Dojčenie a nadmerné priberanie: Čo je normálne a kedy sa nechať znepokojiť

Po narodení dieťaťa je jedným z hlavných ukazovateľov zdravého prospievania jeho prírastok na váhe. Je dôležité sledovať hmotnosť bábätka a porovnávať ju so štandardizovanými tabuľkami. Priberanie však závisí od mnohých faktorov a preto váhu bábätka musí sledovať pediater na pravidelných preventívnych prehliadkach.

Priberanie dojčeného dieťaťa - čo je normálne?

Ak výlučne dojčené bábätko rýchlo priberá, je to normálne a dobré. Pokiaľ zdravé dojčené deti pijú výlučne materské mlieko z prsníka, tak potom je ich priberanie vždy v poriadku a nie je dôvod hovoriť o tom, že priberajú nadmerne. Dojčenie nijako neobmedzujte. Pokračujte v dojčení podľa potrieb dieťaťa kedykoľvek a nemusíte sledovať počet dojčení. Dojčenie je podľa štúdií práve tou najlepšou formou prevencie obezity v neskoršom veku.

Priberanie bábätiek má v rámci percentilového grafu Svetovej zdravotníckej organizácie veľký rozptyl a ak by sa bábätko s pôrodnou hmotnosťou 3,5 kg pohybovalo na 99. percentile, tak by v 4. mesiaci mohlo mať aj viac ako 9 kg. Percentilové grafy sú vyjadrením normálneho rastu detí. A niekto (niekto úplne normálny) musí byť na 99. percentile rovnako ako niekto (niekto úplne normálny) je na 3. percentile (čo znamená, že priberá oveľa menej). Bábätko, ktoré takto dobre priberá, nemá dôvod „držať diétu“. Takéto priberanie je pre neho normálne a správne. Nie je vhodné ho menej často dojčiť ani nahradiť materské mlieko vodou. Naopak, takýto postup môže viesť k problémom s dojčením. Voda nezabezpečuje pre bábätko v tomto veku dostatočnú výživu. Netrápte sa prípadnými otázkami prejedania, refluxu a podobne. Dojčenie neobmedzujte, pokračujte v dojčení tak ako doteraz. Ak zdravé prospievajúce bábätko často grcká, je dobré vedieť, že toto prejde samo od seba, netreba to nijako špeciálne riešiť. Počas samotného dojčenia bábätká grckajú len veľmi málokedy, a ak sú na prsníku často, umožňuje im to piť menšie množstvá mlieka častejšie, čo je pre ne i z hľadiska grckania dobré.

Dojčenie podľa potrieb bábätka je dôležitou podmienkou pre úspešnosť dojčenia z dlhodobého hľadiska práve preto, že dojčenie nie je len o kŕmení. Aj ostatné potreby dieťaťa sú normálne potreby, ktoré dojčenie môže pomôcť uspokojiť a ktoré je dôležité napĺňať. Riešením rýchleho priberania bábätka nemá byť používanie cumlíka. Príkrmy je aj pri „veľkom“ bábätku možné zavádzať okolo 6. mesiaca, nie skôr, ale až keď o ne bábätko prejaví záujem: naťahovanie sa za jedlom, snaha jesť jedlo rodičov, schopnosť vziať kúsky jedla do prstov, schopnosť prehĺtať a pod. Príkrmy má jesť v množstve, ktoré je preň vyhovujúce, a má byť naďalej dojčené v rovnakej miere ako predtým.

Môže sa dieťa materským mliekom prekŕmiť?

Otázky, či sa dieťa môže materským mliekom prekŕmiť, či nebude obézne, a ako posúdiť, že sa dieťa prejedá, sú bežné. Je možné počas dojčenia dieťatko prekŕmiť k obezite? Je rýchle priberanie normálne a dobré? Neprejedá sa? Môže byť dojčené dieťa prekŕmené? Priberá príliš veľa? Ak je dieťatko veľké, bude mu stačiť dojčenie? Málo priberá a krátko saje, môže mať dosť mlieka? Dojčenie na požiadanie, ako ďalej? málo priberá, v čom je problém?

