Nepoznáme presne ani deň a rok jeho narodenia, ani dátum jeho smrti. Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín.
Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia. Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2:11; Lk 1:15; 2,1 a nasl. Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa I., teda pred rok 4 pred Kr. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi.
Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa prišlo na rok 6/7 pred Kr. Lebo mágovia - tak sa argumentovalo - potrebovali istý čas až do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu. Zdá sa, že aj pozabíjanie všetkých chlapcov až do dvoch rokov hovorí za časový úsek dvoch rokov.
Astronomické výpočty o hviezde mudrcov rovnako nevedú k cieľu. Od Keplerových čias sa dala táto hviezda do súvislosti s „veľkou konjunkciou medzi Jupiterom a Saturnom“, ktorá mohla byť v Oriente pozorovaná v roku 7 pred Kr. Ešte dnes jestvujú zaujímavé astronomické skúmania, ktoré chcú dokázať, že „Betlehemská hviezda“ jestvovala.
Tak iba nedávno tvrdí viedenský profesor Konradin Ferrari d´Occhieppo vo svojej knihe "Hviezda mudrcov", že biblickou hviezdou bola planéta Jupiter, ktorá zostala stáť nad Betlehemom večer dňa 12. novembra roku 7 pred Kr. Biblickí vedci dnes takéto výklady posudzujú s veľkou rezervou.
Krátko predtým ako sa Ježiš narodil, cézar Augustus vydal „nariadenie, aby bola spísaná celá obývaná zem“. Každý sa musel ísť zapísať „do svojho mesta“, čo v prípade mnohých znamenalo cestovať aj vyše týždňa. (Lukáš 2:1-3) Takéto nariadenie, vydané zrejme kvôli daniam a vojenskej službe, by bolo prijaté s nevôľou aj v mesiacoch, keď cestovanie nie je sťažované nepriazňou počasia.
V čase Ježišovho narodenia pastieri „žili vonku a v noci strážili svoje stáda“. (Lukáš 2:8) Podľa knihy Daily Life in the Time of Jesus (Každodenný život v dobe Ježiša) stáda boli vyvádzané na pastviny „týždeň pred Pesachom“, teda približne koncom marca, a zostávali vonku „do polovice novembra“.
Ďalej sa v nej uvádza: „Stáda... Približný čas Ježišovho narodenia môžeme zistiť, keď od času jeho smrti odrátame dĺžku jeho života. Ježiš zomrel v roku 33 n. l. v deň sviatku Pesach 14. nisana, čo bol začiatok jari. (Ján 19:14-16) Keď začal svoju službu, mal asi 30 rokov a slúžil tri a pol roka.
Prečo sa takzvané „Božie narodenie“ alebo „narodenie Pánovo“ oslavuje 25. decembra, hoci nič nenasvedčuje, že sa Ježiš Kristus narodil v tento deň? V encyklopédii Beliana sa píše, že 25. december bol „v predkresťanskom období venovaný slávnosti slnovratu, a tým obnovenia slnečnej sily, víťazného Slnka (latinsky sol invictus)“.
Zdá sa, že 25. december bol pôvodne stanovený ako dátum Kristovho narodenia skýtskym mníchom Dionysiusom Exiguom v 6. storočí po Kr. Tento dátum sa neskôr rozšíril a prijal sa ako oficiálny deň osláv.
Rýchle rozšírenie nového sviatku na kresťanskom Východe, kde sa Kristovo narodenie slávilo najskôr spolu s jeho Bohozjavením 6. januára, dosvedčujú v druhej polovici 4. storočia.
Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v byzantskom obrade. Slávi sa 25. decembra, ale má aj predsviatok (od 20. decembra) a posviatok (do 31. decembra). Počas dňa pred Kristovým narodením, totiž 24. decembra, sa slávia kráľovské hodinky.
Ráno sa slávia kráľovské hodinky. Popoludní sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. Táto bohoslužba má osem starozákonných čítaní, ktoré sa vzťahujú na sviatok Kristovho narodenia.
Dnes Panna rodí večného Boha. Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu. Anjeli s pastiermi ho oslavujú. Večer sa slávi veľké povečerie s lítiou (požehnaním chleba, pšenice, vína a oleja).
Eucharistická liturgia sviatku Kristovho narodenia, pri ktorej kňaz používa liturgický formulár svätého Jána Zlatoústeho, sa slávi 25. decembra.
Gréckokatolíci i pravoslávni slávia Kristovo narodenie 25. decembra, avšak pravoslávni podľa juliánskeho kalendára, ktorý zaostáva za gregoriánskym kalendárom 13 dní, takže pravoslávni kresťania zasadnú k štedrovečernému stolu až 6. januára.
Od 25. do 31. decembra sa gréckokatolícki a pravoslávni veriaci zdravia osobitným pozdravom, ktorý sa používa skoro výhradne v cirkevnej slovančine: Christós raždájestja! Odpoveď: Slavíte jehó! Po slovensky: Kristus sa rodí!