Generácia starých mám sa držala jedného nepísaného pravidla. Do ukončenia tretieho mesiaca sladké tajomstvo ostávalo v úzkom kruhu rodiny. Ak potratili, dozvedel sa o tom len málokto. Mnohé ženy sa ihneď podelia s veľkou novinou s celým virtuálnym svetom. Avšak ani tá najväčšia radosť vás nedokáže uchrániť pred rizikom potratu. Niektoré z nich sú na mieste.
Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev. Vo verejnom priestore sa všeobecne oveľa častejšie hovorí o umelom prerušení tehotenstva, teda o interrupciách, ktorých počet za takmer tri dekády klesol na štvrtinu. Ženy, ktoré o dieťa prišli v dôsledku spontánneho potratu, môžu nezáujem o iné životné situácie vnímať citlivo.
„Za včasný sa považuje potrat do ukončenia 12. týždňa tehotnosti. Ide o väčšinu potratov,“ spresnila gynekologička. „Vo vyšších štádiách tehotnosti sa podľa slovenskej legislatívy považuje za potrat predčasne ukončená tehotnosť, keď plod neprejavuje známky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1 000 gramov a ide o tehotnosť kratšiu ako 28 týždňov.
Príčiny spontánneho potratu
K spontánnemu potratu nedochádza bez zjavnej príčiny. Po strate plodu prichádzajú na rad otázky a výčitky: „Prečo sa to stalo?“ „Keby som si dávala väčší pozor…“ Sebaobviňovanie však nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť.
Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. „Medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, naopak Rh imunizácia rapídne klesla,“ pripomína MUDr. Danys.
Príčiny potratu v I. trimestri
„Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov. Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru- myómu,“ vysvetľuje ďalej MUDr. Dráb a pripomína: „Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.“
Podľa gynekológa sa obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri
Podľa MUDr. Drába za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu- napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri
Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje podľa MUDr. Drába nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočníkovej šnúry a plodových obalov. „Teda u významnej časti mŕtvorodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.“ Na základe vlastných klinických skúseností spomína gynekológ tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: „V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu… Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou,“ hovorí MUDr. Dráb a v prípade často diskutovanej pupočnej šnúry ako príčiny úmrtia nabáda na opatrnosť: „Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.“
Príznaky a typy potratov
Príznaky bývajú rôzne. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene. Vtedy ani len nemusíte tušiť o svojom tehotenstve. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu.
Známky a príznaky potratu môžu zahŕňať vaginálne krvácanie alebo špinenie (farba môže byť od ružovej až po červenú až hnedú), kŕče, bolesti brucha alebo chrbta. Ak ste tehotná a máte tieto príznaky, je nutné volať pôrodného lekára. Bolesti v podrbušku však nemusia znamenať len začínajúci potrat.
Väčšinou je potrat proces jednorazový. Existuje niekoľko druhov potratu s jeho vlastným súborom príznakov:
- Hroziaci potrat: maternicové krvácanie, kŕče a bolesti chrbta.
- Neúplný potrat: bolesti chrbta, krvácanie a otvorený krček maternice.
- Zamlčaný potrat: dochádza v priebehu embryonálnej smrti. Často nie sú k dispozícii žiadne príznaky potratu, a strata tehotenstva by mala byť potvrdená až neprítomnosťou srdcového rytmu plodu z ultrazvuku.
- Opakujúce sa potraty: definované tromi alebo viac po sebe idúcimi, v prvom trimestri.
- Mimomaternicové tehotenstvo: stane sa, keď sa oplodnené vajíčko nedostane priamo do maternice, väčšinou je stále vo vajíčkovode. Jedná sa o závažný stav, a mal by byť okamžite ošetrený.
„Je to stav definovaný ultrazvukovým nálezom, pri ktorom sa preukáže zastavenie vývoja plodu s nemožnosťou dokázať akciu srdca, pričom plod ešte nebol vypudený z dutiny maternice, ale ostáva v nej zadržaný.“
V prípade, že sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr.
Riziko potratu a vek
Potraty sa pri tehotenstve vyskytujú pomerne často, no každý z nich je tragédiou pre ženu či rodinu, ktorá sa na bábätko tešila. Napriek tomu, že táto téma pomerne často víri náladu v spoločnosti, je potrebné uviesť, ako chápe tento pojem súčasná slovenská legislatíva a medicína. Hoci rozoznávame tzv. včasný potrat do 12. týždňa tehotnosti, ktorý predstavuje väčšinu všetkých strát, riziko potratu sa zvyšuje s vekom.
