Príbeh ľudského života sa začína počatím. Nový ľudský život sa začína v tom okamihu, keď sa genetická informácia obsiahnutá v spermiách otca skombinuje s genetickou informáciou dodanou z vajíčka matky. Keď sa uskutoční oplodnenie (počatie), nová ľudská bytosť začína svoj život. Zygota je prvým štádiom života embrya, v ktorom sa 23 chromozómov matky kombinuje s 23 chromozómami otca. Jedinečné genetické dedičstvo človeka, a teda aj jeho alebo jej pohlavie, je určené práve v tomto okamihu. Zygota dostáva svoju genetickú informáciu a život z otcových živých spermií a matkinho živého vajíčka.
Oplodnené vajíčko sa mení v zygotu, v ktorej probíhají opakovaná mitotická dělení (rýhování). Zygota se nejprve rozdělí na dvě blastomery, ty dále na čtyři atd. Embryo sa začne deliť a predstavuje nový, autonómny život. Toto embryo je organizmus, živá bytosť s ľudským genetickým dedičstvom. Embryo sa delí na 2, 4, 8 a viac buniek. Medzi bunkami prebieha prenos informácií, ktorý ukazuje, že embryo sa vnútorne organizuje. Od zygoty k plodu sa všetko vyvíja podľa presného plánu.
Vývojové fázy od zygoty po blastocystu
Oplodnené vajíčko sa mení v zygotu, v níž probíhají opakovaná mitotická dělení (rýhování). Zygota se nejprve rozdělí na dvě blastomery, ty dále na čtyři atd. Rýhování u člověka obvykle zahrnuje asi 3 alebo 4 replikační cykly; v prvním vzniká dvoubuněčné embryo, při druhém čtyřbuněčné, po třetím dělení se morula skládá z osmi buněk a po čtvrtém obsahuje šestnáct buněk. Rýhování probíhá v době, kdy oplozené vajíčko putuje vejcovodem do dělohy.
Ako náhle sa dosiahne deväťbuniečné štádium, blastomery sa k sebe primykajú a vytvárajú kompaktnú bunkovú guľu (tzv. kompaktácia, je podmienená adhezívnymi molekulami (E-kadheriny - glykoproteíny, kompaktácia je zahájená v 16buněčnom embryu). Keď morula vstúpi do deložného priestoru, zona pellucida stále prítomná na povrchu moruly sa naraz stane oveľa priepustnejšou. Tým sa do vnútornej bunkovej masy moruly dostane veľké množstvo tekutiny a vznikajú veľké medzibunkové priestory vyplnené vodou, z ktorých sa nakoniec sformuje jednoliata dutina, tzv. blastocoel. Týmto okamžikom sa morula mení v blastocystu.
Kolem 4. dne vstupuje morula do dělohy a začíná se v ní objevovat dutina vyplněná tekutinou - dutina blastocysty. Je to proto, že morula, resp. blastocysta opouští zona pellucida procesem zvaným hatching a tekutina dovnitř dutiny v ní vniká z děložní dutiny.
V blastocyste vznikajú dve skupiny buniek, tzv. skupina centrálně uložených blastomer, vnitřní buněčná masa neboli inner cell mass (ICM) (embryoblast). Buňky blastocysty sa diferencujú na dve štruktúry, trofoblast a embryoblast. Trofoblast obklopuje celé embryo po jeho obvode, zatiaľ čo embryoblast je vnútorná bunková masa buniek na jednom z pólov embrya. Buňky trofoblastu slúžia predovšetkým na výživu (poskytovanie živín) embrya a tiež sa z nich neskôr vyvíja veľká časť placenty. Embryoblast leží vnútri blastocelu, na jednom póle blastocysty. Celá blastocysta je pritom v tejto dobe obklopená trofoblastom.
Blastocysta dva dny volně pluje v děložním sekretu a rychle zvětšuje objem. Obvykle se blastocysta 6. den po oplození uchytí na epitelu endometria, nejčastěji svým embryonálním pólem. 7. den vzniká delaminací epiblastu (vznikající diferenciací embryoblastu) - hypoblast.
