Angína, známa aj ako tonzilitída, je zápal mandlí, ktorý postihuje jedincov všetkých vekových kategórií, no u detí sa vyskytuje pomerne často. U 14-ročného dieťaťa môže hnisavá angína s bielymi povlakmi signalizovať vážnejší problém, ktorý si vyžaduje pozornosť a správnu liečbu. Nepodceňujte tento stav, pretože nesprávna liečba môže viesť k závažným následkom.
Čo je angína a prečo vzniká?
Angína je iné pomenovanie pre tonzilitídu, čo v preklade znamená zápal mandlí. Mandle sú tvorené lymfatickým tkanivom a sú dôležitou súčasťou imunitného systému, keďže sa nachádzajú pri vstupnej bráne, ktorou sa väčšina infekčných mikroorganizmov dostáva do dýchacích ciest. Vo všeobecnosti však väčšinou pod pojmom angína myslíme zápal podnebných mandlí.
Angíny môžeme deliť podľa rôznych kritérií:
- Podľa doby trvania na akútne, chronické (dlhotrvajúce) a rekurentné (opakujúce sa).
- Podľa vyvolávateľa na vírusové (napr. rinovírus, coronavírus, EBV, coxsackievírus atď.) a bakteriálne (najčastejšie Streptococcus pyogenes, ale aj Staphylococcus aureus, Haemophilus influenzae, Branhamella catarrhalis atď.).
- Ďalšie kritérium je patologicko-anatomické, ktoré angíny rozdeľuje na základe toho, ako zapálené mandle vyzerajú. Existuje angína katarálna (mandle sú začervenané), lakunárna (drobné bieložlté „bodky“ na mandliach), vezikulárna (červené pľuzgieriky na mandliach), pseudomembranózna (celé mandle sú pokryté šedo-žltým povlakom) a gangrenózna (tkanivo mandle odumiera a rozpadá sa).
Hnisavá angína je bakteriálny zápal mandlí, najčastejšie spôsobený baktériou Streptococcus pyogenes. Táto baktéria sa prenáša kvapôčkami, teda kašľom, kýchaním alebo blízkym kontaktom s chorým človekom. Mandle sú prirodzenou súčasťou imunity a fungujú ako „filter“, ktorý zachytáva mikróby vstupujúce do tela cez ústa a nos. Keď je však organizmus oslabený, napríklad únavou, stresom alebo po prechladnutí, baktérie sa v mandliach môžu premnožiť, čo vedie k zápalu.
Typické znaky hnisavej angíny
Hnisavá angína prichádza rýchlo, často bez varovania, a dokáže výrazne skomplikovať bežné fungovanie. Typickými príznakmi sú biele povlaky na mandliach, výrazná bolesť pri prehĺtaní a celková slabosť. Na rozdiel od bežného prechladnutia ju zvyčajne nesprevádza nádcha a kašeľ.
Medzi najčastejšie príznaky patrí:
- Výrazná bolesť hrdla, ktorá sa zhoršuje pri prehĺtaní. Pacienti často opisujú rezanie alebo pichanie v hrdle, niekedy s vystreľovaním bolesti do uší.
- Vysoká teplota, často nad 38 °C, sprevádzaná zimnicou a celkovou slabosťou.
- Pri pohľade do hrdla bývajú mandle opuchnuté, začervenané a pokryté bielymi až žltkastými povlakmi.
- Zväčšené a bolestivé lymfatické uzliny na krku.
- Pacient sa cíti vyčerpaný, môže mať bolesti hlavy či svalov.
- U detí sa niekedy objavuje aj bolesť brucha alebo vracanie.
Inkubačná doba býva krátka, približne jeden až tri dni od kontaktu s baktériou.
Rozlíšenie vírusovej a bakteriálnej angíny
Rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu angínu je kľúčové pre správnu liečbu. Vírusová angína (resp. vírusová infekcia hrdla) sa zvyčajne objavuje spolu s ďalšími príznakmi prechladnutia. Typická je nádcha, kašeľ, zachrípnutie, mierne zvýšená teplota a postupný nástup ťažkostí. Bolesť hrdla býva nepríjemná, ale zväčša nie extrémne silná. Mandle sú začervenané, no bez výrazných hnisavých povlakov. Liečba je symptomatická, teda zameraná na tlmenie bolesti, teploty a podporu imunity. Antibiotiká v tomto prípade nepomáhajú.
