Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím predstavuje pre rodinu obrovskú výzvu. Okrem zabezpečenia špecifickej starostlivosti, ktorú dieťa potrebuje, je dôležité venovať pozornosť aj psychologickej pohode dieťaťa a celej rodiny. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na psychologickú pomoc pre postihnuté deti a ich rodiny, ponúknuť praktické rady a zdroje podpory, ktoré môžu pomôcť zvládnuť túto náročnú životnú situáciu.
Význam včasnej diagnostiky a intervencie
Včasná diagnostika zdravotného postihnutia je kľúčová pre zabezpečenie adekvátnej starostlivosti a podpory dieťaťa a jeho rodiny. Skoré odhalenie umožňuje začať s včasnou intervenciou, ktorá môže výrazne ovplyvniť vývoj dieťaťa a zlepšiť jeho kvalitu života. „Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje.“
Od októbra zdravotné poisťovne začnú preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako doteraz. „Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti.
Fázy vyrovnávania sa s postihnutím dieťaťa
Rodičia po narodení postihnutého dieťaťa prežívajú ťažké obdobie plné smútku, hnevu, úzkosti a beznádeje. Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že tieto pocity sú normálne a že potrebujú čas na to, aby sa s novou situáciou vyrovnali. Autorka príspevku Lucia Ludvigh Cintulová sama trpí zdravotným postihnutím, preto dokáže identifikovať základné štádiá vývoja rodiny a fázy zmierenia sa a akceptácie novej životnej situácie spojenej s narodením postihnutého dieťaťa.
- Fáza šoku: Sprevádza ju iracionálne myslenie, zmätok a dezorientácia. Táto fáza je silno emocionálna a zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé, ale narodilo sa s defektom, poruchou či telesným poškodením. Počiatočný šok je pre rodičov o to silnejší, pokiaľ prenatálne lekárske výsledky počas tehotenstva nevykazovali žiadne zdravotné vady u dieťaťa. Rovnako spôsob oznámenia diagnózy má značný dopad na to, ako rodič prijme túto správu.
- Fáza popretia reality: Rodičia, ktorým sa narodilo postihnuté dieťa, túto skutočnosť odmietajú a zdravotnú diagnózu berú ako omyl, prípadne hľadajú odborníkov, ktorí by túto správu zvrátili a oznámili im dobrú správu. V tejto fáze nemajú rodičia záujem hľadať riešenia, popierajú skutočnosť, že by ich dieťa mohlo mať trvalé zdravotné postihnutie.
- Fáza viny a hnevu: Tieto dva protipóly sa objavujú u rodičov vo fáze, keď všetky pokusy o zvrátenie diagnózy zlyhali, vtedy nastupuje proces hľadania vinníkov a pocity viny. Buď obviňujú samých seba z možného zanedbania starostlivosti v období tehotenstva alebo sa snažia vinu presunúť na druhých, najčastejšie na ľudí z radu lekárov.
- Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: V tejto fáze si často rodičia kladú otázku, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa, prečo ich dieťa musí trpieť takou diagnózou, keď je ešte len pár hodín na svete a nikomu neublížilo. Rodičia potrebujú pomoc v tejto ťažkej životnej situácii, hlavne prístup k širokému zdroju informácií, ktoré im pomôžu pochopiť a poznať zdravotné postihnutie.
- Fáza smútku: Pocity viny, zlosti, úzkosti - tu sú už rodičia schopní racionálne uvažovať nad konkrétnou skutočnosťou.
- Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou: Táto fáza je spojená s ústupom negatívnych emócií a dochádza k znižovaniu napätia a stresu, kedy sa rodičia namiesto hľadania vinníkov snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie, ktorá vznikla príchodom postihnutého dieťaťa do rodiny a ktorej musia čeliť v každodenných činnostiach.
- Fáza rovnováhy: Dochádza k ústupu depresií a úzkosti a dochádza k čiastočnému prijatiu situácie. V tejto fáze sú rodičia schopní spolupracovať pri liečbe a intenzívnej starostlivosti o dieťa.
- Fáza reorganizácie: Rodičia sú zmierený a hľadajú cesty do budúcnosti.
