V dnešnej dobe, keď sa svet neustále mení a kladie na nás nové výzvy, sa čoraz viac hovorí o efektívnom rodičovstve. Je to prístup, ktorý sa nesnaží vychovávať deti len pre vonkajší dojem, ale zameriava sa na budovanie hlbokých a autentických vzťahov. Martina Vagačová, lektorka efektívneho rodičovstva, zdôrazňuje, že mladí ľudia by sa mali na rodičovstvo pripraviť, pretože nie vždy sú najlepšie výchovné metódy tie, na ktoré si spomíname z vlastného detstva. Napriek všetkým výzvam zostáva optimistkou, že ľudia nestrácajú túžbu po skutočných hodnotách.
Keď sa pýtame na efektívne rodičovstvo, prirodzene sa vynára otázka: existuje aj neefektívne rodičovstvo? S istou dávkou humoru a nadhľadu sa dá povedať, že áno. Každý rodič, ktorý berie výchovu svojich detí vážne a sleduje isté ciele, venuje tomu okrem iného veľa času, energie, ale aj emócií a srdca. Téma rodičovstva sa pohybuje v pojmoch efektívny - neefektívny, najmä preto, že v našom spoločensko-kultúrnom prostredí sa tento pojem ešte celkom neudomácnil. Výchova prebieha v reálnom čase, ktorý je „neúprosný“ a beží rýchlejšie, ako by sme chceli, preto má zmysel hovoriť aj o tomto fenoméne. Nie je jedno, kedy, s čím a ako pristupujeme k našim deťom, čo im ponúkneme a ako reagujeme. V prípade základných ľudských potrieb, ako napríklad strava, je nám to jasné: mesačnému dieťatku dávame niečo iné ako trojročnému.
Existuje aj efektné rodičovstvo? Samozrejme, že áno, ale zvyčajne je to katastrofa. Najviac na to doplatia deti, ktoré za to nemôžu. Poväčšine to tak býva, že keď niečo robíme len pre efekt alebo imidž, nemá to dlhé trvanie a skutočnú hodnotu. Príkladov je množstvo. Dieťa si plačom a krikom vymáha, aby mu rodič kúpil v potravinách sladkosť. Nepríjemná situácia sa dá vyriešiť „efektne“, rodič okamžite kúpi čokoládu. Dieťa prestáva plakať, efekt sa dostavil. Ale aký odkaz dal rodič dieťaťu? Ako dlho bude tento efekt fungovať?
Jedným z cieľov efektívneho rodičovstva je porozumieť správaniu detí a aktívne ho ovplyvňovať. Predstavte si more, dovolenku, jachtu. Nalodili ste sa a vyplávali z bezpečného prístavu. Je na vás, ako a kam zamierite, aké zážitky vás čakajú, čo spoznáte, ako preplávate pri skalách, počas búrky, ako si naplníte množstvo krásnych a slnečných dní. Takto nejako to je aj s výchovou. Poväčšine by mal rodič stáť pri kormidle a ponúkať možnosti či zážitky, ale zároveň vytvárať dobrú atmosféru na palube, priateľské vzťahy, umožňovať slobodu objavovania a samostatné konanie. Ako skúsený kapitán vie odhadnúť nebezpečenstvo, pozná príznaky búrkového počasia, ale aj nádherné zákutia a zálivy.
Ďalším z cieľov efektívneho rodičovstva je meniť zaužívané reakcie rodičov na správanie detí. Jeden zo stereotypov v našej spoločnosti je, že v niektorých oblastiach si myslíme, že od narodenia na to „máme“, sme na to disponovaní a že sa nemusíme učiť. Sme presvedčení o tom, že tak ako sa stávame automaticky biologickými rodičmi, tak si tiež myslíme, že narodením dieťaťa vieme, ako sa správne vychováva, čo dieťa potrebuje a ako s ním komunikovať. Prípadne máme dojem, že na tom, ako nás vychovali naši rodičia, nemohlo byť nič také zlé, veď máme o sebe celkom vysokú mienku, sme normálni a životaschopní. Je dobré si však uvedomiť, že sčasti spomienky na detstvo a výchovné metódy, ktoré sme zažili, často prifarbujeme optimizmom. Podstatný je zároveň aj fakt, že doba sa radikálne zmenila, spoločenské podmienky, možnosti a okolnosti pre výchovu sú dnes iné. Nedá sa všeobecne povedať, že nejaké reakcie detí sú zlé alebo dobré, to by bolo veľmi veľké zjednodušenie.