Sledovanie prospievania dieťaťa

Keď príde žena s bábätkom po narodení domov, nastane ďalšia etapa spoločného života. Dieťatko sa zaradí do života rodiny. Po návrate z pôrodnice budete v úzkom kontakte s pediatrom či pediatričkou, ktorého si vyberiete si ešte pred pôrodom. Pediater vám navrhne termín ďalšej kontroly, obvykle o mesiac, v niektorých prípadoch aj skôr. Ak sa prvá návšteva koná v ambulancii pediatra, obvykle dieťa odvážia. To je správny postup, pretože odteraz sa bude dieťatko vážiť na tejto váhe. Prospievanie dieťaťa, teda hmotnostné prírastky, sú jedným z parametrov, ktoré pediater počas pravidelného sledovania zaznamenáva. Dieťa stačí vážiť raz za mesiac. Detská váha na váženie bábätka nepatrí do základnej výbavy domácnosti a ani to nie je potrebné. Časté váženie bábätka bez dôvodu môže viesť k stresu, k úzkostnému sledovaniu navážených gramov, k radosti z priberania, ale aj strachu, ak bábätko nepriberie podľa očákavania, k nadmernému spoliehaniu sa na váženie namiesto pozorovania správania bábätka. Zamerajte sa namiesto váženia na pozorovanie dojčenie, sledovanie prejavov bábätka a porozumenie jeho správania.

Dôležité faktory sú správna poloha a asymetrické prisatie, sledovanie pauzy v brade pri pití z prsníka, čiže prehĺtania. Stláčanie prsníka pomôže dieťaťu vypiť viac mlieka. Vystriedanie prsníka je vhodná vtedy, keď má dieťatko o dojčenie záujem, teda keď už neprehĺta, ale ešte saje. Nemusíte sledovať čas. Sledujte pitie pomocou sledovania prehĺtania mlieka - teda pauzy v brade. Pauza v pohybe brady, keď bábätko otvorí ústa na maximum pred tým, než ich zatvorí, poukazuje na to, že sa mu ústočká plnia mliekom. Čím dlhšia pauza je, tým viac mlieka bábätko pije. Nechajte bábätko dopiť jednu stranu pomocou stláčania prsníka, a ak dieťa chce viac, ponúknite druhú. Nezobúdzajte dieťa na kŕmenie, radšej sa uistite, že dieťa sa dobre kŕmi, keď je bdelé. Nenúťte bábätko na prsník, aby ho nezačalo odmietať. Dieťa ktoré sa dobre dojčí, sa zobudí, keď bude hladné.

Po tom, čo sa dojčenie ustáli, by dieťa malo mať premočených 6 a viac plienok denne, pravdepodobne už na konci prvého týždňa. 6 ocikaných plienok nestačí. Pri papierových plienkach je to však veľmi ťažké zistiť, pretože nie je cítiť, že sú mokré. Plienky by mali byť ťažké. Veľa žien však nevie, ako vyzerá ťažká plienka. Porovnajte ju v rukách s čistou plienkou. Približne od 4. - 5. dňa by výlučne dojčené deti mali mať najmenej 2 až 3 výdatné stolice za deň. Väčšinou je to viac, k tomu ešte pár menších stolíc. Toto pravidlo pre stolicu platí približne do 3. týždňa po pôrode a potom sa to môže zmeniť. Napríklad ak 10-dňové dieťa, 2 dni nemalo stolicu, väčšinou je to spôsobené nedostatkom príjmu materského mlieka, ale sú aj výnimky. Je potrebné pozorovať dojčenie a výdatnosť pitia. Skúšať vážiť dieťa pred dojčením a po dojčení nie je riešením. Vedie to zbytočne k stresu, nedáva to reálny obraz toho, čo sa deje, a neprispieva to k zlepšeniu situácie. Dojčenie je možné zlepšiť a umožniť bábätku, aby vypilo viac mlieka z prsníka. Nezačnite automaticky dokrmovať. Je potrebné zhodnotiť výdatnosť dojčenia a množstvo vypitého mlieka vďaka pozorovaniu dojčenia. Treba pozorovať dieťa na prsníku a napraviť dojčenie, ak je to potrebné. Použitie stáčania prsníka pred výmenou prsníka, môže pomôcť zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka.

