Drzosť a neúcta detí: ako ju zvládnuť s gráciou

Ak máte päťdesiat a viac, možno ste si tiež všimli, akú nálepku dnes často dostávajú starší ľudia a aký ponižujúci nádych získalo slovo dôchodca. No, snáď je to zveličenie. Dozviete sa, že dôchodcovia sú otravná pakáž, ktorá sa v supermarketoch tlačí s akčnými letákmi v rukách pri zľavnenom tovare.

Opisujem to veľmi čierno? Možno trochu, ale skúste si prečítať niektoré internetové diskusie a názory, ktoré sa objavujú na sociálnych sieťach. A dôchodcovia? Nebolo by lepšie, keby už na svete vôbec nezacláňali a nepoberali zbytočne vysoké penzie, ktoré zo štátneho rozpočtu ukrajujú peniaze potrebné na oveľa dôležitejšie veci, ako sú ich životy?

Viete, že drzosť u detí je bežný jav, ktorý môže byť pre rodičov frustrujúci. Avšak, je dôležité pochopiť, že odvrávanie a vzdorovanie sú často súčasťou zdravého vývoja dieťaťa. Tento článok sa zameriava na príznaky drzé správania u detí a ponúka riešenia, ako efektívne reagovať a deeskalovať napätie.

Pochopenie Drzého Správania

Drzosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi, ako napríklad:

• Odvrávanie a prekrúcanie očami
• Krik a hádky
• Ignorovanie pokynov
• Výčitky a protesty

Odvrávanie a vzdorovanie sú často prejavom toho, že dieťa sa snaží presadiť svoju nezávislosť a kontrolu nad vlastným životom. Je to spôsob, ako si precvičujú svoje komunikačné a vyjednávacie schopnosti. Psychologička Kelly M. Flanagan tvrdí, že neschopnosť stanoviť si osobné hranice je jednou z najbežnejších príčin ľudského utrpenia, preto je dôležité, aby deti prešli fázami odvrávania.

Psychológ Joseph P. Allen vníma argumentácie a odvrávanie detí ako kritický tréningový priestor. Ak dieťa doma odvráva a pretáča očami, je to indikátor zdravého vývoja. Dôležité je, aby deti mali možnosť vyjadriť svoj názor a precvičiť si schopnosť argumentovať.

Deti a tínedžeri majú vždy jasný dôvod, ktorý stojí za ich správaním. Predstavte si situáciu, kedy hovoríte svojmu dospievajúcemu synovi, že si má robiť úlohy a nehrať sa na počítači. On je v tej chvíli rovnako frustrovaný ako vy, preto sa snaží problém vyriešiť po svojom. Vyvolá hádku a v domácnosti sa kričí. Tým, že prejaví voči vám neúctu a vás ako rodiča sa to dotkne, reagujete na jeho nevhodné správanie podobnými odpoveďami.

To, že dieťa koná s neúctou a nerešpektuje vás môže byť súčasťou jeho prirodzeného vývinu, kedy sa zbavuje identity mladšieho dieťaťa a snaží sa o vlastnú samostatnosť. Ako sa vyvíja, učí sa aj správnym a adekvátnym reakciám. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa staršie a samostatnejšie, tým viac reaguje úctivo a s rešpektom. Samozrejme, rešpekt si u detí neviete vybojovať a vynútiť, ale môžete ho deti postupne učiť. A ako hovorí J. Lehman - je dôležité pomenovávať neúctivé správanie, aby neostalo prehliadnuté.

Deti, ktoré skutočne majú rôzne poruchy ako ADHD alebo sú len impulzívnejšie či temperamentnejšie ako tie ostatné.

V spoločnosti sa viac prezentujú materiálne veci. Vidíme to v reklamách, v snahách ľudí a najmä tých mladých mať čo najviac peňazí, aby mohli ohurovať tým, čo vlastnia. Materiálne hodnoty si spájajú s hodnotou človeka a kto má menej, je podľa nich automaticky menej hodnotný.