- Fáza dozretia: V tejto fáze rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu tak, aby potreby rodiny a starostlivosť o postihnuté dieťaťa boli v rovnováhe. Kladú dôraz na to, aby aj vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny boli harmonické a vzájomne podporujúce.
- Fáza rozvratu: Ide o životný cyklus rodiny, pri ktorom síce rodičia akceptovali zdravotné postihnutie dieťaťa, ale nedokázali sa prispôsobiť novej životnej zmene, nedokázali prijať veľký počet zmien, ktoré prináša starostlivosť o postihnuté dieťa a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní, vo vzťahových väzbách medzi členmi rodiny, k narušeniu komunikácie, nakoniec môže vyústiť až do rozvratu manželstva alebo rozchodu partnerov.
- Fáza slobody a samostatnosti: V tejto fáze sa rodičia oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa. Rodičia do tejto fázy vykladajú maximálnu snahu o zlepšenie stavu dieťaťa a podporu jeho nezávislosti.
Obdobie vyrovnávania sa so situáciou je individuálne a môže prebiehať v rôznej intenzite. Racionálnemu spracovávaniu často bráni smútok, depresia, zlosť alebo zúfalstvo rodičov. Úroveň vyrovnávania sa so závažnou situáciou závisí od zrelosti osobnosti rodičov, od ich životných skúseností.
Rodina ako prvoradý zdroj podpory
Rodina je pre dieťa s postihnutím najdôležitejším prostredím. Harmonické rodinné prostredie má výrazné psychoterapeutické a motivačné účinky. Rodina by mala dieťaťu poskytovať lásku, oporu, istotu a bezpečie. Rodičia by sa mali navzájom podporovať a hľadať pomoc u odborníkov, ako sú psychológovia, terapeuti a špeciálni pedagógovia. Títo odborníci môžu pomôcť rodičom zvládnuť stres, úzkosť a depresiu a naučiť ich, ako efektívne komunikovať s dieťaťom a podporovať jeho vývoj.
Vplyv postihnutého dieťaťa na manželský vzťah rodičov je veľký. Vyskytujú sa štúdie, ktoré zdôrazňujú zvýšenú súdržnosť a pevnosť týchto rodín, ale zároveň poukazujú na obrovské riziko narušenia stability až rozpad manželského/partnerského vzťahu. Medzi faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvniť manželský vzťah, patria: neustále výčitky alebo obviňovanie partnera, narušenie chodu a organizácie domácnosti, zvýšená finančná záťaž, zvýšená časová záťaž a sociálna izolácia. Je dôležité, aby partneri spolu otvorene komunikovali, delili sa o svoje pocity a navzájom sa podporovali.
Výchova postihnutého dieťaťa a starostlivosť o súrodencov
Pri výchove postihnutého dieťaťa je dôležité zamerať sa na jeho silné stránky a podporovať jeho samostatnosť a sebaúctu. Rodičia by mali dieťaťu poskytovať lásku, povzbudenie a príležitosti na rozvoj. Je dôležité vyhnúť sa príliš úzkostlivej, rozmaznávajúcej, perfekcionistickej, protekčnej alebo zavrhujúcej výchove.
V prípade, že má dieťa s postihnutím súrodencov, je dôležité venovať pozornosť aj im. Zdravý súrodenec často prijme ochranársku úlohu a podporuje chorého súrodenca, pričom musí čeliť poznámkam ostatných detí. Ak u rodičov dochádza ku príliš veľkému sústredeniu na dieťa s postihnutím a vyžadujú súčasne od zdravých súrodencov väčšiu pomoc, tak to môže byť zdravým súrodencom vnímané ako preťažovanie. V opačnom prípade sa môžu rodičia extrémne sústrediť na zdravé dieťa. V oboch prípadoch sú na zdravých súrodencov kladené neprimerané nároky. Je dôležité, aby rodičia venovali zdravým súrodencom dostatok pozornosti a dali im najavo, že ich majú rovnako radi ako postihnuté dieťa. Taktiež je dôležité, aby mali zdraví súrodenci možnosť vyjadriť svoje pocity a obavy a aby sa cítili vypočutí a pochopení.
