Dušan Kováčik, narodený 1. januára 1962 v Trenčíne, je právnik, ktorý v minulosti zastával funkciu šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry. Jeho kariéra bola poznačená nielen úspechmi, ale aj kontroverziami a napokon aj odsúdením za korupciu.
Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1985 a získaní titulu JUDr. v roku 1989, Kováčik pokračoval vo svojom vzdelávaní na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. V roku 2012 sa však objavili nezrovnalosti týkajúce sa jeho doktorandského štúdia a udelenia titulu PhD., keďže diplom získal až po tom, ako už titul uvádzal vo svojom profesijnom životopise. Jeho dizertačná práca sa mala venovať domácemu násiliu, avšak jej obsah nebol zverejnený.
Profesijná dráha Dušana Kováčika začala po štúdiu na Okresnom národnom výbore v Trenčíne a po absolvovaní základnej vojenskej služby. Následne pôsobil vo viacerých pozíciách v rámci justície a prokuratúry.
Šéf špeciálnej prokuratúry a kontroverzné štatistiky
Dušan Kováčik stál na čele Úradu špeciálnej prokuratúry od septembra 2004 do novembra 2020, čím sa stal jeho prvým vedúcim. Počas svojho pôsobenia v tejto funkcii dozoroval 60 prípadov, avšak podal len dve obžaloby. Táto štatistika bola v porovnaní s inými prokurátormi na ÚŠP neobvykle nízka. Medzi prípady, v ktorých nepodal obžalobu, patrila kauza Ladislava Bašternáka. Dozoroval tiež Kauzu Gorila. Údaje o počte prípadov zverejnil až po zásahu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý mu pripomenul, že takéto informácie nemôže utajovať.
Jeho zárobky boli tiež predmetom pozornosti. V roku 2019 získal Kováčik dvakrát odmenu vo výške 8500 eur a 13. a 14. plat, čím jeho celkový ročný príjem dosiahol 104 795 eur. Transparency International Slovensko uviedla, že išlo o tretiu najlepšie platenú funkciu v štáte.
Počas výkonu funkcie bolo v roku 2014 vypísané výberové konanie na pozíciu špeciálneho prokurátora. Prihlásil sa len jeden kandidát, Dušan Kováčik, ktorý bol následne zvolený na ďalšie funkčné obdobie.
Obvinenie a odsúdenie za korupciu
V októbri 2020 bol Dušan Kováčik zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou a následne poslaný do väzby. Bol obvinený zo zločinu prijímania úplatku, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa.
V septembri 2021 ho Špecializovaný trestný súd (ŠTS) uznal vinným vo všetkých bodoch obžaloby a uložil mu trest 14 rokov väzenia a prepadnutie majetku. Počas výkonu trestu bol však prepustený z väzby.
Najvyšší súd ako odvolací súd v máji 2022 zmenil rozsudok a odsúdil Kováčika na osem rokov odňatia slobody, pričom započítal 17 mesiacov strávených vo väzbe, a uložil mu peňažný trest 100 tisíc eur. Súd potvrdil, že Kováčik vynášal informácie bývalému riaditeľovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi, ale túto činnosť neklasifikoval ako zneužitie právomoci, ale ako vyzradenie utajovanej skutočnosti. V časti o spolupráci s mafiánskou skupinou bol rozsudok zrušený, ale vina z prijatia úplatku 50 tisíc eur bola potvrdená.
V septembri 2024 bol Dušan Kováčik uznaný vinným v druhej korupčnej kauze za prijatie úplatku 50 tisíc eur od podnikateľa Petra Košča za blokovanie stíhania.
Právne kroky a aktuálny stav
Minister spravodlivosti Boris Susko v auguste 2024 podal dovolanie vo veci odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Na základe tohto dovolania bol Kováčik prerušený výkon trestu a prepustený bez obmedzení. Najvyšší súd SR neskôr vyhovel dovolaniu ministra.
Strana Smer-SD vyjadrila pochybnosti nad rozsudkom Najvyššieho súdu, spochybňujúc svedectvá tzv. udavačov a poukazujúc na údajné porušenia ľudských práv zo strany senátu.
Stav korupcie na Slovensku je alarmujúci. Situácia je podobná Latinskej Amerike alebo Rusku
Celý proces okolo Dušana Kováčika poukazuje na zložitosť súdnych konaní a na pretrvávajúce problémy v oblasti boja proti korupcii a zneužívania moci na Slovensku. Prípad bývalého špeciálneho prokurátora rezonuje aj v širšom kontexte politickej situácie a zmien v legislatíve.
