Zdrobneniny v reči dieťaťa: Áno alebo Nie?

Používanie zdrobnenín a citosloviec pri komunikácii s malým dieťaťom je bežnou praxou mnohých rodičov. Odborníci to nazývajú "reč orientovaná na dieťa", ktorá je prirodzenou súčasťou vzájomnej interakcie. Tieto formy vyjadrovania majú svoje opodstatnenie, no je dôležité vedieť, kedy a ako ich používať, aby nebrzdili vývin reči dieťaťa.

V akom veku je obvyklé, že dieťa začne hovoriť prvé slová? Tabuľkový vek je jeden rok. V našom rozsiahlom výskume sme však zistili, že 12-mesačné slovenské deti ovládajú päť až sedem slov. Kedy by mal rodič spozornieť, že niečo nie je v poriadku? Existujú všeobecné odporúčania. K rizikovým faktorom by som priradila aj to, ak dieťa v dvoch rokoch nepoužíva žiadne gestá. Vieme, že neverbálna komunikácia je do druhého roka zásadná pre komunikáciu. Gestá súvisia aj s myslením. Čím viac dieťa používa gestá pred druhým rokom, tým bude mať o dva roky neskôr lepšiu slovnú zásobu.

Je v poriadku, ak rodič používa zdrobneniny a výrazy typu „kako“, „avetko“ či „brm, brm“ namiesto toho, aby povedal „ide auto“? Jednou z vlastností reči orientovanej na dieťa je aj používanie zdrobnenín. Rodičia vidia dieťa ako človeka v zmenšenej forme a láka ich takto hovoriť. Je to v poriadku, lebo to dotvára emocionalitu vzájomnej komunikácie. Na druhej strane nič netreba preháňať.

Zdrobneniny do detského slovníka určite patria, sú dôležité kvôli emocionálnemu zafarbeniu komunikácie. Podporujú pochopenie jazykových zákonitostí, napomáhajú osvojovaniu prípon, rozširujú slovnú zásobu o synonymá. Je však dôležité zachovať mieru. Vyvážením komunikácie bežným, „normálnym“ jazykom dieťa pripravíme na reálnu situáciu v škôlke, na kontakt s učiteľkou i rovesníkmi. Na komunikáciu bez nadmerného používania zdrobnenín vyzýva napríklad česká klinická logopedička Sofia Ritterová.

Vplyv zdrobnenín na vývoj reči

Dieťa po dospelých opakuje štýl reči, melódiu, neraz rozpráva o sebe v tretej osobe. Logopedička Barbara Králiková odporúča pri komunikácii s dieťaťom striedmy prístup. Zdrobneniny áno, šušlanie nie. Zdrobneniny do detského slovníka určite patria, sú dôležité kvôli emocionálnemu zafarbeniu komunikácie. Keď vidíme malé dieťa, akosi prirodzene znežnieme a automaticky nám idú na jazyk detské slová a zdrobneniny. V odbornej literatúre sa tomu hovorí reč orientovaná na dieťa, ktorú používajú nielen rodičia, ale aj ostatní dospelí. Mali by sme však pri nej stále myslieť na to, že dieťa dospelých napodobňuje a svojou komunikáciou mu môžeme vštepiť správny, ako i nesprávny vzor.

Nie je to nič neobvyklé, ak rodičia používajú zdrobneniny, pretože tým dotvárajú emocionalitu vzájomnej komunikácie. Zdrobnenina (deminutívum) je jazykový a umelecký prostriedok, ktorý označuje zmenšeninu alebo milšie pomenovanie slova. Zdrobnenina vyjadruje buď zmenšenú veľkosť, alebo emocionálny vzťah, ako sú láska, neha, starostlivosť alebo rozkoš. Vyjadruje nežnosť, lásku, milotu. Používa sa na zjemnenie alebo zľahčenie významu. Posilňuje emocionálny tón textu. V literatúre sa zdrobneniny často využívajú na vytváranie emocionálneho účinku, na vyjadrenie blízkosti, láskavosti alebo jemnosti.

