dojca #zakryvanie #tvare