Vysokoškolská učebnica (Ne)samozrejmé kapitoly z literatúry pre deti a mládež ponúka iný pohľad na intencionálnu literatúru než doterajší odborný diskurz na Slovensku.
Od turbulentného ponovembrového obdobia v roku 1989 už uplynulo mnoho rokov, počas ktorých sa naša slovenská kultúra hlboko zmenila. Pôsobením priebojného populárneho, komerčného a konzumného umenia sa stala kultúrou plnou paradoxov a protirečení.
Tak, ako sa zmenila kultúrna sféra, ktorá dnes obklopuje súčasné deti, zmenil sa aj detský príjemca literatúry. Je už iný než pred niekoľkými rokmi, a preto už nemôžeme porovnávať požiadavky, vkus a očakávania súčasných detí s minulosťou, v ktorej vyrastali ich rodičia.
Obsahovú náplň našej vysokoškolskej učebnice tvorí sedem kapitol. Pre vyššie naznačený kontext uvažovania sme kapitoly pomenovali kauzami, pretože súčasná detská kultúra funguje vo vedomí mnohých učiteľov, rodičov a vychovávateľov skôr ako hrozba, voči ktorej sa cítia zo svojej pozície bezradní.
Aj preto do jednotlivých káuz inštitúcia školy, vrátane rodiny, takmer vôbec nevstupuje - na súčasnú pluralitu v kultúre, ktorá obklopuje dieťa, totiž škola nevie dodnes adekvátne reagovať.
Prvá kapitola: Kauza médií a marketingu (verzus detská kultúra)
V prvej kapitole našej učebnice sa venujeme kauze médií a marketingu (verzus detská kultúra). V nej sa pokúšame načrtnúť aktuálnu pozíciu dieťaťa vo veku masových médií. Všímame si tiež zaujímavý jav zbližovania detstva a dospelosti, ktorý je pre dnešný masmediálnu kultúru signifikantný.
Na kultúru masových médií nazeráme aj cez relevantnú optiku literatúry pre deti a mládež, pričom si všímame aj nesmiernu príťažlivosť detí pre marketingové a reklamné aktivity.
Druhá kapitola: Kauza gýča (verzus intencionálna literatúra pre deti)
Druhá kapitola svoju pozornosť sústreďuje na živú kauzu gýča (verzus intencionálna literatúra pre deti). V nej nás bližšie zaujímajú charakteristiky vizuálneho gýča, od ktorých sa presúvame k málo prebádanému literárnemu gýču.
V tejto súvislosti sa zaoberáme aj príčinami vpádu komercie a gýča do slovenskej literatúry pre deti a mládež, ako aj reflexii brakovej a gýčovej literatúry na Slovensku.
Tretia kapitola: Kauza Walta Disneyho (verzus dieťa)
Tretia kapitola, venovaná kauze Walta Disneyho (verzus dieťa), úzko súvisí s predchádzajúcou kapitolou. Na tvorivú dielňu kultového amerického producenta a režiséra nazeráme cez jeho filmovú produkciu pre detské publikum (vrátane jej odbornej reflexie v zahraničí).
Až potom nás zaujíma knižná produkcia so značkou Walta Disneyho na Slovensku. V rámci naznačenia edukačného aspektu Disneyho tvorby odporúčame sústrediť pozornosť najmä na komparáciu filmového a knižného spracovania príbehu. Porovnaním oboch verzií sa totiž deti učia rozumieť výrazovému „jazyku“ dvoch rôznych médií.
Štvrtá kapitola: Kauza literárneho hrdinu (verzus detský čitateľ)
V štvrtej kapitole sa zaoberáme kauzou literárneho hrdinu (verzus detský čitateľ). V tomto kontexte uvádzame niekoľko reálnych príhod päťročných detí, ktorými dokladujeme zvýšenú senzitívnosť a „scitlivenie“ súčasných detí, ktoré sú v kontakte s umeleckou tvorbou pre deti.
Preto nás tiež zaujíma otázka, kto je vlastne literárny hrdina? Význam literárneho hrdinu pre detského čitateľa uzatvára diskurz štvrtej kapitoly.
Piata kapitola: Kauza smrti a straty (verzus kult detstva a mladosti)
Piatou kapitolou vstupujeme do silno tabuizovanej kauzy smrti a straty (verzus kult detstva a mladosti). V nej našu pozornosť orientujeme na faktory ovplyvňujúce porozumenie pojmu smrť, pričom si všímame vývin tzv. vyspelého konceptu smrti u detí.
Tabuizovanú tému smrti a straty približujeme cez literatúru pre deti a mládež, a to aj vo vzťahu k absentujúcej výchove k umieraniu.
Šiesta kapitola: Kauza prekladu (verzus účinok prekladu)
Predposledná šiesta kapitola sa venuje kauze prekladu (verzus účinok prekladu) práve preto, lebo hodnotenie prekladov umeleckého textu z pôvodného jazyka do cieľového je vždy problematickou záležitosťou.
Je to problém aj napriek tomu, že dieťa si neuvedomuje metakomunikačný charakter textu a preklad vždy prijíma ako originálny text. V kapitole sa venujeme hodnotovému rozmeru prekladu, jeho úskaliam a tiež „druhému životu“ prekladového literárneho textu.
Siedma kapitola: Kauza rodovosti (gender) a zvláštnosti (queer) (verzus literatúra pre deti a mládež)
O kauze rodovosti (gender) a zvláštnosti (queer) (verzus literatúra pre deti a mládež) sa možno viac dozvedieť v záverečnej kapitole našej učebnice. Venujeme sa v nej na Slovensku stále neudomácnenej téme rodovosti a zvláštnosti (či inakosti), ktorá v zahraničnom odbornom diskurze už desaťročia veľmi silno rezonuje práve v oblasti intencionálnej literatúry.
V tomto kontexte v kapitole vymedzujeme faktor doby, faktor asymetrického modelu tvorby a faktor autora, ktoré sú pre následné „genderové čítanie“ a „queer reading“ troch významných diel prekladovej literatúry pre deti a mládež kľúčové.
Dejiny queer literatúry s Eliotom Schreferom | Epic Reads
Ciele učebnice
Cieľom našej učebnice je zvýrazniť základné právo dieťaťa a čitateľa na umelecky presvedčivú literatúru, ktorá však nesmie vyústiť do slepej a nepodloženej cenzúry.
Deti majú právo na krásu umeleckého slova a krásu poznania aj v dobe masmédií a mnohých pseudokultúrnych ponúk. Obdobie detstva nesmie byť dôvodom na akúkoľvek neopodstatnenú redukciu či obmedzovanie.
V niečom je však detstvo predsa len špecifické. Dieťa potrebuje porozumieť sebe samému, vyjsť zo seba a akoby naokolo sa k sebe znovu vrátiť. Práve to je dominantný priestor pre intencionálnu literatúru, ktorej (ne)samozrejmé kapitoly sme sa v našej učebnici pokúsili priblížiť.
Ak však ľudia, ktorí sú pracovne zasvätení literatúre (učitelia, vychovávatelia, literárni vedci, knihovníci či vydavatelia), nebudú veriť v jej nesmierny potenciál byť pre deti skutočným životom a poznaním, ich práca nikdy nemôže nadobudnúť plnohodnotný charakter.