Niektorí rodičia sa obávajú, že prehnané používanie zdrobnenín môže dieťa brzdiť. Odborníci upozorňujú, že kľúčovú úlohu pri osvojovaní reči zohráva jazyková senzitívnosť matky. Ide o prirodzenú schopnosť rozpoznávať v akej fáze jazykového vývinu sa dieťa nachádza a prispôsobovať svoju reč. V komunikácii s dieťaťom mama postupne intuitívne smeruje k zložitejšiemu spôsobu vyjadrovania. Problém nastáva, ak „pozabudne“, že prehnané používanie infantilných slovíčok dieťa „brzdí“ vo využívaní osvojených rečových skúseností. Od istého veku zdrobneniny prestávajú byť „zlaté“ a vzbudzujú dojem, že ten, kto má problém vyjsť z etapy hajania a papkania mäskových a zeleninkových polievočiek, nie je dieťa, ale jeho mama.

Psychológovia vychádzajú z predpokladu, že reč matky orientovaná na dieťa nie je jej štandardnou rečou, ktorú používa pri bežnej komunikácii. Zhodujú sa v názore, že ide o reč intuitívne zjednodušenú za účelom, aby dieťaťu sprostredkovala porozumenie a osvojovanie jazyka. Jej typickou a frekventovanou súčasťou sú práve zdrobneniny a pri komunikácii s dieťaťom majú svoje opodstatnenie.

Čo by malo dieťa vedieť v predškolskom veku?

Predškolské obdobie je kľúčové pre rozvoj reči. Dieťa by sa malo naučiť a vedieť:

• Mať správnu výslovnosť všetkých hlások.
• Tvoriť a používať rôzne druhy viet (opytovacie, oznamovacie…) a neskôr aj súvetia.
• Používať správnu gramatickú formu - správne skloňovanie a časovanie.
• Vyjadrovať obsahovo i formálne správne svoje myšlienky, želania, pocity…
• Používať častejšie aj svoju pasívnu slovnú zásobu, tzn. rozšíriť aktívnu zásobu.

Ako dosiahnuť správnu výslovnosť?

Vývoj výslovnosti sa riadi pravidlom tzv. najmenšej fyziologickej námahy. Najprv dieťa vytvára tie hlásky, ktoré sa mu vyslovujú najľahšie: samohlásky "a, e, i, o, u", a tzv. perné hlásky "b, p, m". Preto prvé slovíčka, okolo jedného roka, znejú ako baba, mama atď. Najneskôr zvládnu deti hlásky, ktoré sú typické len pre ich materinský jazyk "r, ľ". Od troch rokov dieťa začína viac používať a vyslovovať slová obsahujúce hlásky "s, c, z, š, č, ž", ale nie vždy ich vyslovuje správne. V období predškolského veku sa postupne naučí ich správnej výslovnosti spontánne, ak sa tak nedarí, tak sa ich cielene naučí. V predškolskom veku sa dieťa učí rozlišovať od seba jednotlivé zvukovo podobné hlásky, napríklad "s - š".

Je v poriadku, ak sa dieťa snažíme naučiť slovo lopta, ale namiesto toho vysloví zvuk „dada“? Na istej vývinovej úrovni áno, lebo dieťa prispôsobuje zvuk svojim možnostiam. Či už motorickým, čo dokáže povedať podľa toho, ako dokáže koordinovať pohyby jazyka či sánky, ale aj fonologickým, aké zvuky dokáže rozlíšiť a počuť. Maličké dieťa nemusí počuť rozdiel medzi „p“ a „b“. Sluch ešte nemá vyzretý natoľko, aby to preňho bolo dôležité. Preto to môže v prvých slovách zamieňať. Z tohto dôvodu nemôžeme od ročného dieťaťa očakávať, že bude vedieť všetky hlásky.

Čo môžu urobiť rodičia pre správnu výslovnosť?