Naopak, bakteriálna, teda hnisavá angína je najčastejšie spôsobená baktériou Streptococcus pyogenes. Začína sa náhle, často vysokou teplotou nad 38 °C. Bolesť hrdla je výrazná, prehĺtanie je veľmi bolestivé a pacient často nemá nádchu a kašeľ. Typické sú biele alebo žltkasté povlaky na mandliach a bolestivé, zväčšené uzliny na krku. Celkový stav býva horší, prítomná je výrazná únava, zimnica a bolesti tela.
Na potvrdenie bakteriálnej infekcie sa používa výter z hrdla alebo rýchly CRP test. CRP test pomáha odlíšiť bakteriálnu infekciu od vírusovej, keď sú príznaky menej typické. V lekárni dnes vieme vykonať aj rýchly CRP test, ktorý pacientovi poskytne výsledok behom niekoľkých minút.
Liečba hnisavej angíny u 14-ročného dieťaťa
Liečba zápalu mandlí závisí od druhu infekčného agens, ktorý ju vyvolal. Pri bakteriálnej, teda hnisavej angíne sú antibiotiká základom liečby. Najčastejšie lekári predpisujú Penicilín V alebo Amoxicilín, ktoré účinne odstraňujú pôvodcu infekcie a skracujú dobu ochorenia. Je nevyhnutné užívať antibiotiká presne podľa predpisu lekára, dodržiavať dávkovanie a dobrat celé antibiotikum, aj keď sa stav zlepší už po pár dňoch. Takto predídeme nedoliečeniu infekcie, ktoré môže viesť ku komplikáciám.
Okrem antibiotík je bežná aj podporná liečba, ktorá zlepšuje komfort pacienta a uľahčuje prehĺtanie:
- Lieky proti bolesti a horúčke: Na tlmenie bolesti a znižovanie horúčky sa najčastejšie používajú Paracetamol a Ibuprofén.
- Lokálne prípravky: Rôzne pastilky, spreje alebo kloktadlá majú protizápalový, dezinfekčný alebo mierne anestetický účinok a výrazne uľahčujú zvládanie nepríjemných príznakov.
- Domáca liečba: Dôležitý je pokoj na lôžku, dostatočný pitný režim (vlažné čaje, vývary) a šetrná strava (kašovitá konzistencia). Odporúča sa aj kloktanie slanej vody (pol čajovej lyžičky soli rozpustenej v 250 ml teplej vody), ktorá pôsobí antibakteriálne a zmierňuje opuch slizníc. Táto procedúra však nie je vhodná u malých detí, keďže hrozí riziko vdýchnutia.
- Hygienické opatrenia: Umývanie rúk, časté vetranie a zvlhčovanie vzduchu sú dôležité.
Dôsledky a prevencia opakujúcich sa angín
Ak sa angína u dieťaťa objavuje častejšie než 3-krát ročne, je dôležité hľadať príčinu. Môže ísť o oslabenú imunitu, alergiu alebo iné chronické ložisko infekcie. V tomto prípade je nevyhnutné pátrať po možnej príčine a realizovať kultivačné vyšetrenia (výter z hrdla). Priaznivý vplyv môže mať imunomodulačná liečba (podpora imunity). Pokiaľ sa počet angín nedarí znížiť, môže byť indikované chirurgické odstránenie podnebných mandlí (tonzilektómia).
Najlepšou formou prevencie je dodržiavanie základných hygienických pravidiel ako pri ostatných respiračných infekciách:
- Dôkladné umývanie rúk.
- Časté vetranie miestností.
- Vyhýbanie sa úzkemu kontaktu s chorými osobami.
- Nepoužívanie spoločných pohárov, príborov či uterákov.
- Vhodné obliekanie podľa počasia, aby nedošlo k prechladnutiu.
- Posilňovanie imunity zdravou stravou, dostatkom spánku a primeranou fyzickou aktivitou.
Nepravidelný srdcový pulz a fibrilácia predsiení srdca
Komplikácie neliečenej alebo nesprávne liečenej angíny môžu byť vážne, ako napríklad reumatická horúčka, postihnutie obličiek, zápal stredného ucha, zápal vedľajších nosových dutín alebo tvorba abscesu v oblasti mandlí. Preto je dôležité pri prvých príznakoch vyhľadať lekársku pomoc.