Attila: Vládca Hunov a Bič Boží

Attila bol vládcom ríše Hunov, ktorý pochádzal z vysokých kruhov hunskej spoločnosti. Jeho otcom bol hunský náčelník Mundžuk, o ktorom nie sú známe žiadne bližšie informácie. V mladosti bol Attila rukojemníkom na západořímskom cisárskom dvore. Jeho strýkovia, Rugila a Octar, vládli Hunom od 20. rokov 5. storočia. Po smrti Rugilu v roku 434 alebo 435 nastúpili na hunský trón Attila a jeho brat Bleda.

Attila túžil po ovládnutí územia celej Európy. Viedol radu veľkých nájazdov do Západořímskej aj Východorímskej (Byzantskej) ríše. Účelom týchto vpádov na Balkán, do Galie i na územie dnešnej Itálie bolo drancovanie a vymáhanie stálych platieb.

V roku 451 (snáď 20. júna) jeho inváziu do Galie zastavil rímsky vojevoda Flavius Aetius. Spojencom Rimanov bol predovšetkým vizigótsky kráľ Theodorich I. Rozhodujúca bitva sa odohrala na Katalaunských poliach, pravdepodobne v blízkosti dnešného francúzskeho mesta Châlons-en-Champagne.

Mapa Európy s vyznačenými územiami hunských vpádov

V nasledujúcom roku 452 Attila pokračoval s nájazdom do severnej Itálie, ktorý ale ukončilo uzatvorenie mieru s pápežom Levom I. V tej dobe boli Rimania bez spojencov úplne bezbranní. Attilovo vojsko vyplienilo Aquileiu a tiahlo ďalej na juh v smere na Rím.

Ako presne Attila vyzeral, nie je známe, ale podľa zápisov rímskych historikov je zrejmé, že nijako zvlášť krásou neoplýval. Po matke zdedil výrazné ázijské rysy a bol menšej postavy. Mal vraj aj nápadne veľkú hlavu.

Portrét Attilu podľa dobových predstáv

Stárnuci Attila sa v roku 453 n. l. rozhodol oženiť s germánskou dievčinou Ildikó, ktorá sa mala stať jeho už sedemnástou manželkou. Po svadobnej noci ráno bol však nájdený mŕtvy v kaluži krvi. O tom, čo sa stalo, existujú dve verzie. Prvá hovorí, že Attilu zabila Ildikó ukrytým nožom.

Po Attilovej smrti začali o vládu medzi sebou bojovať jeho synovia, čo vyvolalo nevôľu medzi podrobenými národmi, s ktorými údajne jednali ako s otrokmi. Protihunská koalícia vedená gepidským kráľom Ardarichom porazila v roku 454 n. l. Hunov v bitke na rieke Nedao. Attilov syn Ellak bol v bitke zabitý.

Attila Hun: Božia pohroma

O Attilovom hrobe koluje množstvo povestí. Údajne bol pochovaný v hrobke s obrovskými pokladmi. Jeho telo potom bolo uložené do trojitej rakvy, pričom prvá bola zo zlata, druhá bola strieborná, ktorá bola uložená ešte v tretej železnej rakve. Kde sa hrob nachádza, nie je známe, pretože vraj cez neho bola zvedená rieka (najčastejšie sa hovorí o Tise), a otroci, ktorí hrob stavali, boli všetci pobití.

Hľadanie Attilovho hrobu

O nájdenie hrobu sa pokúšalo mnoho hľadačov pokladov, pátrali na mnohých miestach v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku, a dokonca aj v Nákle pri Olomouci. V roku 1933 prehledával Ing. František Štěpán kužeľovitú vyvýšeninu (cca 18 m) pri Martine (SK), dnes časť Košúty. Kopáči v hĺbke 20 m našli silne železitú horninu, poklad nenašli ani o ďalšom hľadaní. Po hrobe však nie je ani stopy.

Prípadné nálezcovia má odradiť nápis Fulgur conditum - zakopaný hrom, varujúci pred temnou silou strážiacou hrobku. Podľa známeho českého záhadológa Arnošta Vašíčka sa Attilov hrob nachádza v hore Štandl Sviadnova neďaleko Frýdku-Místku.

Zoznam významných bitiek a udalostí počas vlády Attilu
Rok Udalosť Výsledok
451 Bitka na Katalaunských poliach Zastavenie invázie do Galie
452 Nájezd do severnej Itálie Ukončenie mierom s pápežom Levom I.
454 Bitka na rieke Nedao Porážka synov Attilu koalíciou germánskych kmeňov

Mapa Európy s vyznačenými lokalitami hľadania Attilovho hrobu

Huni našli svoj domov v dnešnom Maďarsku. V stepiach medzi Dunajom a Tisou sa objavili na začiatku piateho storočia. Tam sa ich vládcom - keď zabil vlastného brata - stal Attila, známy aj pod prezývkou Bič boží. Túžil ovládnuť celú Európu a viedol nájazdy do Západorímskej aj do Východorímskej ríše. Cieľom bolo predovšetkým drancovanie.

Huni sú zaujímaví aj tým, že vlastne spôsobili sťahovanie národov. Mali obrovskú armádu, boli neuveriteľne bojovní. Statoční vojaci údajne na koňoch aj spali a dokázali prekonať obrovské vzdialenosti. Porazili ich až spojené rímske a germánske vojská.

Osudnou, a to doslova, sa pre Attilu stala burgundská princezná Ildikó, jeho sedemnásta manželka. Po svadobnej noci našli hunského vodcu mŕtveho. Či Ildikó zabila ozdobnou ihlicou z vlasov, nožom, alebo sa udusil krvou z nosa, zostáva záhadou. Rovnako ako miesto, kam jeho verní uložili telo.

tags: #narodenie #attila #hun