Na pracoviskách sa rieši mobbing a bossing, ktoré sú ťažkou psychicky náročnou skúškou, ktorá oberá ľudí o psychické aj fyzické sily a spôsobuje dokonca choroby.

Na internetových diskusiách vidia rýchle a povrchné úsudky, vďaka ktorým sa tam rozpútavajú nepríjemné spory medzi ľuďmi, ktorí sa v živote nevideli a anonymita im pridáva na slovnej agresii.

V politike neskôr vidia najmä ľudí, ktorí majú ostré lakte a to že je možné sľubovať a svoje sľuby beztrestne neplniť. Ďalej vidia konfrontácie, ktoré neobsahujú úctu k protivníkovi, ale posmešné arogantné poznámky.

Deti potrebujú pevných vodcov, nie nesebeckých martýrov. Deti potrebujú pevných a stabilných vodcov. Aj keď plačú. Keď trávim čas so svojimi priateľkami a rozprávame sa o iných veciach, než naše deti, prepájame sa navzájom, staraním sa o svoje potreby, venovaním sa tomu, čo milujeme alebo nás robí šťastnými, je kritické pre moje mentálne zdravie a schopnosť byť tam, prítomná pre svoje deti. Mám povolenie robiť rozhodnutia dôležité pre seba, nastavovať hranice, napĺňať si vlastné potreby a - pozor - môj syn, moje dieťa má zase dovolené sa na to hnevať. Jeho pocity hnevu a krivdy ale neznamenajú, že robím zlé rozhodnutie. A rozhodnutie, ktoré som urobila a verím, že je dobré, nepotrebuje mať ako odmenu jeho oslavovanie toho, že niekam odchádzam. A to si, prosím, zapamätajte. Môžete, máte to povolené starať sa o seba," hovorí na úvod psychologička.

Ako teda reagovať v situácii, keď aj váš anjelik, inak dobré dieťa protestuje a postaví sa proti vám a vašim požiadavkám s výčitkou?

V prvom rade je dôležité vedieť, že neexistujú žiadne rýchlokvasené riešenia konfliktov s deťmi. Nič nezabráni tomu, aby sa situácia s drzým dieťaťom alebo už tínedžerom opakovala, zhoršovala sa spoločne s búriacimi hormónmi a rašiacim akné počas adolescencie. Práve to je vlastne dobrá správa, priznala pre Najmama.sk poradkyňa z Ipčka Zuzana Juráneková: „Ak vám doma odvráva dieťa a pretáča očami, ak je s vami v konflikte a buduje si vlastné miesto na zemi, tak je to indikátor k tomu, že máte doma zdravé dieťa. A ak má od vás vaše fanúšikovanie, povzbudenie, blízkosť, váš záujem, adrenalín, že pôjdete spolu na hokej, alebo koncert, je to ideálna pôda na zvládnutie náročného obdobia.“

A klinická psychologička Becky vysvetľuje: „Bez ohľadu na to, ako staré máte doma dieťa, potrebujete poznať tieto tri spôsoby, ako odpovedať na drzosť a odvrávanie svojich detí. Pomôžu vám deeskalovať situáciu a napätie a ihneď vás priblížia k pozitívnej interakcii s dieťaťom.“

Ako reagovať na drzosť?

Tu sú tri kľúčové stratégie:

1. „Počujem ťa. A musíš byť poriadne nahnevaný/á, keď mi hovoríš niečo takéto.“
2. „Pozri, to, čo chcem povedať, je, že viem, že si dobré dieťa. Dokonca aj keď mi hovoríš niečo takéto nie dobré.“
3. „Viem, že existuje aj iný spôsob, akým by si mi mohol/a toto povedať. Chcel/a by si to skúsiť?“