Princípy efektívneho rodičovstva
Efektívne rodičovstvo stavia na princípe sociálnej rovnosti rodičov a detí. V tomto prípade treba chápať rovnosť v zmysle partnerských vzťahov. V každom partnerstve, ak má byť plnohodnotné a zmysluplné, sa musia všetky strany cítiť bezpečne, slobodne, jedinečne a zrealizovane. To platí aj v manželstve, v pracovnom prostredí, ale aj v spoločnosti. Rovnosť neznamená, že všetci stojíme na rovnakej pozícii, nebodaj, že všetci môžu všetko. To by bola anarchia. Aj keď ideme v aute povedzme štyria kolegovia, nie je mysliteľné, že všetci môžu súčasne krútiť volantom. Presne tak je to aj medzi rodičmi a deťmi. Rodič dáva možnosti a hranice podľa vyspelosti dieťaťa a ono si vyberá a realizuje sa, ako a v čom práve potrebuje. Platí zásada - pevne, ale láskavo. A potom sa dá hovoriť o zodpovednosti na obidvoch stranách. Rodič s plnou mierou zodpovednosti ponúkol adekvátnu ponuku a dieťa si vybralo s vedomím, že si nesie zodpovednosť za dôsledky svojho konania.
Každý vzťah, aj manželský či partnerský, je zvláštny. Pri deťoch máme väčšiu tendenciu byť netrpezliví, nervózni či podráždení. V partnerských vzťahoch si mnohé z toho nedovoľujeme. Ak je naším cieľom mať kvalitný vzťah, robíme veľa preto, aby sme to dosiahli. Ide o obrovské množstvo energie, lásky, trpezlivosti, kompromisov a súčasne aj nemalú odmenu vo forme pocitov zadosťučinenia, radosti a uspokojenia. Sme vzťahové bytosti, a preto rodičovstvo ponúka množstvo tvorivosti, realizácie a sebazdokonaľovania.
Hovoriť v rodičovstve o skúške skôr asociuje niečo negatívne, možno až niečo nepríjemné. Asi žiadne dieťa nemôže povedať, že malo „dokonalých“, bezchybných rodičov. Dokonalosť je neživotná. Chyby či pády patria k životu. Vieme si predstaviť, že by sa dieťa naučilo chodiť bez toho, že by padalo? Každé dieťa potrebuje skúšať, testovať, má prirodzenú zvedavosť a tým sa učí spoznávať svet naokolo. Na druhej strane je tu aj túžba každého z nás robiť veci čo najlepšie či najefektívnejšie. Efektívne rodičovstvo (ER) sa o tieto veci snaží v samotnej podstate.
Kurzy ER prinášajú modelové situácie, učia, ako používať nástroje a akú výbavu osobných vlastností treba cvičiť. Presne ako v športe. Ak si chcete zabehnúť maratón, tak viete, že musíte nabehať x kilometrov, že sa musíte cvičiť v pevnej vôli, chce to čas, energiu a prípadne aj rady trénera. Rodičovstvo je beh na dlhé trate, a preto je nanajvýš potrebné rásť nielen vo výchovných zručnostiach, ale aj ako osobnosť. Zdokonaľovať v prvom rade seba. Je dôležité dobre sa poznať, predovšetkým vedieť sa ovládať.
Prekonávanie prekážok a učenie sa z chýb
Ako môže dieťa prekonať zranenia z detstva? Pretože efektívne rodičovstvo výchovu chápe ako proces sprevádzania dieťaťa na ceste objavovania a „testovania“, ako život funguje, je úplne prirodzené, že pritom naráža na hranice druhých ľudí, okolitého prostredia a dokonca aj svoje vlastné. Samozrejme, najviac to s nimi prežívajú rodičia. Práve oni majú v rukách to, nakoľko nevyhnutné stretávanie sa s prirodzenými zákonitosťami života aj spoločnosti dieťa vníma ako nespravodlivosť, krivdu či poníženie.
