Mnohí rodičia, ktorí žijú mimo Slovenska a chcú, aby ich deti hovorili po slovensky, sa stretávajú s otázkou, ako najlepšie dosiahnuť tento cieľ. Toto je obzvlášť dôležité v situáciách, keď jeden z rodičov nehovorí po slovensky, alebo keď obaja rodičia pracujú a nemajú možnosť hovoriť s dieťaťom celý deň.
Deti ako špongie: Mýtus a realita
Ľudia často predpokladajú, že deti sa učia nové jazyky ľahko, bez námahy, nezávisle od situácie, v ktorej sa nachádzajú. No je to skutočne tak, že deti nasávajú jazyk ako špongie? Štúdie ukázali, že deti sa veľmi úspešne učia vtedy, keď sú intenzívne a dlho vystavované novému. To je prípad imigrantov, ktorí sú naraz obklopení novým jazykom každý deň. V takomto prípade sú v ňom z dlhodobého hľadiska deti oveľa zbehlejšie ako dospelí. No ak je množstvo jazyka obmedzené, napríklad len počas vyučovacích hodín, deti sa učia pomaly a s menším úspechom v porovnaní s tínedžermi či dospelými. Ako sa to dá vysvetliť? Výskumníci odhalili, že deti sa učia implicitne, teda bez vedomých myšlienok, úsilia či úvah. A práve takéto učenie vyžaduje obrovské množstvo jazykových podnetov počas dlhého času. Ako však starneme, rozvíjame v sebe schopnosť učiť sa explicitne - teda analyticky a so zámerným úsilím.
Deti sú ako špongie, to je známe. V dnešnom svete je znalosť cudzích jazykov neskutočnou výhodou. Generácia našich rodičov či starých rodičov, ktorí mali povinnú ruštinu a okrem nej už nič, by vám vedela rozprávať. Ako ťažko v strednom veku, po revolúcii, keď sa otvárali hranice, drvili po večeroch angličtinu a výsledkom je len jej chabá znalosť. Ak máte v rodine podobné príklady, isto chcete vlastným deťom zabezpečiť lepšie vyhliadky.
Štúdie ukazujú, že bilingválne deti sú šikovnejšie. Výskumy ukazujú, že bilingválne bábätká už vedia rozpoznať rozdiel medzi slovami v dvoch jazykoch. Teda, že učenie sa dvoch jazykov naraz posilňuje kognitívny systém ešte pred samotným začatím rozprávania. Jedna štúdia ukázala, že batoľatá nielenže vedia, že počúvajú dva rozdielne jazyky, ale ich dokonca vedia aj rozoznať. Mozgy bilingválnych detí sa líšia od bežných detí. Štúdia o mozgoch ukazuje, že mozog dieťaťa, ktoré hovorí aj druhým jazykom, je na tom kognitívne lepšie. Skenovanie mozgu v štúdii ukázalo, že ľudia, ktorí hovorili len jedným jazykom, museli pracovať ťažšie na sústredení sa na jedno slovo. Rozprávajúc dvoma jazykmi znamená aj ovládanie dvoch sád slovných zásob a dvojité prostriedky komunikácie. Tieto deti majú viac ako jedno slovo na opísanie veci či pocitu. Neobetujú jeden jazyk, aby sa naučili druhý, ale nadobúdajú ďalšiu schopnosť. Bilingválne mozgy neustále ´multitaskujú´, prepínajú z jedného jazyka do druhého. To deťom pomáha byť efektívnymi v úlohách, ktoré zahŕňajú riešenie problémov. A všetci vieme, že niečo také sa počas vyučovania vyžaduje naozaj vo veľkom. Pre deti, ktoré sa naučili ďalšiu zručnosť mimo školy a vedia, čo sa okolo nich deje, častokrát používame výraz ´zdravý rozum.´ Nuž, dvojjazyčné deti by mohli byť prirodzene považované za užívateľov zdravého rozumu, no v trochu inom zmysle. Ony totiž majú ďalšiu perspektívu. S jazykmi prichádza nová kultúra a porozumenie druhých.
Podľa odborníkov je to úplne v poriadku, ak si dieťa nahrádza slovo z druhého jazyka. Bilingválne dieťa nie je ani zmätené, ani deprimované, ak sa s ním rodičia rozprávajú každý svojim jazykom. A bilingválne deti nepopletie ani prepínanie kódov.