„Rozumiem, čo si myslíte. Mám vôbec dovoliť môjmu dieťaťu túto drzosť? Nie. Práveže v tejto situácii sa chováte ako dospelý, zrelý človek. Nedovolíte vtiahnuť sa do mocenského boja a nedovolíte situácii ani drzosti eskalovať. Samozrejme, že sa môžete cítiť dobre, keď na to zareagujete, ako chcete v prvej chvíli zareagovať, ako - nemôžeš takto so mnou rozprávať! Tvoje správanie je nerešpektujúce, neospravedlniteľné, dnes žiadny iPad!“

Lenže dobre vieme, že keď na drzosť a odvrávanie budeme reagovať takto, drzosťou, tak presne aj oni budú na nás reagovať ešte väčšou drzosťou. A to je neefektívne. My musíme byť v tomto tí dospelí,“ dodáva na záver s tým, že naše deti budú spolupracovať s väčšou pravdepodobnosťou, keď si zvyknú, že práve doma sa môžu cítiť aj napriek tomu, čo prežívajú, napriek impulzívnym reakciám, rešpektovaní, vypočutí, videní.

„Viem, že to môže byť ťažké. Zažila som to. A viem, že je to kľúč k tomu, aby sa situácia u vás doma zmenila. ...je nočná mora mnohých rodičov - odvrknutia, mykanie plecom, prevracanie očami alebo nekonečné námietky posúvajú niektorých rodičov až infarktóznemu stavu.

1. Zamyslite sa nad svojim vlastným správaním: Rešpektujete city a názory svojho dieťaťa a správate sa k nemu s primeranou úctou? Nezhadzujete a neohovárate pred dieťaťom svojich príbuzných, známych, susedov či priateľov svojho dieťaťa? Nepoužívate nevhodné výrazy a prirovnania? Dávate svojmu dieťaťu dostatok pozitívnej motivácie a vediete s ním zdvorilú konverzáciu?

2. Rozlišujte odvrávanie a drzosť: Nepotláčajte prirodzené emócie dieťaťa, jeho názory a potreby. Ak bude môcť dieťa presadzovať svoju vôľu primerane svojej pozícii, pri správnom vedení pochopí, že všetko má svoje pravidlá a s anarchiou sa ďaleko nedostane.

3. Reagujte vzorovo: Nenechajte sa vyviesť z miery (veľmi často ide dieťaťu práve o to) a vyjadrite sa stručne a zrozumiteľne, čo sa vám nepáči.

4. Snažte sa byť chápavá(-vý): Aj deti majú svoj citový život, čo znamená, že prežívajú sklamania, očakávania, prehry, frustrácie... Sporadické výbuchy zlosti u dieťaťa preto netreba dramatizovať, stačí dieťaťu vysvetliť, že takýmto správaním vám i okoliu ubližuje, a ako rodičia ste z toho veľmi smutní, pretože sa obávate, či sa nestalo niečo zlé. Niekedy stačí dieťa iba ubezpečiť, že sa na vás môže vždy spoľahnúť a ak bude potrebovať pomoc, môže za vami prísť bez obáv.

5. Zbytočne nesankcionujte: Nepoužívajte prázdne hrozby („toto oľutuješ!“) a netrestajte dieťa zákazom tých činností, v rámci ktorých môže dieťa získať pôvodnú duševnú rovnováhu. Inými slovami nerobte zo seba nepriateľa, ale pripomeňte dieťaťu, že každý sa musí do určitej miery ovládať, a ak tak neurobí, čaká ho trest. Dáte tým dieťaťu druhú šancu.

6. Udržujte odstup: Namiesto podráždenej reakcie, ktorú vo vás vyvoláva nevhodné správanie dieťaťa, použite racionálny "útok" a objasnite dieťaťu, že vo vás nenájde partnera na hádky.

Tip: Rodič zúriaci nad správaním svojho potomka by si mal uvedomiť, že dieťa, ktoré ho privádza do zúfalstva, je vlastne "výsledkom" genetického vkladu a rodinnej výchovy...

Úvod

Drzosť u detí je bežný jav, ktorý môže byť pre rodičov frustrujúci. Avšak, je dôležité pochopiť, že odvrávanie a vzdorovanie sú často súčasťou zdravého vývoja dieťaťa. Tento článok sa zameriava na príznaky drzé správania u detí a ponúka riešenia, ako efektívne reagovať a deeskalovať napätie.