Stolica dojčeného dieťaťa

A čo farba stolice? Horčicová, žltá, pomarančová a zelená sú všetko normálne farby stolice po 3. až 4. dni života. Zelená stolica u výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré je spokojné a dobre priberá nie je problém! Ak nie je pokojné a priberá dobre, problém nie je vo farbe stolice. Čo znamenajú stolice zelenej farby? Je potrebné napraviť dojčenie! A čo konzistencia? Nevšímajte si ju. Prestaňte byť posadnutí ohľadom stolice. Vodnatá, pastovitá, so zrazeninami alebo bez nich, čiastočne mäkká, čiastočne vodnatá, to všetko neznamená nič, ak je inak dieťa v poriadku a dobre priberá. Je normálne, ak aj po 3. týždni majú deti stolicu mnohokrát za deň. Sú však niektoré deti nemusia mať stolicu niekoľko dní. Podmienkou je, aby dojčenie bolo v poriadku a bábätko prijímalo dostatočné množstvá materského mlieka. Ak sa obraz stolice zmení náhle, je dobré overiť si, či sa aj pri dojčení niečo nezmenilo a či je príjem materského mlieka naďalej dostatočný. Pri niektorých bábätkách je bežná je 3-dňová pauza medzi stolicami, nie je zriedkavá ani 10-dňová. Je dobré vidieť, že dieťa na 4. alebo 5. Rozhodovať sa treba podľa pozorovania dojčenia, nie podľa váh. Je dobré vidieť dieťa, ktoré v 10. dni života dosiahlo pôrodnú hmotnosť, ale toto nie je akési magické číslo, najmä ak sa dieťa neváži na tej istej váhe, ako po narodení. Dieťa nie je dôvod vážiť častejšie ako raz za mesiac. Ak je problém, napravte dojčenie.

Pokiaľ je dieťa výlučne dojčené, hoci počas niekoľkých týždňov sa zvykne znížiť a pri väčšine detí už nie je pozorovateľná koncom 4 - 8 týždňov (ale často je ešte aj vtedy bábätko dožlta). Toto je normálne. Normálne nie je, ak je dieťa kŕmené umelým mliekom a nemá žltačku. Ak sa dieťa dobre dojčí a dobre priberá a neexistuje dôkaz o hemolýze alebo inej patologickej príčine, alebo o ochorení pečene (hnedý moč, vysoký priamy bilirubín), je to normálne. Ak dieťa nepriberá, nie je to normálne, ale vysoký bilirubín je len príznak, takže napravte dojčenie a neprestávajte dojčiť! Prerušiť dojčenie je nevhodné. Ak je dieťa veľmi žlté, ale je v poriadku, dobre priberá, nie je dôkaz o patologickej príčine žltačky, treba ho nechať tak. Možno sa dopočujete, že dieťa nemusí byť na prsníku dlho, lebo vypije 90% mlieka za 10 minút. Ktokoľvek, kto pozoroval správne sa dojčiace dieťa, vie, že dieťa dokáže za 10 minút vypiť veľa mlieka. Ale matka môže mať aj po omnoho viac než 10 minútach vypudzovacie reflexy. Sledujte pauzu v brade, ktorá vypovedá o prehĺtaní mlieka. Sledovať počet prehltnutí alebo satí tiež nie je podstatné. Množstvo, ktoré dieťa prijme, je viac-menej úmerné dĺžke pauzy v brade. Skúšať dojčenie vážením - teda odváženie bábätka pred dojčením a potom po dojčení - nie je vhodná metóda na sledovanie situácie s dojčením. Vyhnite sa skúšeke dojčenia vážením.