Prístupy k bilingválnej výchove
Mimoriadne dôležité je, aký prístup zvolíte hneď na začiatku. Toho sa potom treba držať zubami-nechtami a nepovoliť. Na výber ich je hneď niekoľko. V rodinách, kde každý rodič plynule ovláda jeden jazyk, je populárny takzvaný OPOL prístup, teda „jeden človek = jeden jazyk.“ Mama bude striktne hovoriť jedným jazykom a otec tým druhým, ako doma, tak aj vonku. Keď rodina žije v krajine, kde sa hovorí jedným z nich, stane sa tento jazyk majoritným a deti nadobudnú jeho prirodzenú znalosť rýchlejšie. Aby sa tento efekt zmiernil, druhý z rodičov musí dbať na to, aby sa deti dostatočne venovali aj precvičovaniu druhého jazyka. Mnoho expertov sa zhodne v tom, že týždenne je potrebných 25 hodín.
Ďalším prístupom je používanie minoritného jazyka výsostne v domácom prostredí. Rodina preto môže doma používať angličtinu, no vonku sa budú všetci baviť po slovensky. Tento prístup môže zabrániť pocitu, že keď sa rodina spolu rozpráva v cudzom jazyku, prakticky sú z jej konverzácie vylúčení všetci ostatní.
Celkom iná situácia nastáva, keď sa rodina presťahuje do krajiny, kde sa rozpráva úplne iným jazykom. V tomto prípade sa deti s rodičmi bavia v ich rodných jazykoch, no s kamarátmi a v škole už prepínajú do nového jazyka. Keď sťahovanie do inej krajiny nie je v pláne, rodičia zvyknú svoju túžbu po cudzích jazykoch hasiť v školách s ich intenzívnou výučbou. Nakoniec existuje možnosť aj pre rodičov, ktorí si nemôžu dovoliť zapísať deti do drahých súkromných škôl. Môžu svojich potomkov zapísať na kurzy cudzieho jazyka, dopriať im letný tábor, napríklad v angličtine, či krátkodobé štúdium v zahraničí. Všetko je lepšie ako nič.
Praktické tipy pre bilingválnych rodičov
Pri výchove bilingválnych potomkov je kľúčové vytvoriť pre dieťa čo najviac podnetov a príležitostí na používanie cieľového jazyka. Tu je niekoľko praktických rád:
- Používajte detskú reč s mierou: V diskusii o tom, či používať detskú reč alebo zdrobneniny, sa názory rôznia. Jedna z obáv je, že dieťa si zvykne na zjednodušenú formu a nebude rozumieť plnohodnotným slovám. Na druhej strane, úplne formálna reč môže byť pre malé dieťa odradzujúca. Kompromisom môže byť používanie zdrobnenín v bežnej konverzácii, ale občas aj postupne zavádzať plnohodnotné slová.
- Vytvorte jazykové prostredie: Aby bolo dieťa jazykom doslova obkolesené z každej strany, je potrebné využiť čo najviac rôznorodých zdrojov.
- Využite knižnice a materiály: Knižnice sú skvelým zdrojom knižiek v cudzích jazykoch. Ann Marie Ferrante, mama štyroch detí, premenila svoju domácnosť na "živú učebňu".
- Zaviedla raňajší kontrolný zoznam v taliančine: Zavesila ho do chodby s piatimi jednoduchými položkami, vyzdobila obrázkami a zalaminovala. Deti si tak mohli fixkou odčiarknuť splnené úlohy.
- Vytvorte zoznamy úloh: Okrem raňajšieho zoznamu pridala aj zoznam úloh pred spaním či zoznam vecí, ktoré si dieťa nemá zabudnúť vložiť do školskej tašky.
- Použite vizuálne pomôcky: Koleso z tvrdého papiera s počasím, z ktorého si deti vyberajú podľa predpovede, je skvelým príkladom.
- Zahrňte jazyk do stolovania: Vyrobte si papierové prestieranie s rozmiestnením tanierov, príborov a pohárov, pod ktorými budú napísané ich názvy v cieľovom jazyku.
- Hrajte sa na reštauráciu: Vytvorte si doma obrázkové menu.
- Pokrývajte emocionálne potreby: Vyrobte si "meter na pocity" s rôznymi tvárami a nápismi ako šťastný, smutný, nahnevaný, nadšený. Použite obrázky, tváre z časopisov alebo fotky detí.
- Používajte pamäťové karty: S jednoduchými obrázkami si môžete vytvoriť sady kartičiek na akúkoľvek tému.
- Rozvíjajte vetné konštrukcie hravou formou: Vytvorte si album fotografií a pod každú fotku napíšte v cudzom jazyku jednoduché vety popisujúce snímku.