Čo je drzosť?

Drzosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi, ako napríklad:

• Odvrávanie a prekrúcanie očami
• Krik a hádky
• Ignorovanie pokynov
• Výčitky a protesty

Prečo deti odvrávajú?

Odvrávanie a vzdorovanie sú často prejavom toho, že dieťa sa snaží presadiť svoju nezávislosť a kontrolu nad vlastným životom. Je to spôsob, ako si precvičujú svoje komunikačné a vyjednávacie schopnosti. Psychologička Kelly M. Flanagan tvrdí, že neschopnosť stanoviť si osobné hranice je jednou z najbežnejších príčin ľudského utrpenia, preto je dôležité, aby deti prešli fázami odvrávania.

Zdravý vývoj

Psychológ Joseph P. Allen vníma argumentácie a odvrávanie detí ako kritický tréningový priestor. Ak dieťa doma odvráva a pretáča očami, je to indikátor zdravého vývoja. Dôležité je, aby deti mali možnosť vyjadriť svoj názor a precvičiť si schopnosť argumentovať.

Reakcie Rodičov na Drzé Správanie

Klinická psychologička Dr. Becky ponúka tri účinné spôsoby, ako reagovať na drzosť:

• „Počujem ťa. A musíš byť poriadne nahnevaný/á, keď mi hovoríš niečo takéto.“ - Uznanie emócií dieťaťa pomáha deeskalovať situáciu.
• „Pozri, to, čo chcem povedať, je, že viem, že si dobré dieťa. Dokonca aj keď mi hovoríš niečo takéto nie dobré.“ - Pripomenutie, že dieťa je stále milované a rešpektované.
• „Viem, že existuje aj iný spôsob, akým by si mi mohol/a toto povedať. Chcel/a by si to skúsiť?“ - Podpora dieťaťa, aby hľadalo konštruktívnejšie spôsoby komunikácie.

Čo nerobiť?

Reagovať na drzosť drzosťou je neefektívne a vedie k eskalácii konfliktu. Dôležité je zachovať pokoj a správať sa ako dospelý, zrelý človek.

Stratégie pre Zvládanie Drzého Správania

Stanovenie hraníc

Hranice sú dôležité pre pocit bezpečia a istoty dieťaťa. Hranice by mali byť jasné, konzistentné a primerané veku dieťaťa. Je dobré vedieť, že hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje. Ak nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.

Komunikácia

Komunikácia je kľúčová pre budovanie zdravého vzťahu s dieťaťom. Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech.

Príklad

Buďte pre dieťa príkladom.

Láska a podpora

Dieťa potrebuje podporu. Je dôležité rozvrhnúť si čas tak, aby ste sa mohli venovať nielen vašim aktivitám, ale aj deťom, ktoré potrebujú pocítiť vašu lásku a dôveru.

Sebaovládanie

Ak sa situácia skomplikuje, povedzte si: máme ho radi a kontrolujte ho. Hranice, ktoré mu určíte, budú po čase širšie, aby ste mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na vás a váš prejav lásky spoľahnúť.

Príklad z praxe: Syn v škôlke

Jeden z rodičov sa sťažuje, že jeho 4-ročný syn, ktorý chodí do škôlky, sa začal správať drzo a vzdorovito. Je netrpezlivý, všetko chce hneď, vyvádza v obchode a kričí na rodičov, keď sa rozprávajú. Tento príklad ilustruje, ako môže nástup do škôlky ovplyvniť správanie dieťaťa.

Riešenia pre tento prípad

• Trpezlivosť: Uvedomte si, že ide o prechodné obdobie a buďte trpezliví.
• Komunikácia: Rozprávajte sa so synom o tom, čo sa deje v škôlke a ako sa tam cíti.
• Hranice: Stanovte jasné hranice a dôsledne ich dodržiavajte.
• Odmena: Odmeňte syna za dobré správanie a spoluprácu.
• Spoločný čas: Venujte synovi dostatok času a pozornosti.