Správny vzor by sme dieťaťu mali dávať už od narodenia. Na dieťa nešušlať, ale hovoriť normálne. Samozrejme je v poriadku, ak v slovnej zásobe používate zdrobneniny a detské slová, ale vyslovujte ich správne bez deformácie hlások. Snažte sa deti neopravovať a nechcite od nich, aby po vás opakovali slová správne. Ak hlásku ešte dieťa nevie vysloviť, nedozrel ten čas. Neprimeraným nátlakom by ste u neho mohli zafixovať zlé návyky. Stáva sa to u hlásky R, kedy sú deti príliš skoro tlačené k jej správnej výslovnosti a nakoniec začnú v rámci snahy vyhovieť rodičom, hlásku tvoriť inde, než by mali a takzvane ráčkujú. Odnaučiť zle vytvorené návyky je potom veľmi ťažké.

Rešpektujte možnosti dieťaťa a vývinové štádium. Keď dcérka vašej susedky, ktorá má tri roky, už správne vyslovuje hlásku R, neznamená to, že vaše dieťa, ktoré má 4, musí R vyslovovať správne tiež. Každý vývin postupuje svojím vlastným tempom. Namiesto toho iba dieťaťu sprostredkujte správne vyslovenú hlásku. Môžete to urobiť napríklad takto: Tip: Dieťa hovorí o sloníkovi a hovorí "tloník". "Mami, môj tloník plače." "Tvoj sloník plače? Sloník je smutný?" (Hlásku S iba vyslovte správne a mierne zdôraznite, prípadne použite v ďalšom slove, alebo slovo nenásilne zopakujte v ďalšej vete).

Ak dieťa povie slovo v inom tvare alebo je výslovnosť nesprávna, môžeme to oceniť tak, že slovo po ňom zopakujeme, ale správne. Dieťaťu tak dáme návod, ako je to správne a zároveň bude cítiť akceptáciu. Ak dieťa povie „to šom ja bou“, rodič môže povedať: „To si bol ty? Tak si to myslel?“

Kedy sa znepokojiť?

Kedy by mal rodič spozornieť, že niečo nie je v poriadku? Existujú všeobecné odporúčania. K rizikovým faktorom by som priradila aj to, ak dieťa v dvoch rokoch nepoužíva žiadne gestá. Vieme, že neverbálna komunikácia je do druhého roka zásadná pre komunikáciu. Gestá súvisia aj s myslením. Čím viac dieťa používa gestá pred druhým rokom, tým bude mať o dva roky neskôr lepšiu slovnú zásobu.

V štyroch rokoch má okolo 60 percent detí problémy s výslovnosťou. Je to vývinovo primerané. Čím sú deti staršie, tým to percento klesá. Sú poruchy, ktoré sú veku primerané a na ktoré má dieťa vývinový nárok. Ale sú poruchy, keď aj u trojročného dieťaťa vidíme, že má problém. Tam patria napríklad konzekvencie zlého používania cumľa, ako je interdentálny sigmatizmus - ak je raz jazyk medzi zubami, je pasívny a oslabený, schopnosť hovoriť sa nezlepší. V takom prípade treba s dieťaťom pracovať. Ak sa dieťa nesprávnym spôsobom naučí „r“ a ráčkuje, samo sa to neodnaučí a tento nesprávny spôsob reči bude naďalej fixovať. Po piatom roku je postavená hranica, že dieťa by malo vyslovovať všetky hlásky bez problémov.

Bilingválna výchova a rozvoj reči

Ako vplýva na vývoj reči dieťaťa to, ak naň rodičia hovoria viacerými jazykmi? Nemôže byť dieťa zmätené, ak počíta v angličtine, na stromy ukazuje v slovenčine a spieva v maďarčine? Nemá z toho chaos? Je iné, ak sa dieťatko narodí do rodiny, kde otec hovorí po maďarsky a mama po slovensky a žijú na Slovensku, ako keď je rodina slovenská a dieťa dajú do anglickej školy alebo sa presťahujú za prácou do zahraničia. Dĺžka expozície a intenzita jazyka vplýva na to, ako dobre bude dieťa používať daný jazyk. V literatúre sú opísané tri základné modely, ktoré sa týkajú bilingválnej výchovy. To znamená, že matka Maďarka hovorí s dieťaťom po maďarsky a otec Slovák po slovensky? Áno, aj sa to odporúča. Druhý model je, že sa jazyk viaže na prostredie - napríklad, ideme k starým rodičom, kde sa rozpráva inak ako v domácom prostredí. Alebo v domácom prostredí rozprávame inak, ako keď ideme k lekárovi, do obchodu či na ihrisko. Tretí model sa viaže na čas a je najnáročnejší, čo sa týka dôslednosti dodržiavania. To znamená, že napríklad počas večere, keď sa stoluje, sa rozpráva iným jazykom.