Ako reagovať na zvedavé otázky detí
Jednou z bežných situácií, ktorým rodičia čelia, sú zvedavé otázky iných detí na ihriskách, v obchodoch alebo v zoo. Ako odpovedať na otázku "Mami, čo mu je?" bez toho, aby sme zranili city postihnutého dieťaťa alebo jeho rodiča? Je dôležité reagovať citlivo a primerane veku dieťaťa. Namiesto zahriaknutia dieťaťa, že sa nemá pýtať, je lepšie vysvetliť situáciu jednoducho a úprimne. Môžete povedať: "Niektoré deti sa narodia s tým, že potrebujú trochu viac pomoci. Možno ich nožičky nefungujú tak dobre, alebo majú ťažkosti s rozprávaním. Ale aj tak sú to úžasné deti, ktoré majú radi hry a zábavu." Dôležité je zdôrazniť, že aj napriek rozdielnostiam majú všetky deti spoločné záujmy a túžby. Môžete dieťaťu povedať, že aj postihnuté dieťa má rado hračky, rozprávky a kamarátov.
Kedy vyhľadať detského psychológa?
Kedykoľvek, keď si sami nedokážete poradiť, alebo si nedokáže poradiť vaše dieťa. Konzultácia s detským psychológom môže mať rôzne formy a odvíja sa aj od veku dieťaťa. U naozaj malých detí, ktoré sa ešte nevedia vyjadrovať dostatočne sami, psychológ stavia terapiu skôr na rozhovore s rodičmi. U starších detí, ktoré už komunikovať dokážu je dĺžka konzultácie rozdelená väčšinou do troch etáp:
- Psychológ hovorí pár minút s rodičom, na konci musí rodič udeliť psychológovi súhlas na konzultáciu s dieťaťom mladším ako 15 rokov.
- Konzultácia psychológa s dieťaťom bez prítomnosti rodiča.
- Posledných pár minút opäť konzultácia s rodičom bez prítomnosti dieťaťa, kedy psychológ odporučí vhodné pokračovanie terapií…
Deti staršie ako 15 rokov už nepotrebujú súhlas rodiča s konzultáciou, môžu tak využiť celú dĺžku len pre seba a rozhovor s psychológom. Nečakajte zázraky po prvej konzultácii, psychológ musí vaše dieťa najprv spoznať, k tomu je potrebných niekoľko stretnutí. Tiež sa riadi etickým kódexom psychológa, preto rodičovi neoznámi nič, na čo mu dieťa nedá súhlas.
Psychológia aj patopsychológia sú vednými disciplínami, ktoré majú spoločného menovateľa, a to štúdium ľudskej psychiky. Psychológia sa zaoberá všeobecne skúmaním ľudského prežívania a správania, zjednodušene - ľudskej duše. Patopsychológia sa zase venuje štúdiu psychických anomálií a deficitov. Psychológia dieťaťa vychádza predovšetkým z vývinovej psychológie, ktorá sa zaoberá jednotlivými vývinovými štádiami, ktorými dieťa, resp. človek prechádza. U detí je z hľadiska ich zdravého vývinu veľmi dôležité aj ich sociálne prostredie a na rôzne poruchy či zaostalosti (nie len) vo vývine sa nahliada celkovo z bio-psycho-sociálneho pohľadu. Každý človek s postihnutím môže na svojom zdravotnom stave participovať a pomocou určitej aktivity ho aj do istej miery meniť. Závisí to najmä od miery sociálnej podpory, ktorá sa mu dostáva a prostredia, v ktorom žije. Dôležitú úlohu tu zohráva aj rehabilitácia, ktorá ľuďom s postihnutím pomáha pri obnove poškodených funkcií a schopností, rovnako aj so začlenením sa do spoločnosti a fungovaním v nej. Biológia a psychika človeka spolu navzájom súvisia a so sociálnym prostredím veľmi vplývajú na zdravotný stav človeka.
Na Slovensku existuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý vydáva aj časopis s názvom Psychológia a patopsychológia dieťaťa. O jednotlivcovi s postihnutím hovoríme vtedy, ak je uňho prítomný zjavný nedostatok alebo deficit určitého orgánu alebo funkcie tohto orgánu, ktorý ovplyvňuje poznávacie procesy, a tiež získavanie sociálnych zručností a ich využívania.