Ako hovoriť s deťmi o cyklickosti

Je dôležité hovoriť s deťmi o ženskej cyklickosti otvorene a bez tabu. Zásady sú rovnaké, iný je len rozsah. Informácie treba podať čo najúprimnejšie, najužitočnejšie a najláskavejšie, primerane veku dieťaťa.

Tipy pre rozhovory o cyklickosti

• Začnite skoro: Začnite s rozhovormi o cyklickosti už v predškolskom veku.
• Používajte jednoduchý jazyk: Vysvetlite pojmy jednoducho a zrozumiteľne.
• Buďte otvorení a úprimní: Odpovedzte na všetky otázky pravdivo a bez zatajovania.
• Vytvorte bezpečné prostredie: Uistite dieťa, že sa s vami môže rozprávať o čomkoľvek.
• Používajte knihy a filmy: Pomôžte si knihami a filmami, ktoré vysvetľujú cyklickosť.

Závislosť od smartfónov

Závislosť od smartfónov je rastúci problém, ktorý môže ovplyvniť správanie detí a dospelých.

Príznaky závislosti od smartfónov

• Neustále kontrolovanie telefónu
• Používanie telefónu v nevhodných situáciách (napr.

Prečo sú vlastne deti drzé? Lebo sa snažia presadiť svoju osobnosť a zistiť, pokiaľ siahajú hranice ich slobody. Sebapresadzovanie dieťaťa je podľa psychológov úplne normálny jav, ale nesmie presiahnuť istú hranicu. V prípade, že s dieťaťom nemôžete racionálne komunikovať, dieťa bez mihnutia oka ignoruje vaše rozhodnutia alebo používa urážlivé slová, je hranica tolerancie výrazne prekročená a mali by ste sa o jeho správaní poradiť s detským psychológom.

Rešpektujete city a názory svojho dieťaťa a správate sa k nemu s primeranou úctou? Nezhadzujete a neohovárate pred dieťaťom svojich príbuzných, známych, susedov alebo kamarátov svojho dieťaťa? Nepoužívate pred dieťaťom nevhodné výrazy a prirovnania? Dávate svojmu dieťaťu dostatok pozitívnej motivácie a vediete s ním zdvorilú konverzáciu? Nepoužívate náhodou vety typu „chceš vidieť, ako ti jednu vylepím?“, alebo sa radšej vyjadrujete spôsobom „ďakujem, že to chápeš“? Každý rodič by si mal totiž uvedomiť, že dieťa, ktoré ho privádza do stavu zúrivosti, je predovšetkým „výrazom“ jeho genetického vkladu a rodinnej výchovy.

Nepotláčate prirodzené emócie svojho dieťaťa, jeho názory a potreby? Ak dieťa môže - primerane pozícii dieťaťa - presadzovať svoju vôľu, pri správnom vedení obvykle akceptuje, že všetko má svoje pravidlá. Nenechajte sa dieťaťom vyviesť z miery (veľmi často ide práve o to)! Stručne a v duchu prvoplánovej logiky dieťaťu vysvetlite, čo sa vám nepáči. Aj deti majú svoj citový život, prežívajú sklamania, prehry, frustrácie… Sporadické výbuchy zlosti u dieťaťa netreba dramatizovať, stačí dieťaťu vysvetliť, že ste z jeho nevhodného správania veľmi smutní, lebo máte obavy, že sa mu stalo niečo zlé. Niekedy stačí dieťa iba ubezpečiť, že vám môže dôverovať a môže sa na vás vždy spoľahnúť.