Odpustenie je energia v čase. Väčšinu udalostí, ktoré sa stanú, hodnotíme odlišne v rôznych časových úsekoch. Hneď potom, ako sa skutok stane, napríklad dieťa niečo vyparatí, rozruší nás to, prípadne sa aj rozčúlime, neovládneme a naša reakcia ublíži. Postupne sa upokojujeme, a s istým časovým odstupom sa na tom aj zasmejeme. V prípade, že sme v hneve konali a ublížili dieťaťu nerešpektujúcim správaním, je na mieste, aby sme sa mu ospravedlnili. Zároveň by sme mu mali dať najavo snahu zaistiť, aby sa nepríjemnosť nabudúce neopakovala. Dávame mu tým najavo, že chyba je súčasťou učenia a nestačí ju napraviť len slovom prepáč. Treba si aj uvedomiť, čo sa stalo a ukázať druhej strane, že už chápeme, ako nesprávne konanie zmeniť. Napríklad rodič povie: „Prepáč, že som na teba nakričala. Nebolo to správne.“
Efektívne rodičovstvo učí rodičov správne prečítať vzniknuté udalosti, dešifrovať konanie dieťaťa a zvoliť optimálnu odpoveď. Tá by mala obsahovať porozumenie prežívania dieťaťa, nastavenie zrkadla a sprevádzanie dieťaťa pri hľadaní zodpovedného riešenia. Takýto postup podporuje sebaistotu aj samostatnosť dieťaťa. Pomáha mu nájsť vlastné zdroje na vyriešenie situácie a podporuje ho v rešpektujúcich nápadoch. Týmto predurčujeme, ako dieťa bude konať v budúcnosti, a hlavne, ako koná, ak tam my nebudeme. Každý rodič predsa chce, aby sa dieťa správalo zodpovedne a rozumne, aj keď nie je na blízku a nemôže ho kontrolovať.
Robiť chyby je prirodzené, chyby majú veľký potenciál a cez ne sa zvyčajne najviac naučíme. Mýliť sa alebo chybovať nie je žiadna katastrofa a hanba, môžeme si totiž hocičo vopred naplánovať, ale skutočnosť je napriek dobrému úmyslu nakoniec úplne iná. Môže to byť dobrá lekcia pre samotných rodičov, ale keď naše deti vidia, že robíme chyby, keď nás počujú priznať, že sme čosi dobabrali a že nás to mrzí, keď vidia, že chceme čosi dať do poriadku, učí ich to pravdivosti. Deti sa prirodzene učia od rodičov. No môžu aj deti niečomu priučiť svojich rodičov? Áno, je to vzájomný proces. Mnohí odborníci tvrdia, že ako ľudia bez detí o sebe vlastne vieme len veľmi málo. Bez nich nám nemá kto zrkadliť, čo všetko sa v nás ešte ukrýva a aký máme potenciál. Deti nám dávajú šancu zamyslieť sa znova nad tým, aký život žijeme a či my sami máme naplnené svoje základné potreby.
Príprava na rodičovstvo a spoločenská zodpovednosť
Kto pripravuje rodičov na ich úlohu? Škola? Rodina? Bohužiaľ, v tomto sa naša spoločnosť správa dosť nezodpovedne a ľahkovážne. Spoločnosť vyznáva hodnoty, ktoré sa dajú merať, vážiť či počítať. Je zameraná skôr na úspech, výkon, kariéru a peniaze. Ak chce niekto šoférovať auto, tak musí dovŕšiť istý vek, teda musí byť zodpovedný, ďalej musí absolvovať kurz a na záver musí zložiť skúšku. Spoločnosť si to zadefinovala preto tak, lebo ide nielen o materiálne hodnoty, ale o ľudský život. Vieme si predstaviť, že by jazdili po uliciach šoféri, ktorí by nemali všetko toto za sebou? Koľko by bolo zbytočných úmrtí a škôd? O čo zložitejšie, komplikovanejšie a dôležitejšie je to pri výchove našich detí, teda celých budúcich generácií. To nás naozaj netrápi, že správnou výchovou detí ide skutočne o ich život, o to, či budú šťastné, spokojné, radostné a zdravé? Ak sa pozeráme vôkol seba, nemôžeme nevidieť tie ľudské havárie, pokazené životy, depresie a trápenia. Je na každom z nás, aký postoj k tejto dôležitej otázke zaujmeme.
