Gróf Andrej Hadík: Slovenský rodák, rakúsky poľný maršal

Gróf Andrej Hadik alebo Andrej Hadík z Futogu (maď. Hadik András, nem. Andreas Reichsgraf Hadik von Futak; * 16. október 1711, Dunajský Klátov - † 12. marec 1790, Viedeň) bol uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu.

Narodil sa 16. októbra 1711 v Dunajskom Klátove, vtedajšej Habsburskej monarchii, na území dnešného Slovenska.

Do grófskeho stavu bol povýšený v Uhorsku 20. marca 1763 a do stavu ríšskeho grófa vo Viedni dňa 4. novembra 1775.

Vyznamenal sa v sedemročnej vojne, najmä nečakaným útokom na Berlín 16. októbra 1757, ktorý obsadil s minimálnymi stratami.

Portrét grófa Andreja Hadika

Z tohto činu sa vyvinul frazeologizmus „husársky kúsok“ (franc. tour d’hussard, nem. Husarenstück).

Vojenskú kariéru začal ako 22-ročný kornet (zástavník) v Dežöfiho (neskôr 3.) husárskom pluku.

Veľmi rýchlo postupoval na rebríčku vojenských hodností.

V protitureckej vojne v roku 1738 bol už kapitánom.

Svojou odvahou natoľko vzbudzoval pozornosť veliteľských kruhov, že povýšenia išli pomerne rýchlo za sebou.

V roku 1756 získal hodnosť podmaršala.

Preslávil sa aj v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763).

16. októbra 1757 sa podieľal na čele jednotky asi 3500 husárov a pešiakov na prepade a obsadení Berlína.

Jeho jednotka pri tejto nebezpečnej akcii stratila iba desať mužov.

Mapa útokov počas sedemročnej vojny

V roku 1758 bol vyznamenaný Radom veľkokríža Márie Terézie a povýšený na generála kavalérie.

V rokoch 1764 - 1768 sa stal hlavným veliteľom armád bojujúcich v Sliezsku.

Keď sa v roku 1763 stal poľným maršalom, povýšili ho aj do grófskeho stavu.

V rokoch 1764 - 1768 si plnil vojenské povinnosti ako miestodržiteľ Sedmohradska.

Neskôr bol medzi rokmi 1772 a 1774 menovaný za vojenského gubernátora v Haliči a Vladimírsku.

Najvyššiu vojenskú hodnosť v rakúskej armáde dosiahol v roku 1774, kedy bol menovaný za poľného maršala.

Zomrel vo Viedni, bol pochovaný vo Futogu (Vojvodina), ktorý získal ako dedičné panstvo v roku 1763.

Jeho manželkou bola kňažná Františka Lichnowská (1725 - 26. august 1787), mali spolu troch synov a dcéru.

Dvaja jeho synovia sa vydali na vojenskú dráhu.

Syn Karol Jozef (1756 - 1800) sa roku 1796 stal poľným maršalom a oženil sa s grófkou Mariou Theresiou von Kolowrat-Krakowsky.

Najmladší Andrej (1764 - 1840) dosiahol hodnosť husárskeho generála a vzal si za manželku Mariu Raszler von Gamerschwang.

Syn Ján (1755 - 1833) sa oženil s Franziskou von Breuner.

Dcéra Anna Mária Jozefa (1750 - 1842) bola od roku 1765 vydatá za poľského magnáta Marcina Lubomirskeho (1738 - 1811), z manželstva sa narodila jedna dcéra.

Hrozný príbeh sídla Bramshill House: tajomstvo prvého majiteľa | Dokumentárny film

Podľa jeho vlastnoručne napísaného životopisu z roku 1774, ktorý je uložený vo Vojenskom historickom archíve vo Viedni (Kriegsarchiv), kópia vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave.

30. jún 2004 - zriadenie Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika ako štátnej vysokej školy (zákon č. 314/2004 Z. z.).

31. august 2008 - zrušenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika (zákon č. 394/2008 Z. z.).

tags: #grof #archie #narodenie