Detské váhy a ich použitie

Jedným zo základných ukazovateľov správneho vývoja u bábätka je jeho priberanie na váhe. V prvých mesiacoch je preto veľmi dôležité sledovať hmotnosť bábätka a porovnávať ju so štandardizovanými tabuľkami. Priberanie však závisí od mnohých faktorov a preto váhu bábätka musí sledovať pediater na pravidelných preventívnych prehliadkach.

Bábätko nám o svojich zdravotných ťažkostiach ešte nepovie, preto musíme sledovať iné, nepriame príznaky toho, či sa mu darí dobre a správne sa vyvíja. Jedným zo základných indikátorov správneho prospievania je práve sledovanie zmien jeho váhy v závislosti od jeho veku.

• Správny rast: V danej populácii priberajú bábätká približne rovnako.
• Dostatočné kŕmenie: Monitorovaním váhy môžeme vidieť, či bábätko papá tak akurát.
• Vývojové medzníky: Váha môže byť spojená aj s dosiahnutím vývojových míľnikov.
• Od váhy sa odvíja aj správne dávkovanie mnohých liekov: Vedieť aktuálnu váhu dieťatka je potrebné aj pri predpisovaní liekov lekárom. Aby účinná látka lieku mohla bábätku dobre zabrať, nesmie jej byť príliš málo, ani príliš veľa.

Na váženie bábätiek používame špeciálne detské dojčenské váhy prispôsobené práve tomuto účelu. Takáto váha je tvarom prispôsobené tomu, že dieťatko na ňu celé položíme a pomerne presne mu odváži hmotnosť. Kvalitné váhy mávajú malé povolené odchýlky, ktoré sa pohybujú okolo 5 gramov. Presné váženie je dôležité najmä pri vážení novorodencov, predčasne narodených detičiek a u dojčiat, ktoré neprospievajú ideálne alebo musíme u nich kontrolovať, koľko materského mlieka vypili pri jednom kŕmení.

Váha musí byť čistá a pred vážením vynulovaná. Používame na to funkciu TARE, vďaka ktorej vynulujete hmotnosť aj s už predtým položenou dekou a čistou plienkou. Dieťatko položte na váhu tak, aby ležalo na chrbte. Novorodenca prvýkrát vážia na pôrodnici ihneď po narodení. V prvom týždni po narodení sa dieťatko váži každý 1 až 2 dni. Je normálne, že po narodení stratí časť svojej pôvodnej hmotnosti. Dieťatko vážime pravidelne až do okamihu, kedy začne opätovne priberať. Iná situácia však nastáva, ak dieťatko má nejaké zdravotné ťažkosti, priberá horšie, alebo má ťažkosti s kŕmením. Váha a rýchlosť priberania sa sleduje v porovnaní so štandardizovanými tabuľkami a grafmi, ktoré vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo národné inštitúcie, ktoré hodnoty ešte prispôsobili konkrétnej populácii. Dieťatko nemusí priberať v každom týždni rovnakú hodnotu, ale v priemere by sa k nej malo približovať.

Každá maminka by mala vedieť, že dieťatko nepriberá vždy rovnakým tempom, ale je úplne prirodzené, že v určitom období priberá menej ako v inom. Niekedy z tohto dôvodu chybne prejdú z materského mlieka na umelé dojčenské mlieko. Dojčenie je však tou najlepšou formou stravy, ktorú môže takto malé bábätko dostať. Nemajte obavy, dodáva mu všetky potrebné živiny.

Ako bude bábätko rásť, všimnete si, že v istom období výrazne narastie a zrazu viac priberie. Rast bábätka prebieha skokovo. V určitom období sa vám môže zdať, že bábätko skoro nepriberá a málo rastie, potom ho zrazu v priebehu týždňa výrazne vytiahne a priberie. U každého bábätka sa môže vyskytnúť v trochu inom období. U novorodencov ho však bežne sledujeme po prvom týždni (7. až 10. deň po narodení) a potom v 2. až 3. týždni po narodení. U dojčiat býva okolo 3. V tomto období môžete u bábätka pozorovať väčší hlad, zmeny v spánku, detičky bývajú viac nepokojné. Náhly rast sa prejaví aj na tom, že mu zrazu jeho oblečenie nemusí byť dobré a potrebuje väčšiu veľkosť plienok.