V prvom rade musia zobrať zodpovednosť za výchovu autori, teda rodičia. Oni sú primárne zodpovední, do určitého veku ich k tomu zaväzuje zákon a prípadne musia riešiť aj následky skutkov svojich detí. Preto si myslím, že rodičia by sa mali pripravovať na takú vzácnu a dôležitú udalosť, ako je príchod dieťatka, nielen tým, že kúpia kočík, výbavičku alebo hračky. Mali by sa pripraviť aj na to, ako a čo ich čaká, ako sa správne zorientovať, ako reagovať a vychovávať. Existuje množstvo kníh, ktoré o tomto pojednávajú, dá sa veľa naštudovať.
Koncept efektívneho rodičovstva pochádza od Alfreda Adlera, ktorého nasledovníci vypracovali praktickú formu pre rodičov v podobe kurzov efektívneho rodičovstva. Toto sa udialo v Severnej Amerike. Ide o overený koncept výchovy s dlhoročnou tradíciou, ktorý zmenil vzťahy a život tisícok rodín po celom svete. Ide o prístup, ktorý sa zaoberá nielen výchovnými problémami a spôsobmi ich riešenia, ale najmä budovaním vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Dostal sa aj do Čiech, kde bol Kurz efektívneho rodičovstva krok za krokom akreditovaný Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy ČR. Odborným garantom je Centrum pro rodinu a sociální péči v Brne (CRSP). Práci s rodičmi a deťmi sa intenzívne venujem od roku 2010. Dôvod, prečo to robím, je najmä ten, že môžem ponúknuť pomocnú ruku a moje skúsenosti.
Absolventi kurzov efektívneho rodičovstva drvivou väčšinou hodnotia kurz ako výraznú pomoc vo výchove. Cez interný dotazník sa evidujú referencie o ich pozitívnej zmene a prehĺbení vzťahu so svojimi deťmi. Okrem toho, že kurzy stále bežia a sú plné, sa venujú pozornosť aj tým, čo kurz už absolvovali. Na mesačnej báze organizujú rodičovské kluby, teda stretnutia, kde pripravujú interaktívne stretnutia na rôzne praktické témy. Rodičia tu majú možnosť permanentného vzdelávania, konzultácií, zdieľania a v neposlednom rade aj povzbudzovania.
Často sa hovorí o tom, že rodina na Slovensku je v kríze. Kríza môže byť aj výzva. Zdá sa, že tradičná rodina taká, ako si ju predstavuje časť spoločnosti a idealizuje si ju predstavou usporiadanej rodiny z konca 19. storočia, je už minulosťou. Dnešná doba prináša množstvo možností, poznania a slobody voľby. Je úžasné, ako sa veci hýbu a menia. Ešte pred dvadsiatimi rokmi tu napríklad kurzy efektívneho rodičovstva neboli. Globalizácia okrem iného prináša okamžitú dostupnosť informácií. Je na nás, čomu dáme prioritu a ako s tým budeme pracovať. Verím, že ľudia majú v sebe zabudovaný správny cit a ťah za skutočnými hodnotami.
Na Slovensku sa objavuje fenomén, že mnohí rodičia považujú svoje dieťa za svoju výkladnú skriňu, stále myslia na to, ako budú pôsobiť na druhých, takže zapíšu dieťa do náročnej školy, lebo „preň chcú to najlepšie“, vozia ho na najlepšie krúžky, robia preňho aj zaňho všetko, ešte aj školské projekty, lebo aj tie musí mať najlepšie. Sme medzi Európanmi na popredných priečkach v poskytovaní „mama hotelov“, čo znamená, že ako rodičia sme až príliš starostliví a ochranárski. Ťažko púšťame deti do sveta, s ťažkým srdcom ich nechávame stáť na vlastných nohách, stále si vravíme, že im ešte pomôžeme alebo že tu a tam niečo spravíme za ne, lebo nám to ide rýchlejšie a šikovnejšie.
Je koncept efektívneho rodičovstva váš projekt alebo pochádza z inej dielne? Koncept pochádza od Alfreda Adlera, ktorého nasledovníci vypracovali praktickú formu pre rodičov v podobe kurzov efektívneho rodičovstva. Toto sa udialo v Severnej Amerike. Ide o overený koncept výchovy s dlhoročnou tradíciou, ktorý zmenil vzťahy a život tisícok rodín po celom svete. Ide o prístup, ktorý sa zaoberá nielen výchovnými problémami a spôsobmi ich riešenia, ale najmä budovaním vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
tags: #efektivne #rodicovstvo #martina #vagacova