Narodenie dieťaťa predstavuje v každej kultúre významnú udalosť, ktorá je spojená s množstvom tradícií a zvykov. Slovenský folklór nie je výnimkou a odráža bohaté a rozmanité praktiky, ktoré sprevádzali tehotenstvo, pôrod a oslavu nového života. Tieto tradície, hlboko zakorenené v minulosti, mali zabezpečiť zdravie a šťastie dieťaťa a matky, a zároveň upevňovali sociálne väzby v rámci komunity.
Obdobie pred narodením: Tehotenstvo a jeho špecifiká
Tehotenstvo, stav, keď sa v tele ženy z oplodneného vajíčka vyvíja nový jedinec, bolo v tradičnej slovenskej kultúre obklopené množstvom povier a predstáv. Ľudia verili, že správanie budúcej matky môže ovplyvniť zdravie, vlastnosti, vzhľad a budúcnosť dieťaťa. Z tohto dôvodu musela tehotná žena dodržiavať množstvo zákazov a obmedzení.
Zákazy a obmedzenia pre tehotné ženy
Budúca matka sa nesmela pozerať na nepekné a neobvyklé veci, ani ich robiť. Verilo sa, že by sa tieto negatívne vnemy mohli preniesť na dieťa. Podobne, konzumácia niektorých jedál bola zakázaná, pretože sa predpokladalo, že by dieťa mohlo zdediť vlastnosti týchto potravín. Z fyzických znakov tehotnej ženy sa dokonca predpovedalo pohlavie dieťaťa.
Tajenie tehotenstva a spoločenský status tehotnej ženy
V niektorých lokalitách sa tehotenstvo tajilo, aby žena ľahšie rodila, inde sa tajiť neodporúčalo, lebo dieťa by zostalo nemé. Tehotná žena nosila zvyčajný odev, sukne si uvoľnila v páse, prípadne brucho stiahla pásom látky. Vzťah spoločenstva k nej bol pozitívny, zároveň sa však považovala za nečistú, preto bola čiastočne spoločensky izolovaná. Napríklad, nesmela niesť dieťa na krst. V práci nemala úľavy a v spoločenskom styku sa jej nevenovala zvláštna ohľaduplnosť. Na návšteve si tehotná smela jedlo sama vypýtať, inak by mohla zabažieť.
Prvé týždne života: Ochrana a formovanie dieťaťa
Obdobie od narodenia do šiestich týždňov života dieťaťa, v tradičnom prostredí až do krstu, bolo vymedzené špecifickými obyčajmi a poverami. Jeho vlastnosti a osud sa predpovedali podľa termínu narodenia, nebeských telies či telesných znakov. Zdravie, krásu, šikovnosť, vzťah k domovu a bohatstvo mu malo zabezpečiť položenie na kožuch, na stôl, na zem. Dlaňami formovali dieťaťu hlavu, prstom robili jamky do líc a brady, do rúk mu vkladali pracovné predmety, aby tak ovplyvnili jeho budúcnosť.
Pred urieknutím a nepriaznivými vplyvmi ho mala chrániť červená stužka. Prvý kúpeľ mal hygienický i magický význam: do vody sa vkladali predmety, ktorých vlastnosti mali prejsť na dieťa (peniaze, med, liečivé rastliny). Archaickým obyčajom bolo položenie dieťaťa na zem (pod stôl) a jeho následné pozdvihnutie otcom, potvrdzujúce právo na život a prijatie do rodiny.
Do krstu nesmelo dieťa zostať samo, aby ho strigy nevymenili; neukazovali ho cudzím ľuďom, nesmeli po západe slnka sušiť vonku jeho plienky. Povíjali ho veľmi pevne, aby mal rovné končatiny a potierali masťou alebo maslom, aby mu bolo teplo. Ak do krstu zomrelo, pochovali ho bez kňaza v zvláštnej časti cintorína. Hovorilo sa, že takéto dieťa po nociach plače (pýta krst), alebo že sa z neho stane svetlonos.
Oslava narodenia: Kútnice a prijatie do spoločenstva
Po narodení dieťaťa nasledovala oslava, známa ako kútnice. Išlo o 9. až 14. deň po narodení dieťaťa, čo predstavovalo formu prijatia medzi príbuzných a spoločenstvo a potvrdenie vzniknutých sociálnych rolí vo vzťahu dieťaťa a rodičov. Tieto oslavy sa rozvinuli najmä v 18. storočí ako hostiny spojené s obdarúvaním po cirkevnom krste.
Priebeh a charakter kútnic
Kútnice sa konali popoludní v deň krstu, ojedinele jeden až dva týždne po ňom. Počas nich bola rodička s novorodencom za kútnou plachtou. Na Orave, Kysuciach, v Liptovskej Tepličke, v Gemeri mali ešte v polovici 20. storočia charakter neviazanej ženskej zábavy. Hostí pozývala pôrodná baba alebo niekto z príbuzenstva prinesením koláča a pálenky (radostník). Účastníci vo sviatočnom odeve nosili pre dieťa dary a potraviny - varené jedlo, pálenku, pečivo.
Nápravky, otrusky, radoviny, narodzivie
V niektorých lokalitách okrem hlavných krstín existovalo do roka menšie pohostenie, ktoré sa nazývalo nápravky, otrusky, radoviny alebo narodzivie.
Dary pre dieťa a krstných rodičov
Tradičnými darmi krstných rodičov boli plátno, odev a peniaze. Novšími darmi sú náušnice pre dievčatko a pre chlapca retiazka.
Zmeny v tradíciách
V posledných desaťrociach 20. storočia sa tradičné zvyky spojené s narodením dieťaťa začali meniť a prispôsobovať modernej dobe. Niektoré z nich úplne zanikli, iné sa zachovali v modifikovanej podobe. Príchod človeka na svet bol v tradičnej kultúre spätý s obradmi, obyčajovými úkonmi, poverami a etickými normami, ktoré sú súčasťou rodinných obyčajov. Kresťanské obrady boli ešte v 16.-17. storočí pociťované ako duplicitné alebo zbytočné, keďže základné funkcie plnili aktívne fungujúce ľudové obrady. Rodením v pôrodniciach, najmä počas druhej polovice 20. storočia, zanikla časť úkonov, ktoré boli založené na poverových a magických predstavách.
V národopisnej vede zaužívané pomenovanie komplexu obyčajov sprevádzajúcich prelomové momenty v živote človeka je "obyčaje životného cyklu". Patrí sem narodenie dieťaťa, dosiahnutie pohlavnej zrelosti, uzavretie manželstva (svadba) a úmrtie (pohreb), čo sú univerzálne platné biologicko-fyziologicky podmienené zmeny.
Baby Folk: Folklór pre najmenších
Hudobno-pohybové, psychomotoricko-edukačné zážitkové kurzy pre deti a rodičov s deťmi od 1 do 7 rokov s prvkami folklóru. To je Baby Folk v Žiline. Hodiny Baby Folk sú plné básničiek, povedačiek, rapotačiek, folklórnych piesní, tanca, zdravého pohybu, dynamiky, rytmiky v živej a radostnej atmosfére. Dotýkame sa vnímania detí cez zážitkovú pedagogiku a korene slovenského ľudového folklóru. Kurz vedie certifikovaná lektorka Mgr. „Láska k deťom, radosť zo spevu a tanca, láska k folklóru, vášeň pre tvorbu a zapálenie pre objavovanie nového - všetko sa u mňa spojilo v jednom.