Aj keď bábätká rastú takto skokovo, predsa len sa vám môže zdať, že vaše bábätko priberá príliš pomaly alebo príliš rýchlo. V takomto prípade sa so svojimi obavami obráťte na svojho pediatra, ktorý vám povie, či sú vaše obavy opodstatnené alebo určí, ako postupovať ďalej.

Odchýlky od tabuliek a individuálne tempo

Váhový prírastok je jedným z ukazovateľov prospievania detí, preto sa naň pri poradniach prihliada - no striktne sa žiadny lekár či lekárka neriadia tabuľkami - každé dieťa je iné a má vlastné tempo. Nie je pre vás žiadnou novinkou, že prvý rok bábätka je jedným z tých najdôležitejších vo vývine a z tohto dôvodu je aj najviac sledované pediatrami či pediatričkami. A vy ste si všimli, že pri každej návšteve pediatrickej poradne sa okrem iného aj starostlivo váži. Údaje sa zapisujú do zdravotnej dokumentácie a porovnávajú s údajmi v tabuľke určenej pre daný vek a pohlavie novorodeniatka, ktorú má každá pediatrička či pediater založenú v karte.

Myslite však na to, že každé dieťatko je iné, preto si každé z hľadiska genetiky, individuálneho vývoja a niekoľkých premenných (faktorov, ovplyvňujúcich váhu, rast aj vývoj, zaoberáme sa nimi nižšie), priberá vlastným tempom. Určite sa striktne nedržte ani tabuliek, ani svoje dieťa neporovnávajte s ostatnými (deti sa zvyknú vzájomne „dobiehať“ v istých časových obdobiach).

Orientačné zásady priberania:

• Prvý trimester: 200 - 250 g/týždeň
• Druhý trimester: 200 g/týždeň
• Tretí trimester: 150 g/týždeň
• Štvrtý trimester: 50 g/týždeň

Do polroka by malo dieťa zdvojnásobiť svoju hmotnosť, do roka strojnásobiť. Ale toto sú len naozaj hrubé obrysy. Niekedy, keď dieťatko priberie menej, dám mu „šancu“...

Priberanie alebo prospievanie? Niekedy sa stretávam s tým, že mamina je vystresovaná po návšteve u pediatra, ktorému sa priberanie dieťaťa nepozdáva. Zdôrazňujem - priberanie - a nie prospievanie. Práve prospievanie je ale to, na čo by sme sa mali zamerať - teda na komplexnejší pohľad na dieťa a nie len na váhu, ktorá nám ukáže (niekedy veľmi nepresne), koľko nám dieťa od poslednej poradne pribralo.

Nový štandard WHO pre detský rast popisuje detský rast od narodenia do 5 rokov za optimálnych podmienok prostredia a môže byť aplikovaný na všetky deti všade na svete, bez ohľadu na etnický pôvod, sociálno-ekonomický status a typ kŕmenia. Kľúčovou vlastnosťou nového štandardu je to, že dojčenie sa stáva biologickou „normou“ a ustanovuje dojčené deti ako „normatívny model“. Predchádzajúce štandardy boli vzťahované na deti kŕmené prevažne umelou výživou.

V prvých mesiacoch priberá dojčené dieťa rýchlejšie, neskôr sa hmotnostná krivka oplošťuje. Okrem priberania sú veľmi dôležité aj ostatné známky prospievania a spokojnosti dieťaťa: dostatok pomočených plienok (šesť až osem denne), svetlý nepáchnuci moč, vzhľad a zafarbenie stolice (žltá - žlto hnedá, občas môže byť aj žlto - zelená). Stolicu má dojčené dieťa v období od štvrtého dňa do štvrtého týždňa približne 2 - 4 x denne, niektoré aj viackrát. U staršieho dojčaťa nemusí byť stolica aj niekoľko dní - týždňov. Hovoríme potom o tzv. bezzvyškovom trávení materského mlieka.

