V parlamente nastal rozruch po tom, ako päť poslancov strany Sieť, vrátane Andreja Hrnčiara a Kataríny Cséfalvayovej, predčasne opustilo snem strany v Trnave. Dôvodom ich odchodu bolo nepresadenie návrhu, aby sa pred schvaľovaním programu rokovalo o zrušení rozhodnutia Radoslava Procházku o zbavení funkcií Hrnčiara a Martina Fedora.
Bývalý predseda strany Sieť Radoslav Procházka odvolal 17. júna prvého podpredsedu strany Andreja Hrnčiara a Martina Fedora z pozície člena predsedníctva. Dôvodom malo byť rokovanie s predsedami Smer-SD a Most-Híd o možnostiach vzájomnej dohody a spolupráce mimo oficiálnych štruktúr strany.
Poslanci, ktorí odišli zo snemu, uviedli, že svojím návrhom chceli overiť, či je strana demokratická. Po rozhodnutí snemu, že sa najprv bude voliť nový predseda a až potom sa budú riešiť ďalší členovia vedenia, sa piati poslanci (Hrnčiar, Fedor, Adamčík, Igor Janckulík a Katarína Cséfalvayová) rozhodli snem opustiť.
Pred hotelom, kde sa snem konal, na nich čakal čierny VW Caravelle. Skupina poslancov následne vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila ľútosť nad tým, že funkcionári strany sa uspokojili s nedemokratickými praktikami. Podľa nich aj po zvolení Romana Brecelyho za predsedu strany, rokovanie viedol Radoslav Procházka, čo podľa nich naznačuje, kto a akým spôsobom bude stranu aj naďalej viesť.
Roman Brecely už nie je predsedom politickej strany Sieť. Na zasadnutí predsedníctva vyjadril záujem venovať sa intenzívnejšie odbornej práci a oznámil, že nemá ambíciu naďalej zotrvať vo funkcii lídra. Predsedníctvo poverilo dočasným vedením strany kancelára Mareka Čepka, ktorý bude zastávať funkciu predsedu Siete do najbližšieho snemu.
Rozpad Siete po voľbách 2016
Rozpad strany Sieť sa začal po parlamentných voľbách v roku 2016, keď strana získala 5,6 percenta hlasov a vstúpila do koalície so Smerom-SD, SNS a Mostom-Híd. Vstup do vlády vyvolal v strane nepokoj a nespokojnosť s vtedajším predsedom Radoslavom Procházkom. Nasledovali odchody poslancov, čím strana stratila na sile.
Časť poslancov Siete prešla pod krídla strany Most-Híd, čo viedlo k zmene koaličnej zmluvy. Novým predsedom strany sa po Procházkovi stal Roman Brecely, ktorý potvrdil, že strana by mala spolupracovať s Európskymi demokratickými silami (EDS) a spomínalo sa aj zlúčenie strán.
Kým Sieť sa rozhodovala o svojej budúcnosti, jej poslanci, ktorí stranu opustili, už mali jasno. Andrej Hrnčiar, Martin Fedor, Igor Janckulík, Eduard Adamčík a Katarína Cséfalvayová pôsobili v poslaneckom klube Mosta-Híd.
Politická filozofia a ciele strany Sieť
Radoslav Procházka, zakladateľ strany Sieť, v minulosti prezentoval ambicióznu víziu strany. Podľa neho sa Sieť nemala zaradiť do konkrétneho politického smeru, ale mala byť "novou generáciou pre verejnú službu".
"Našou politickou filozofiou je kompetentná služba ľuďom a naším krédom záväzok aktívnej účasti na správe verejného priestoru," uviedol Procházka. Cieľom strany bolo dosiahnuť reálnu zmenu v tom, ako sa štát správa k občanom, premeniť ho z bremena na osoh a vrátiť mu pôvodný zmysel - slúžiť a pomáhať ľuďom.
Jedným z hlavných úsilí strany malo byť očistenie eurofondov od "odporného vydierania starostov a malých a stredných dodávateľov", odbremenenie samospráv od extrémnej byrokratickej záťaže pri čerpaní eurofondov a radikálne zjednodušenie celého systému verejného obstarávania. "Potrebujeme ten systém prerobiť a vniesť do neho dva základné prvky - prehľadnosť a zodpovednosť," dodal vtedy Procházka.
Historický kontext: Strany "na jedno použitie"
Príbeh strany Sieť nie je v slovenskej politike ojedinelý. Text pripomína aj iné politické subjekty, ktoré po krátkom pôsobení na politickej scéne zanikli, tzv. strany "na jedno použitie". Medzi ne patria napríklad Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka, Strana občianskeho porozumenia (SOP) Rudolfa Schustera či Aliancia nového občana (ANO) Pavla Ruska.
Tieto strany často vznikali pred voľbami s veľkými ambíciami, no po dosiahnutí (alebo nedosiahnutí) svojich cieľov sa buď rozpadli, zlúčili s inými, alebo jednoducho stratili podporu voličov.
Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)
ZRS bola po zmene režimu jednou z prvých vládnych strán na jedno použitie. Ján Ľupták ju založil v roku 1992 s cieľom dostať robotníkov späť do parlamentu. Strana sa pridala k vláde s HZDS a SNS, pričom Ľupták získal kreslo podpredsedu národnej rady. Po tomto období sa však ZRS do parlamentu už nikdy nedostalo.
Strana občianskeho porozumenia (SOP)
SOP vznikla v roku 1998 s ambíciou pomôcť Slovensku dostať sa medzi kandidátov na vstup do EÚ a NATO. Strana získala 13 poslaneckých mandátov a vstúpila do vládnej koalície. Po zvolení jej lídra Rudolfa Schustera za prezidenta však strana stratila svoju tvár a v roku 2002, po predvolebnej spolupráci so SDĽ, zostala pred bránami parlamentu a neskôr zanikla.
Aliancia nového občana (ANO)
ANO, založená mediálnym podnikateľom Pavlom Ruskom, dosiahla úspech v parlamentných voľbách v roku 2002 a stala sa súčasťou Dzurindovej koalície. Strana však čoskoro začala narážať na konflikty s koaličnými partnermi, najmä s KDH. Kauza zmenky v roku 2005 znamenala pre stranu fatálny úder a v ďalších voľbách získala len minimálnu podporu.
Sieť a jej neľahká cesta
Strana Sieť bola založená Radoslavom Procházkom po jeho úspechu v prvom kole prezidentských volieb v roku 2014. Prieskumy verejnej mienky jej predpovedali veľké úspechy, no vo voľbách 2016 získala len 5,6 percenta hlasov.
Krátko po voľbách sa prevalilo, že strana vstúpi do koalície so Smerom-SD, čo viedlo k odchodu viacerých jej členov. Procházka následne vyhodil Hrnčiara z postu podpredsedu strany a Fedora z predsedníctva. Nespokojná skupina poslancov si založila vlastnú platformu.
Na mimoriadnom sneme Siete v auguste 2016 Radoslav Procházka oznámil, že nebude kandidovať na predsedu strany. Novým predsedom sa stal Roman Brecely, no poslanci Hrnčiar a spol. sa napriek tomu rozhodli pripojiť k poslaneckému klubu Most-Híd.
Otázky a odpovede: Ako sa Slovensko stalo jednou z politicky najpolarizačnejších krajín v Európe?
Strana Sieť tak postupne stratila väčšinu svojich poslancov a v septembri 2016 oficiálne vypadla z vládnej koalície po podpise novej Koaličnej dohody medzi Smerom-SD, SNS a Mostom-Híd.
tags: #hrnciar #csefalvayova #dieta