Kedy začať s učením cudzieho jazyka?
Nie je potrebné zvládnuť najprv jeden jazyk a potom sa začať učiť druhý, no ak chcete, aby vaše dieťa hovorilo druhým jazykom bez akcentu, odporúča sa s tým začať niekedy pred 6. až 8. rokom. Keď sa deti začnú učiť druhý jazyk neskôr, dokonca po puberte, zriedka ich reč, aj keď hovoria plynulo, znie tak, ako keby boli rodenými hovoriacimi. Úspešné zvládnutie dvoch jazykov závisí menej od veku, ale o to viac od plnohodnotného, častého a sústavného kontaktu s oboma jazykmi a od príležitostí hovoriť s nimi a často ich používať v rozličných situáciách. Ak má dieťa príležitosť vzdelávať sa v oboch jazykoch, je na najlepšej ceste ich oba úspešne dlhodobo zvládať.
Batoľatá i deti v mladšom predškolskom veku si môžu veľmi úspešne osvojovať dva jazyky. Medzníky rečového vývinu v ranom veku sa objavujú v rovnakom čase, bez ohľadu na to, či si dieťa osvojuje jeden jazyk alebo dva. Napríklad džavocú rovnako ako monolingválne batoľatá, rovnako ako monolingválne deti produkujú prvé slovo približne v čase dosiahnutia prvého roku života (typické rozpätie je zhruba 10 - 14 mesiacov), slová začínajú kombinovať do dvoj- alebo trojslovných „viet“ približne ako dvojročné (typické rozpätie je zhruba 18 - 26 mesiacov).
Čím je dieťa, ktoré hovorí viacerými jazykmi, staršie, môžeme badať viac rozdielov, čo však nie je dôvod na znepokojenie. Nesúvisí to totiž s oneskoreným vývinom reči alebo rečovými poruchami. Napríklad bilingválne deti môžu miešať prvky oboch jazykov v jednej vete a môžu byť šikovnejšie v používaní slov a ovládaní gramatiky jedného z jazykov na úkor druhého. Jazyk, ktorý ovládajú lepšie, je zvyčajne ten, ktorým hovoria a ktorý počúvajú najviac. Ak sa im poskytne viac času a príležitostí na kontakt, zlepšia sa aj v tom jazyku, ktorý ovládajú menej. Aj slovná zásoba, ktorá sa môže v predškolskom a mladšom školskom veku zdať menšia pri viacjazyčných deťoch, sa časom vyrovná. Je dôležité chápať, že v ranom veku je celkom prirodzené, že niektoré názvy pre činnosti, osoby či veci má bilingválne dieťa osvojené len v jednom jazyku. Napr. slovo papať má len v slovenčine, ale slovo Hund má len v nemčine. Ďalšie veci, predmety, činnosti však dokáže pomenovať v oboch jazykoch - napríklad ako mlieko - Milch, či piť - trink. Až postupne sa ich naučí vyjadrovať v oboch jazykoch. Počas školského veku sa bilingválne deti často vyrovnajú svojim jednojazyčným rovesníkom prinajmenšom v jednom jazyku.
Bilingválne škôlky a školy
V súčasnosti už existujú aj na Slovensku bilingválne škôlky a školy, ktoré môžu byť skvelou podporou pre rozvoj jazykových schopností detí. Pri výbere je dôležité zamerať sa na kvalitu jazykového vstupu, teda na úroveň jazyka učiteľa a jeho didaktické schopnosti. Dôležitý je aj kontext učenia, ktorý by mal vychádzať z pragmatických potrieb dieťaťa a situácií, v ktorých sa hrá, nie len memorovanie slovíčok. Frekvencia kontaktu s jazykom je taktiež kľúčová.
V Bruseli, kde je multikultúrne prostredie bežné, existujú slovenské materské školy, ktoré poskytujú deťom 30 hodín výučby v slovenskom jazyku týždenne. Toto je významná podpora pre deti žijúce v zahraničí a dobrý predpoklad na zlepšenie ich slovenčiny. Počas pobytu na ihrisku sa deti stretávajú s deťmi z iných jazykových sekcií, čo im dáva priestor na komunikáciu aj v cudzom jazyku.
Najlepší spôsob, ako naučiť svoje dieťa cudzí jazyk so Stevom Kaufmannom
Záver
Výchova bilingválnych detí je náročná, ale mimoriadne obohacujúca cesta. S trpezlivosťou, dôslednosťou a kreativitou môžete svojim deťom zabezpečiť nielen znalosť slovenského jazyka, ale aj širší pohľad na svet a kultúru.