Cumlík a jeho vplyv na reč

Aký vplyv môže mať na rozvoj reči cumlík? Na krátke obdobie v rámci prvého roka je cumlík v poriadku, keď dieťa zaspáva. Ale dieťa by s cumľom nemalo spať. V takom prípade sa mení tonus svalov jazyka. Jazyk je pod cumlíkom a leží voľne v puse. Ak cumeľ necháme dieťaťu príliš dlho, má to priamy vplyv na to, že sa môže meniť zhryz, lebo pasívny jazyk tlačí na predné zuby pri prehĺtaní. Má to vplyv aj na nesprávnu výslovnosť. Tým, že je jazyk pasívny, pri hovorení, ale aj v pokojovej polohe sa dostáva medzi zuby a vzniká sigmatizmus (nesprávna výslovnosť sykaviek, ľudovo nazývaná „šušľavosť“ - pozn. red.).

Zajakavosť a iné poruchy reči

Panuje laická predstava, že zajakávanie je prejavom traumy z detstva, ale je to naozaj tak? Je to mýtus, že napríklad zľaknutie sa psa spôsobí zajakavosť. Genetická predispozícia pre niektoré jazykové ochorenia - vrátane zajakavosti - koluje často v krvi rodín. V iných prípadoch vzniká vplyvom genetickej „kombinácie“. Podiel na vzniku môžu mať aj rizikové vplyvy pred narodením alebo počas pôrodu. Ak by sme sa pozreli na rodiny, kde sú zajakaví jedinci, v predchádzajúcej generácii by sme pravdepodobne našli niekoho, kto mal problém s plynulosťou reči.

Nie je isté, či sa zajakavosť na 100 percent prejaví, ale veľa vecí môžeme robiť preventívne. Môžeme byť napríklad pozornejší k prvým príznakom. Vieme, že sú ochorenia, ktoré sa nedajú na 100 percent vyliečiť. Patrí k nim zajakavosť, ale aj vývinová jazyková porucha či špecifické vývinové poruchy učenia, ako je dysgrafia (porucha písania - pozn. red.), dyslexia (znížená schopnosť správne čítať - pozn. red.) a dyskalkúlia (porucha matematických schopností - pozn. red.). Dieťaťu môžeme ponúknuť mechanizmy, aby sa s nimi naučilo žiť.

Kde nájsť logopéda?

Kde nájdem logopéda, aby mi poradil, ak som napríklad z malého mesta? Katedra logopédie na UK v Bratislave má 25 rokov, je to mladý vedný odbor. Predtým bola logopédia súčasťou špeciálnej pedagogiky. Kde môžu logopédi pracovať? Môžu ísť do ambulancií v nemocniciach alebo do sanatórií, kde pracujú ako klinickí logopédi. Iní pracujú s deťmi v špeciálno-pedagogických poradniach ako odborní zamestnanci alebo sú v špeciálnych materských a základných školách. Tam je logopédov najviac. Ďalší logopédi pracujú v DSS alebo v centrách včasnej intervencie, čo je nový systém, ktorý sa buduje. Od roku 2017 prechádza každé dieťa u pediatra povinným skríningom. Súčasťou je aj logopedická časť, ktorá sa robí pri každej povinnej pediatrickej prehliadke. Povinných prehliadok je do tretieho roka 11. Ak pediater vyhodnotí, že dieťa je rizikové, jeho povinnosťou je odoslať dieťa k ďalším odborníkom vrátane logopéda, závisí to aj od oblasti problému. Logopéd vykonáva test komunikačného správania, no rodič ho môže urobiť aj dištančne.

tags: #dzdrobnenina #na #slovo #dieta