K typickým „rodičovským prešľapom“ patria prázdne slová („toto oľutuješ!“) a nezmyselné tresty, ktoré dieťaťu odopierajú zmysluplné činnosti, v rámci ktorých získava duševnú rovnováhu, sebaistotu a vnútorný pokoj. Inými slovami: nerobte zo seba nepriateľa, iba dieťaťu pripomeňte, že hoci je zlosť normálna vec, ak chce človek žiť v civilizovanej spoločnosti, musí sa vedieť ovládať; a pokiaľ to neurobí, čaká ho trest. Vysvetlite dieťaťu, že u vás nenájde partnera na hádky. V konfliktnej situácii rátajte aspoň do dvadsať a aj dieťaťu dajte čas a priestor na upokojenie.

Ak máte deti, alebo mladších súrodencov, určite ste zažili situáciu, kedy dieťa povedalo nevhodnú poznámku, alebo bolo drzé k vám či iným rodinným príslušníkom. Blížia sa Vianoce a keďže najnovšie protikoronové opatrenia povoľujú návštevy najbližších rodín, môžete sa cez sviatky pripraviť aj na takúto možnosť. Ak dieťa odvráva vašim príbuzným, veľakrát sa človek stretne s myšlienkami ako napríklad: “Ako to dieťa vychovávam? Také niečo by som si ja k rodičom nikdy nedovolila”. Mnohí ľudia by s týmto s vami súhlasili. “Za našej generácie sa deti vedeli slušne správať a starších rešpektovali,” by s veľkou pravdepodobnosťou bolo niečo, čo by ste si mohli k správaniu vášho dieťaťa vypočuť. Od tej doby sa však vzťah medzi rodičmi a deťmi výrazne zmenil, uvádza denník The New York Times. Veľa sa toho v posledných rokoch popísalo o generačnej zmene vo výchove detí, ktorá je intenzívnejšia a viac sa sústreďuje práve na to dieťa. Jednou zo súčastí tejto zmeny je aj to, že rodičia dnes už svoje deti nezvyknú toľko trestať a rozkazovať im. Viac sa nakláňajú k empatii s pocitmi dieťaťa a snažia sa s nimi otvorene rozprávať o ťažkostiach a starostiach. Práve vďaka tejto zmene sa dnes veľa detí v spoločnosti dospelých ľudí cíti oveľa uvoľnenejšie a sú odvážnejšie na to, aby im niekedy odvrávali a povedali svoj názor. Takéto správanie je však podľa detských psychológov zmenou k lepšiemu. Je podľa nich znakom toho, že deti sa cítia bezpečne a dospelým dôverujú. “Môže sa to prejaviť tak, že deti budú trochu asertívnejšie, budú mať vyhranené názory a možno sa budú trochu viac s vami hádať. Myslím si, že výzvou je nepovažovať to za zlú vec, ale za dôležitý a nevyhnutný proces,” povedala pre NYT Emily Loebová, psychologička z University of Virginia, ktorá sa zameriava na to, ako rodičovstvo formuje vývoj dieťaťa. Keď sa deti cítia v bezpečí a milované, dokážu lepšie “nájsť svoj hlas”, dodala odborníčka.

Škodlivé taktiky, na ktoré sme zvyknutí

Skúste sa nad tým zamyslieť takto: Ak sú deti vždy úctivé, tiché a poslušné voči dospelým, je to často preto, lebo sa ich boja. Nie je náhoda, že ľudia, ktorí sa chvália tým, ako dobre vychované sú ich deti, si túto poslušnosť často dobýjajú verbálne alebo fyzicky so slovami, že “pár výchovných faciek ešte nikomu nikdy neuškodilo”. Deti však podľa psychologičky častokrát nedosahujú svoj pravý potenciál, ak sa svojich rodičov či vychovávateľov boja. Výchova založená na strachu, extrémnej prísnosti a trestoch za vzdor je často spájaná s negatívnymi následkami na deťoch, ktoré sa s nimi často ťahajú aj do dospelosti. Štúdie zistili, že deti takýchto rodičov sú vystavené zvýšenému riziku úzkosti a depresie, prejavujú poruchy so správaním a často majú nízke sebavedomie.

