Petr Hapka, vlastným menom Petr Josef Lehár, bol klavirista, skladateľ, dirigent a spevák, ktorý sa narodil 13. mája 1944. Bol známy nielen svojim mimoriadnym hudobným talentom, ale aj búrlivým životom plným žien a bohémskeho spôsobu života. Jeho hudba zanechala nesmazateľnú stopu v českej a slovenskej populárnej hudbe, ako aj vo filmovej tvorbe.
Napriek tomu, že bol obklopený ženami a priateľmi celý život, jeho koniec bol poznačený ústupom a tichom. Postupujúca Alzheimerova choroba mu vzala pamäť aj schopnosť tvoriť. Jeho posledné roky boli spojené s bojom proti tejto zákernnej chorobe, pričom jeho dcéra Petra bola pri ňom až do poslednej chvíle.
Hudobný génius s búrlivou minulosťou
Petr Hapka študoval violu, spev a dramatickú tvorbu na konzervatóriu. Už od mladosti sa prejavoval jeho talent, čo potvrdzuje aj jeho skorá kariéra. Od roku 1962 účinkoval ako klavirista v divadlách malých foriem Proton a neskôr Paravan. V roku 1964 si zostavil vlastnú skupinu Tornádo a od roku 1967 bol dirigentom v Divadle Za branou.
Skladateľskej tvorbe sa venoval od roku 1963. Jednou z jeho prvých skladieb bola "Malá píseň", ktorú nahral Karel Gott. Známa je jeho dlhodobá spolupráca s Hanou Hegerovou, pre ktorú napísal skladby na autorskú LP platňu "Potměšilý host", na ktorej je okrem iného nádherná "Levandulová". V roku 1988 pripravil autorsky album "V penzionu svět" na texty Michala Horáčka, ktorý obsahuje hity "Štěstí je krásná věc" alebo "S cizí ženou v cizím pokoji". Zo slovenských spevákov veľmi často spolupracoval s Richardom Müllerom.
V novembri 2006 vyšiel spoločný projekt dvojice Hapka - Horáček, album "Strážce plamene". V marci 2007 bol tento projekt vydaný aj vo filmovej verzii na DVD pod názvom "Strážce plamene v obrazech". V októbri 2009 mal v pražskej Štátnej opere premiéru lyrikál "Kudykam", s piesňovým textom Michala Horáčka a hudbou Petra Hapku.
Filmografia a ďalšie úspechy
Petr Hapka bol vyhľadávaný autor filmovej hudby. Zložil hudbu pre viac ako 50 českých, slovenských a nemeckých filmov. Medzi jeho najznámejšie filmové diela patria "Akce Bororo" (1971), "Holky z porcelánu", "Den pro mou lásku", "Upír z Feratu", ako aj známe slovenské filmy "Nevera po slovensky", "Tisícročná včela" či "Perinbaba".
V novembri 2012 vyšiel dvojalbum s názvom "Pozdní sběr", ktorý ponúkol známe aj neznáme piesne, ktoré zložil pre viacerých interpretov českej aj slovenskej populárnej hudby.
Bohémsky život a rodinné vzťahy
Petr Hapka viedol búrlivý a nespútaný život. K jeho bohémstvu patrilo mystifikátorstvo a zbožňovanie žien. Splodil sedem detí s piatimi rôznymi ženami. Jeho prvou veľkou láskou bola Zora Ulla Keslerová, vzťah plný vášní aj ťažkých rán. Ich prvé dieťa, chlapček, zomrelo pri pôrode, čo oboch zasiahlo. Po pol roku otehotnela Zora znovu a narodil sa im dcéra Petra.
Jeho mama, koncertná speváčka, ho rozmaznávala, zatiaľ čo jeho otec, akademický maliar, trval na pravidlách, čo mladému Petrovi sprotivilo povinnosti. "Keď sa z niečoho stane povinnosť, začne vás to totiž otravovať," tvrdil. Aj keď jeho vzťahy s matkou jeho najmladšieho dieťaťa, módnou návrhárkou Olgou Michálkovou, s ktorou prežil dvadsaťštyri rokov, boli komplikované, bola po jeho boku až do konca.
Petra Hapková, jeho druhorodená dcéra, spomína na otca s láskou. "Keď som za ním z Ríma priletela na prázdniny, bola som celý čas iba s ním a dnes si uvedomujem, ako mi chcel vo všetkom vyhovieť. Čokoľvek som si priala robiť, to sa robilo." Aj napriek otcovmu bohémskemu životnému štýlu, ktorý znamenal neskoré vstávanie a nočný život, si Petra na jeho rytmus zvykla.
Napriek problémom s majetkom a častým hádkam medzi rodičmi Petry, sa nakoniec dohodli, čo Petre umožnilo byť s otcom v poslednom období jeho života. "Hovorili o sebe zásadne ako o krave a kreténovi," spomína Petra Hapková. "Hovorila som im, aby to už nechali tak, lebo ma s tým už, s prepáčením, serú a nakoniec sa naozaj dohodli."
Boj s Alzheimerovou chorobou
Život Petra Hapku sa zmenil po operácii bedrového kĺbu v marci 2013, po ktorej sa začala naplno prejavovať Alzheimerova choroba. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval a skladateľ žil zavretý doma v Okoři, kde sa o neho starala rodina.
"Hromadil napríklad veci, čo u neho nebolo až také divné, pretože bol vždy zberateľ. Ale kúpiť v IKEA dvesto utierok, to už nie je zberateľská vášeň," opísala Petra prvé príznaky otcovej choroby. Často netušil, kde je, a Petra ho musela navigovať aj po vlastnom dome. "Písala som mu na papieriky ešte aj to, ako sa zapne televízia," spomína.
Po operácii zlomeného bedrového krčka v úplnej anestézii sa z Petra Hapku stal úplne iný človek. Demencia spôsobená kortikobazálnym syndrómom akoby dostala v jeho mozgu definitívne zelenú. V stave, v ktorom sa prebudil, musel byť preložený do psychiatrickej nemocnice v pražských Bohniciach.
Poslední chvíle Petra Hapky: rodina a přátelé pláčou bolestí
Po desiatich mesiacoch sa lekárom podarilo dostať skladateľa do stavu, že začal mať aj lepšie dni. Petra vedela, že ho musí dostať domov, kde chcel dožiť a zomrieť. Napriek tomu, že sa jej po smrti otca žije s jeho priezviskom dobre, žije si svoj vlastný život, robí veci, ktoré miluje, a stará sa o seba a svoju rodinu. Aj keď otcovo meno má rada a nechala si ho aj po svadbe, má vlastný život, ktorý žije tak, ako to cíti.
Petr Hapka zomrel 25. novembra 2015 vo veku 70 rokov. Jeho život bol rovnako búrlivý ako jeho tvorba, zanechal po sebe nespočetné množstvo hitov a hudobných diel, ktoré budú žiť navždy.