Dvojročné dieťa nerozpráva, ale všetko rozumie: Ako podporiť rozvoj reči

Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom. Je dôležité si uvedomiť, že pasívna slovná zásoba (rozumeniu) je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo.

Vývinové míľniky reči

Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Niektoré deti môžu napr. už v 8. mesiaci reagovať na svoje meno, na otázku „Kde je mama?“. Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12. mesiaca. Medzi 18 a 24 mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede. Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.

• Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním.
• Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
• Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.
• Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.

Je dôležité si uvedomiť, že reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety.

Možné príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry. U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké.

• Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
• Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
• Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
• ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
• Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny problémy s rečou.
• Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
• Prostredie: Deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti.
• Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči.

Kedy spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc?

Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte. Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností. Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia). Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa:

• Okolo 1. roka: neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého, nepoužíva komunikačné gestá, neobjavujú sa funkčné gestá, je prevažne ticho, málo si džavoce, nereaguje na jednoduché pokyny a gestá.
• Okolo 2. roku: nemá komunikačný zámer, nepoužíva gestá, nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč, má slabé porozumenie reči, má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások, evidujeme regres vo vývoji reči, neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra.
• Okolo 3. roku: nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety, má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby, má ťažkosti s porozumením reči, používa „echolalickú reč“, nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď, tvorí niektorú hlásku chybne, má v reči neplynulosti.

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole.

Ako podporiť rozvoj reči doma?

Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať. S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.

Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu. Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží.

Čo sa Vám v praxi osvedčilo? Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti. Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazke je počúvanie príbehov z kníh.

Ako správne opravovať dieťa?

Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne.

Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.

tags: #dvojrocne #dieta #nehovori #ale #rozumie #vsetko