Podľa aktuálnych tabuliek WHO by malo dojča pribrať:

• v 1. - 2. mesiaci priberať priemerne 200 - 250 g týždenne,
• v 4. mesiaci priberať 125 - 175g týždenne,
• v 6. mesiaci 75 - 125g týždenne.

Niekedy medzi 4. - 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť a okolo prvých narodenín má 2,5 - 3 násobok toho, čo pri narodení.

Z mojej skúsenosti a podľa konzultácie s pediatrom, dojčené deti priberajú aj menej, ich hmotnosť sa nemusí zvyšovať pravidelne, niekedy na hmotnosti i stoja. Mnohé deti priberajú tzv. rastovými skokmi. Dôležité je sledovať dynamiku a nie robiť závery z jedného váženia! Ak dieťa nepriberie dosť od jednej návštevy v poradni k ďalšej, treba najprv urobiť opatrenia, ktoré môžu viesť k náprave, pozvať dieťa do poradne napríklad o ďalší týždeň, dva, dôkladne prebrať situáciu okolo dojčenia, a až potom - ak sa stav nezmení a poznáme dôvody neprospievania dieťaťa, zvažovať dokrmovanie.

Ako sa orientovať v grafoch

Percentilový graf porovnáva vždy dva údaje, v tomto prípade výšku a váhu dieťatka. Vyjadruje percentuálne zastúpenie detí, ktoré sa nachádzajú v tom - ktorom pásme. Pásmo širšej normy sa nachádza v rozpätí 3. až 97. percentilu, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25. až 75. percentilu.

Čo to reálne znamená?

• Príklad 1.: dieťatko, ktorého váhový prírastok za mesiac sa nachádza na 3. percentile, pribralo na hranici normy. 97% detí v jeho veku priberá viac.
• Príklad 2.: dieťatko, ktoré priberá na úrovni 50. percentilu, priberá ako priemerné dieťa.
• Príklad 3.: prírastok na úrovni 75. percentilu ukazuje, že štvrtina (25% detí) priberá viac a zároveň trištvrtiny detí (75%) priberajú menej.

Údaj pod 3. percentilom sa považuje za neprospievanie - podvýživu a je potrebné zistiť, kde je problém. Za veľmi významné považujeme sledovanie rastu v čase a takisto zmeny sledovaných údajov v rámci percentilových pásiem. Napríklad nie je v poriadku, pokiaľ dieťa priberalo dlhší čas na 75. perecentile a postupne sa prepadlo cez dve pásma na 25. percentil. V prípade, že dieťa síce priberá menej, ale kontinuálne postupuje vo svojom percentilovom pásme nahor, nemal by byť dôvod na obavy z neprospievania. Je normálne, ak bábo jeden týždeň priberie viac a druhý na váhe stagnuje. Bábätko by však určite nemalo chudnúť.

Kedy dieťa považujeme za prospievajúce

Zároveň treba povedať, že aj keď dieťa priberá na hmotnosti menej, považujeme ho za prospievajúce, ak:

• má dostatok pomočených plienok za 24 hodín (minimálne 6 jednorazových),
• je pokojné, spokojné, primerané javí záujem o podnety, nie je apatické.

Pokiaľ je dôvod na obavy z neprospievania, je vhodné skontrolovať dojčenie - či je efektívne, či sa dieťa dobre prisáva, či matka dieťa v dojčení neobmedzuje. A na základe toho navrhnúť postup riešení: ak sa zle prisáva - treba ho to skúšať učiť. Je vhodné meniť polohy pri dojčení, skúsiť asymetrické prisatie, prípadne učiť ho to kŕminením po prste s cievkou, ak zistíme, že matka dojčí málo často - odporučiť zvýšiť počet dojčení, niekedy je dobré - ale treba to zvážiť s ohľadom na režim dieťaťa ho aj budiť, prípadne v čase bdenia ho dať na prsník dvakrát, pokiaľ dieťa nesaje efektívne - použiť stláčanie prsníka, pokúsiť sa zlepšiť satie zmenou spôsobu prisávania, v prípade, že matka nejakým spôsobom limituje dojčenie - je vhodné odporučiť tomuto sa vyhnúť.

