Umelé oplodnenie je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, a to nielen v kontexte medicíny, ale aj etiky a legislatívy. Príbehy žien, ktoré sa rozhodli pre túto cestu, sú rôznorodé a často plné nádeje, ale aj obáv. V tomto článku sa pozrieme na skúsenosti žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, ako aj na kontroverzné návrhy zákonov, ktoré by mohli túto možnosť obmedziť.
Túžba po dieťati a realita asistovanej reprodukcie
Súčasná europoslankyňa Monika Beňová (52), ktorá priviedla na svet dcérku Leu, spustila celospoločenskú polemiku k tejto téme. Odmieta názor, že je nezodpovedné mať dieťa po päťdesiatke. Vo svojom veku môže povedať, že už veľa videla, skúsila a prežila. Netrápi sa myšlienkou, že niečo zmešká ako mladšie mamičky. „Nemusím sa za ničím naháňať, povedala som si, že som toľko vecí dokázala v živote, mám toľko zážitkov z cestovania… Nepotrebujem ísť do toho istého mesta tretíkrát na dovolenku, lebo viem, že toto všetko som už zažila.“
Erika Judínyová sa stala mamou v relatívne neskoršom veku, po rokoch snaženia sa o dieťa s manželom Štefanom Skrúcaným. Ako sama priznala, materinské pudy ňou dlho nelomcovali, no vzťah so Štefanom všetko zmenil. O prírastok do rodiny sa pokúšali od roku 2013, no dlho to vyzeralo, že ich snaha bude márna. Napriek tomu sa im nakoniec podarilo počať dcérku Ellu.
Erika otvorene prehovorila o svojich pocitoch počas tehotenstva: „Bola som si vedomá toho, koľko mám rokov, tak som to brala s veľkým rešpektom. A aj so strachom, ako to dopadne. V tomto veku je to veľmi krehké.“ Zároveň povzbudila všetky ženy, ktorým sa nedarí mať deti, aby sa nevzdávali. „My sme to síce už vzdali a vyšlo to napriek tomu,“ dodala.
Príbeh Eriky Judínyovej je povzbudením pre mnohé ženy, ktoré túžia po dieťati, no z rôznych dôvodov sa im nedarí otehotnieť prirodzenou cestou. Asistovaná reprodukcia im tak môže ponúknuť nádej na splnenie sna o rodine.
Lekársky pohľad na asistovanú reprodukciu
MUDr. Marek Drábek, PhD., vedúci lekár kliniky reprodukčnej medicíny Repromedica, upozorňuje na klesajúcu plodnosť žien po 35. roku života. Šance na otehotnenie po umelom oplodnení výrazne klesajú po 40. roku života. Napriek tomu asistovaná reprodukcia umožňuje otehotnieť aj ženám vo vyššom veku. Väčšina kliník má určenú vlastnú hranicu liečby sterility, pričom Repromedica si stanovila hranicu na 49 rokov + 364 dní.
Dôležité je vyšetriť vaječníkovú rezervu, ktorá odhalí schopnosť vaječníkov vytvárať vajíčka. Ultrazvukové vyšetrenie zráta počet folikulov, teda dutiniek, v ktorých sa nachádzajú vajíčka.
Kontroverzné návrhy zákonov a ich dopad
V parlamente bol predložený návrh, aby ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, boli odsúdené na 5-12 rokov odňatia slobody. Tento návrh vyvolal v spoločnosti búrlivé reakcie a odsúdenie.
Návrh zákona definuje ako trestný čin akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky. Taktiež definuje ako trestný čin umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm.
Našťastie, tento návrh zákona neprešiel. Len 19 poslancov hlasovalo za, ďalší boli proti, väčšina sa zdržala hlasovania a časť poslancov nebola prítomná. Poslanci, ktorí hlasovali za návrh, boli z KDH: Pavol Abrhan, Jozef Bobík, Július Brocka, Martin Fronc, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Jozef Mikloško, Jozef Mikuš, Alojz Přidal, Ivan Uhliarik.
Erika Jurinová (OĽaNO) bude podpredsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva. Jurinová hlasovala za to, aby bol posunutý do druhého čítania návrh, ktorý stanovoval ženám za potrat 15 rokov väzenia.
V diskusii o potratoch zaznelo, že potrat je tragickým činom a zlým riešením. S týmto názorom sa zhodla aj pani prezidentka. V 21. storočí je dôležité uvažovať nad dobrými riešeniami pre ženu aj pre jej plod. Erika Jurinová uviedla, že chce viac informácií pre ženy, čo je základné ľudské právo. Pripomenula, že aj ochrancovia zvierat si uvedomujú, že zviera nie je vec a zaslúži si starostlivosť. Preto by si aj pri ľudskom plode mali uvedomiť, že nie je vec.
Psychologické aspekty neskorého materstva
Neskoré materstvo môže prinášať so sebou aj psychologické výzvy. Ženy v neskoršom veku môžu pociťovať úzkosť a obavy o zdravie dieťaťa, ako aj o vlastné sily a schopnosti zvládnuť nároky materstva. Dôležitá je podpora partnera, rodiny a priateľov, ako aj odborná pomoc psychológa alebo terapeuta.
Erika Judínyová priznala, že po narodení dcérky spomalila šialené pracovné tempo a zakázala si byť perfekcionistkou.
Surogátne materstvo a etické dilemy
V diskusii sa spomenulo aj surogátne materstvo, ktoré sa v niektorých krajinách stalo obchodom s ľuďmi. Deti sú predávané na čiernom trhu a dejú sa šokujúce veci. Niektoré štáty majú všeobecný zákaz surogátneho materstva (Bulharsko, Fínsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko) a iné majú komerčný zákaz (Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Maďarsko a Veľká Británia).
Etika reprodukčných technológií
tags: #erika #jurinova #umele #oplodnenie