Prísni rodičia niekedy používajú špecifické taktiky, ktoré sú obzvlášť škodlivé. Jednou z nich je napríklad podmienený rešpekt, keď rodičia svoju náklonnosť prejavujú vtedy, ak sa deti správajú slušne a ak neposlúchajú, tak táto náklonnosť pominie. Podľa výsledkov štúdie, ktorá sa zaoberala práve podmieneným rešpektom, tínedžeri, ktorých rodičia sa k nim takto správali, uviedli, že pociťovali voči svojim rodičom väčší odpor. Taktiež boli menej akademicky zaangažovaní a mali problémy v prejavovaní svojich emócií v porovnaní s tínedžermi, ktorých rodičia ich bezpodmienečne podporovali.

Ďalšou škodlivou taktikou, ktorú psychologička spomína, je psychologická kontrola. Ide o prípad, keď rodičia manipulujú s tým, ako sa dieťa vníma a s jeho hodnotou, len aby dosiahli to, čo chceli. “Je to druh kontroly, pri ktorej od svojho dieťaťa žiadate, aby myslelo rovnako ako vy, alebo aby sa cítilo rovnako ako vy,” uviedla Loebová. Ako príklad uviedla psychologička frázy ako “neustlala si si posteľ, si také zlé dieťa” , alebo “keby si ma mal naozaj rád, už by si šiel spať”. Rodičia, ktorí takúto formu kontroly používajú, to zvyčajne myslia dobre. Myslia si, že keď sa deti naučia takýmto spôsobom prijímať rozkazy, budú v budúcnosti úspešnejšie. Môže to mať však úplne opačný výsledok. “Skončí to tak, že budú mať v budúcnosti, mimo svojho domova, problém rozmýšľať sami za seba,” uviedla psychologička.

Zlatá stredná cesta

Asi každý rodič chce, aby z ich detí vyrástli nezávislí ľudia, ktorí sú schopní kritického myslenia. V konečnom dôsledku však doterajší výskum naznačuje, že prísne rodičovstvo nevedie k zdravému vývoju - dosahuje pravý opak. Z krátkodobého hľadiska bude efekt určite účinný a deti sa budú správať lepšie. Z dlhodobého hľadiska, najmä ak ide o ich budúcnosť, môžu trpieť. Preto by sa s deťmi malo zaobchádzať s rešpektom a mali by pociťovať, že ich názory a presvedčenia sú brané seriózne.

Samozrejme to však neznamená, že deti nepotrebujú žiadne pravidlá a obmedzenia. Ak rodičia nedbajú na správanie svojho potomka, môže to viesť k slabej kontrole impulzov a príliš vysokej arogancii. Psychologička Loebová preto rozlišuje medzi škodlivou psychologickou kontrolou a užitočnou “kontrolou správania”. Tá sa týka prípadov, kedy rodičia stanovia limity a očakávania, ako napríklad, že deti majú večierku, musia si každé ráno upratať izbu, alebo majú stanovený čas, ktorý môžu za deň stráviť pred obrazovkou. Obmedzenia a pravidlá sú teda tiež súčasťou zdravého vývoja dieťaťa. Dôležitá je preto “zlatá stredná cesta”, uviedla psychologička.

Kedy je čas na odbornú pomoc?

Ak sa drzé správanie dieťaťa stáva chronickým, zasahuje do jeho vzťahov s rovesníkmi alebo rodinou, alebo ak máte pocit, že situáciu nezvládate, je vhodné vyhľadať pomoc detského psychológa alebo terapeuta. Odborník vám môže pomôcť identifikovať príčiny správania a naučiť vás účinné stratégie na jeho zvládanie.

Záver

Drzosť a neúcta u detí môžu byť náročné, no s pochopením, trpezlivosťou a správnymi strategickými prístupmi ich možno efektívne zvládnuť. Pamätajte, že cieľom nie je potlačiť osobnosť dieťaťa, ale naučiť ho zdravým spôsobom vyjadrovať svoje potreby a emócie, a zároveň rešpektovať hranice a druhých ľudí.

tags: #drze #dospele #dieta