Priberá príliš veľa? Ak výlučne dojčené bábätko rýchlo priberá, je to normálne a dobré. Pokiaľ zdravé dojčené deti pijú výlučne materské mlieko z prsníka, tak potom je ich priberanie vždy v poriadku a nie je dôvod hovoriť o tom, že priberajú nadmerne. Dojčenie nijako neobmedzujte. Pokračujte v dojčení podľa potrieb dieťaťa kedykoľvek a nemusíte sledovať počet dojčení. Dojčenie je podľa štúdií práve tou najlepšou formou prevencie obezity v neskoršom veku.

Intervaly medzi dojčením si určuje bábätko samo, môžu byť odlišné každý deň, v tomto sa staršie dieťatko nemusí nijako líšiť od mladšieho. Priberanie bábätiek má v rámci percentilového grafu Svetovej zdravotníckej organizácie veľký rozptyl a ak by sa bábätko s pôrodnou hmotnosťou 3,5 kg pohybovalo na 99. percentile, tak by v 4. mesiaci mohlo mať aj viac ako 9 kg. Percentilové grafy sú vyjadrením normálneho rastu detí. A niekto (niekto úplne normálny) musí byť na 99. percentile rovnako ako niekto (niekto úplne normálny) je na 3. percentile (čo znamená, že priberá oveľa menej). Bábätko, ktoré takto dobre priberá, nemá dôvod „držať diétu“. Takéto priberanie je pre neho normálne a správne. Nie je vhodné ho menej často dojčiť ani nahradiť materské mlieko vodou. Naopak, takýto postup môže viesť k problémom s dojčením. Voda nezabezpečuje pre bábätko v tomto veku dostatočnú výživu. Bábätko treba naďalej dojčiť presne tak ako doposiaľ, kedykoľvek, pri akomkoľvek plači a dojčenie neobmedzovať, nenaťahovať intervaly medzi dojčeniami, neskracovať dĺžku dojčenia, nesnažiť sa, aby bábätko prespalo noc. Netrápte sa prípadnými otázkami prejedania, refluxu a podobne. Dojčenie neobmedzujte, pokračujte v dojčení tak ako doteraz. Ak zdravé prospievajúce bábätko často grcká, je dobré vedieť, že toto prejde samo od seba, netreba to nijako špeciálne riešiť. Počas samotného dojčenia bábätká grckajú len veľmi málokedy, a ak sú na prsníku často, umožňuje im to piť menšie množstvá mlieka častejšie, čo je pre ne i z hľadiska grckania dobré. Materské mlieko vzhľadom na svoje vynikajúce vlastnosti môže odstraňovať baktérie a vírusy a napomáhať imunitu bábätka vystielaním slizníc počas grckania.

Dojčenie podľa potrieb bábätka je dôležitou podmienkou pre úspešnosť dojčenia z dlhodobého hľadiska práve preto, že dojčenie nie je len o kŕmení. Aj ostatné potreby dieťaťa sú normálne potreby, ktoré dojčenie môže pomôcť uspokojiť a ktoré je dôležité napĺňať. Riešením rýchleho priberania bábätka nemá byť používanie cumlíka. Cumlík znemožňuje dojčenie na požiadanie a to prináša viaceré riziká, vrátane rizika predčasného odstavenia.