IPčko tvoria psychológovia a psychologičky, ktorí poskytujú krízovú psychologickú pomoc. Ak je ti ťažko a chceš o tom hovoriť, môžeš im zavolať. Robia, čo môžu, ale telefonátov je veľa. Niekedy je ľahšie napísať to, čo cítime alebo prežívame. Prosím, majte s nami trpezlivosť. Dopyt po krízovej psychologickej pomoci je veľký a naše kapacity sú obmedzené. Káčko je tu pre teba v každom kraji. Ak potrebuješ krízovú osobnú pomoc, môžeš nás navštíviť. Sme tu pre všetkých, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii, cítia sa sami alebo nevedia, ako ďalej.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predsa nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania. Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky. Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.
Študuj psychológiu a patopsychológiu dieťaťa na PEVŠ! Ak vás témy psychológie a patopsychológie dieťaťa zaujímajú a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, prípadne pomáhať deťom alebo všeobecne ľuďom s ich psychickými problémami či postihnutím, môžete si podať prihlášku na štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole! V rámci predmetu Vývinová psychológia na bakalárskom stupni štúdia a predmetu Poruchy psychického vývinu na magisterskom stupni, sa dozviete viac o psychológii a patopsychológii detí, ale aj dospelých.
Neviete si rady s výchovou dieťaťa? Máte doma malého nerváka? Je vaše dieťa často choré, ale lekári nedokážu nájsť príčinu? Netušíte, ako usmerniť hyperaktívne dieťa? Rozvádzate sa a neviete o tom povedať deťom? Škrípe vám vzťah s pubertiakom? Riešite problémy v škole, s učením? Máte pochybnosti o tom, či ako rodič jednáte správne? To a mnoho ďalšieho vyriešite v našej poradni! BONUS: Vďaka online konzultáciám nemusíte s dieťaťom nikam cestovať, s psychológom tak bude hovoriť z prostredia, ktoré mu je blízke. Rodičovstvo nie je niečo automatické, ale je to proces, ktorý sa musíme naučiť. Často je to obdobie spojené so stresom, strachom a nevedomosťou. Chceme dať dieťaťu tú najlepšiu možnú výchovu, bez chýb, ktorých sa mohli dopustiť naši rodičia pri našej výchove (a napriek tomu ich tak často opakujeme), vytvoriť mu oázu bezhraničnej lásky. Lenže sú situácie, na ktoré rodičov nikto nepripraví, či už sú to vážne úrazy u detí, rôzne detské choroby/psychické problémy, ťažkosti v školskom kolektíve, či samotná komunikácia s dieťaťom.
Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra, Tylova 21, 831 04 Bratislava s detašovaným pracoviskom v Senci, Lichnerova 86 je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja. Zariadenie bolo pôvodne detašovaným pracoviskom vtedajšieho Ústavu sociálnej starostlivosti na Sibírskej ulici. V roku 1992 sa detašované pracovisko odčlenilo a stalo sa samostatnou organizáciou s právnou subjektivitou. Na vzniku DSS Integra sa významnou mierou podieľali rodičia detí, ktorí tiež prispeli k získavaniu finančných prostriedkov od sponzorov. Získané finančné prostriedky pomohli priestory bývalej materskej školy zveľadiť a vybaviť špeciálnymi pomôckami. Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra poskytuje starostlivosť 38 imobilným klientom s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím a v mnohých prípadoch aj so zmyslovým handicapom v dennom, týždennom a celoročnom pobyte a 12 klientom s kombinovaným ťažkým zdravotným postihnutím v detašovanom pracovisku v Senci. Špeciálnu a komplexnú starostlivosť o našich klientov zabezpečujeme tímovou spoluprácou psychológa, liečebného pedagóga, sociálnych terapeutov, zdravotníkov, rehabilitačných zamestnancov a mnohých ďalších. Napriek ťažkému postihnutiu sa naši klienti zúčastňujú aj na športových aktivitách akými sú plávanie a boccia. Významnou aktivitou je spolupráca s dobrovoľníckymi organizáciami a realizácia Medzinárodných dobrovoľníckych táborov, kedy sa na pôde Integry stretáva viacero mladých ľudí z celého sveta.
tags: #postihnute #dieta #pomoc #psychologa