Embryonálne štádium: Kritické obdobie vývoja
Embryonálne štádium je druhá fáza prenatálneho vývoja, ktorá nasleduje po štádiu zygoty (oplodnené vajíčko) a trvá od implantácie (približne 2. týždeň) do konca 8. týždňa tehotenstva. Embryonálne štádium je kritické obdobie vývoja, pretože dochádza k organogenéze - procesu tvorby orgánov.
Počas prvých týždňov tohto štádia sa bunky embrya začínajú diferencovať a špecializovať na rôzne typy tkanív a orgánov. Najprv sa formujú tri zárodočné vrstvy: ektoderm (z ktorého vzniká nervová sústava a koža), mezoderm (z ktorého vznikajú svaly, kosti, srdce a obličky) a endoderm (z ktorého vznikajú tráviaci systém a dýchacie orgány). Postupne sa vyvíjajú štruktúry ako mozog, miecha, srdce, končatiny a vnútorné orgány.
Embryo je v tomto období mimoriadne zraniteľné voči teratogénom - látkam, ktoré môžu spôsobiť vrodené chyby. V štvrtom týždni sa uzatvára neurálna trubica (stáva sa z nej uzavretý dutý útvar), objavujú sa prvé náznaky ciev a srdca (kardiovaskulárna sústava), vznikajú žiabrové oblúky, sluchové jamky a očné vačky, vytvárajú sa základy pre budúci rozvoj končatín a dochádza k ohýbaniu embrya (z pôvodne plochého jednoduchého tvaru vzniká zložitý priestorový útvar). Šiesty týždeň už vznikajú základy prstov a vonkajšie ucho vrátane boltca, oko sa stáva zreteľným vďaka nahromadeniu očných pigmentov.
Embryonálny vývoj človeka je proces probíhající v raném období prenatálního vývoje, konkrétně po dobu asi 8 týdnů od oplození vajíčka. Po této době (kolem 56. dňa) sa embryo začína nazývať plodom.
Význam embryonálneho štádia pre psychológiu
Embryonálne štádium má zásadný význam pre psychológiu z niekoľkých dôvodov. Po prvé, formovanie mozgu a nervovej sústavy počas tohto obdobia priamo ovplyvňuje neskorší kognitívny a behaviorálny vývoj. Poškodenie mozgu počas embryonálneho štádia môže viesť k neurologickým poruchám, mentálnemu postihnutiu a iným vývinovým problémom.
Po druhé, embryonálne štádium je obdobím vysokej plasticity, čo znamená, že mozog je obzvlášť citlivý na vplyvy prostredia. Faktory ako výživa matky, stres a vystavenie toxínom môžu mať trvalý dopad na vývoj mozgu a následné psychické zdravie dieťaťa.
2-minútová neuroveda: Raný nervový vývoj
Predstavte si ženu, ktorá nevie, že je tehotná a v rannom embryonálnom štádiu užíva liek na akné obsahujúci izotretinoín (Accutane). Izotretinoín je známy teratogén. V dôsledku toho sa u jej dieťaťa môžu vyvinúť vážne vrodené chyby, ako sú deformácie tváre, srdcové defekty a problémy s centrálnou nervovou sústavou.
História konceptu a kľúčové postavy
Koncept embryonálneho štádia pochádza z oblasti biológie a medicíny, konkrétne z embryológie. Psychológia prebrala tento koncept a začlenila ho do teórií prenatálneho vývoja. Významnou postavou v tejto oblasti bol Arnold Gesell, ktorý skúmal štádiá vývoja u detí a zdôrazňoval dôležitosť biologického dozrievania.
Kľúčové osobnosti:
- Arnold Gesell: Zameriaval sa na systematické pozorovanie a popis vývojových míľnikov, vrátane tých, ktoré sa dejú počas prenatálneho vývoja.
- Viktor Hamburger: Významný embryológ, ktorý sa zaoberal neurogenézou a vývojom nervovej sústavy u embryí.
- Myrtle McGraw: Skúmala vplyv environmentálnych faktorov na motorický vývoj detí.
Prenatálny vývin človeka sa delí na dve hlavné fázy: embryonálny vývin (od oplodnenia prvých 8 týždňov) - vyvíja sa zárodok (embryo) a fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu) - vyvíja sa plod (fetus). Počas embryonálneho štádia sa vytvárajú bunky, tkanivá a orgány.