Príkrmy je aj pri „veľkom“ bábätku možné zavádzať okolo 6. mesiaca, nie skôr, ale až keď o ne bábätko prejaví záujem: naťahovanie sa za jedlom, snaha jesť jedlo rodičov, schopnosť vziať kúsky jedla do prstov, schopnosť prehĺtať a pod. Príkrmy má jesť v množstve, ktoré je preň vyhovujúce, a má byť naďalej dojčené v rovnakej miere ako predtým. Ani v období zavádzania príkrmov sa nemá znižovať počet dojčení alebo množstvo mlieka, ktoré bábätko počas dojčenia vypije.

Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Pokračujte teda ďalej v dojčení tak ako doposiaľ bez obmedzení. Ak by ste dieťatko prestali dojčiť, bolo by práve nedojčenie rizikom vo vašej situácii. Navyše si predstavte, čo by sa stalo, ak by ste prestali dojčiť - vaše dieťa by muselo aj tak ďalej niečo jesť a kto by zaručil, že nebude priberať ešte viac? A ak odmieta niečo iné piť, tak aké tekutiny by dostávalo, ak by ste prestali dojčiť?

Nižšia pôrodná hmotnosť sa časom vyrovná. V prvom roku dieťa váži asi 10 kg. V prípade, že sa dieťa narodí predčasne a má pôrodnú hmotnosť nižšiu, sú v porovnaní s ostatnými populáciami prírastky hmotnosti menšie, ale v priebehu niekoľkých rokov sa hmotnosť týchto detí vyrovnáva s hmotnosťou ostatných, rovnako starých detí.

Vyššia hmotnosť nemusí ešte znamenať problém. Nedostatok alebo naopak nadbytok výživy sú najčastejšou príčinou neodpovedajúcich hmotnostných prírastkov dieťaťa, ktoré hodnotíme pomocou percentilových grafov, obdobne ako rast dieťaťa. Na rozdiel od zmien telesnej výšky je však samostatný údaj o telesnej hmotnosti údajom málo konkrétnym.

Čo robiť, ak priberá málo? Ak dieťa nepriberá dostatočne na váhe, je nutné sa zamýšľať nad spôsobom jeho výživy. Nedostatočné prírastky hmotnosti môžu súvisieť s ochorením dieťaťa, ktoré môže byť úplne zrejmé alebo skryté. Pri dynamickom sledovaní zmien je už záležitosťou lekára posúdiť tieto zmeny a prípadne zabezpečiť patričné vyšetrenia.

Čo robiť, ak priberá veľa? Ak dieťa nadmerne priberá na váhe, môže byť rovnako hlavnou príčinou nadbytok výživy a nedostatok pohybu, alebo nejaké ochorenie. Pri nevhodnom stravovacom spôsobe dieťaťa často stačí upraviť životný štýl dieťaťa.

Bábätká sa odlišujú telesnou stavbou, rýchlosťou, akou rastú a vyvíjajú sa fyzicky aj psychicky. Preto je prirodzené, že aj ich potreby sú rôzne. Laktačné poradkyne, ale aj skúsené mamy, odporúčajú všímať si prejavy a signály dieťatka a reagovať na ne. Tip: Plač je veľmi neskorým prejavom nespokojnosti a hladu.

Vďaka tomu, že každé dieťatko je úplne iné, neexistuje ani niečo také, ako priemerná dĺžka dojčenia. Niektoré bábätká sú vyslovene „prísavky” a hltajú ako o život. Iné, naopak, pijú ako „aristokrati” úplne pomaly. Niektoré deti zase potrebujú veľa „dudlovať“ (pretože satie bábätka na prsníku napĺňa aj ďalšie potreby ako hlad a smäd), iné sa napijú a prsník rovno pustia. Preto ak dieťatko prosperuje (priberá a rastie, netrápia ho žiadne zdravotné ťažkosti), môže byť za jeho nespokojnosťou pri dojčení (alebo dlhom zotrvávaní na prsníku) napríklad nesprávne prisatie.

Každé dieťa je iné, má iné potreby, inú počiatočnú váhu, ale aj iný temperament. Ak chcete zistiť, koľko približne vypije vaše dieťatko, sledujte tzv. pauzu v brade.

tags: #dojcenie #vela #pribera