„Riziko potratu závisí od veku ženy a tiež od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%.“
Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate. „Vek ako rizikový faktor je spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií (napr. 13. chromozómu - Patauov syndróm, 18. chromozómu - Edwardsov syndróm a 21. chromozómu - Downov syndróm)… Ženy, ktoré v minulosti potratili, majú často potraty práve v II. trimestri, vrátane pôrodu mŕtveho plodu.“
Liečba a následná starostlivosť
Keď žena zažije potrat, hlavným cieľom je, aby sa zabránilo infekcii, zastavilo sa krvácanie, a vylúčili sa všetky nežiaduce tkanivá z tela matky. V závislosti od typu a štádia potratu, existujú rôzne druhy liečby, od jednoduchého užívania liekov po operáciu.
Gynekologička Zuzana Kosibová objasnila, čo následne čaká v zdravotníckych zariadeniach pacientky, ktoré si prechádzajú stratou. Podanie účinnej látky Mizoprostol sa oficiálne zaradilo medzi možnosti starostlivosti o pacientky zažívajúce včasný spontánny potrat až v roku 2022, keď vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský podpísal tento štandardný postup. „Jedným vysvetlením môže byť nedostatok samotného Mizoprostolu v danom zdravotníckom zariadení. Druhým môžu byť, žiaľ, zaužívané zvyklosti zdravotníckeho zariadenia.
V prípade chirurgického zákroku, teda kyretáže, ide zvyčajne o 15-minútovú operáciu v celkovej anestézii, ktorá sa vykonáva z vaginálneho prístupu. Naše respondentky si z nej odniesli rôzne skúsenosti. „Revíziu maternice som absolvovala v súkromnom zariadení. Starostlivosť výborná, len keby nemali na stenách plagáty s fotkou nožičky plodu v 10. týždni.“ 29-ročnú Sáru zákrok stresoval. „Nikdy som nebola v nemocnici, nikdy som nemala nič zlomené, nebola som uspatá a zrazu som mala ísť na niečo takéto.“
Emocionálna a psychologická podpora
Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom. Túžba po dieťatku však ostáva i naďalej. Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené.
Podľa psychologičky Lucie Záhorcovej môže priebeh potratu a lekársky prístup významným spôsobom ovplyvniť samotné spracovanie zážitku a následné uzdravenie. „Necitlivý a nedôstojný prístup zdravotníckeho personálu, ktorý neposkytne žene čas a priestor na spracovanie informácie, výber z možností, prípadne skúsenosť ženy bagatelizuje, môže byť veľmi bolestivý.
Psychologička tiež konštatuje, že akékoľvek emócie, ktoré sa počas danej skúsenosti objavia, sú v poriadku. „Typický býva hlboký smútok v dôsledku významnej osobnej straty, ale aj pocity prázdnoty, bezmocnosti, závisti, osamelosti či úzkosti. Zároveň sa nedá určiť, či stratu ťažšie znášajú bezdetné ženy alebo tie, čo už matkami sú. „Je to veľmi individuálne. Niektoré ženy, ktoré zažili potrat a nemajú iné dieťa, hovoria, že je to pre ne omnoho náročnejšie. Prežívajú úzkosť a strach, či ešte niekedy vôbec budú schopné mať deti. Môžu zároveň prežívať intenzívnejší pocit zlyhania, pocity viny a nedostatočnosti, lebo ešte nenaplnili to, po čom tak túžili. Na druhej strane môže byť podľa psychologičky zážitok potratu pre ženu, ktorá už dieťa má, rovnako bolestivý. „Táto žena môže čeliť iným, špecifickým výzvam. Napríklad pre ňu môže byť náročnejšie starať sa o druhé dieťa a ani nemusí mať toľko času a priestoru odsmútiť si stratu, ktorú prežila.
„O týchto témach by sa malo viac hovoriť, aby si potom tá žena, ten pár nemysleli, že sa to deje len im alebo že sú v tom sami. Tiež by sme sa mali viac pýtať mužov, ako to berú, vnímajú a prežívajú. Môjho priateľa to veľmi zasiahlo, miestami som mala pocit, že viac ako mňa, preto by sme mali myslieť aj na nich.
Ako psychologička Lucia Záhorcová zdôrazňuje, je dôležité, aby žena bola k sebe láskavá a trpezlivá, uvedomujúc si, že proces zotavenia môže byť dlhý a vyžaduje si čas a aktívnu prácu. „Potláčanie alebo ignorovanie emócií môže viesť k tomu, že nás dobehnú neskôr v škaredšej podobe.“
Podľa Záhorcovej si ženy pamätajú zraňujúce reakcie okolia niekedy aj roky. Všetko sú to vety, ktoré podľa psychologičky bagatelizujú skúsenosť ženy, prispievajú k tomu, že sa žena či muž cítia nevidení, nepočutí, nepochopení a ešte viac osamelí. Nevhodné je i porovnávanie s inými stratami, súdenie či ponúkanie nevyžiadaných rád.
Ako sa vyrovnať s potratom - 6 tipov
Po potrate je nutné aj emocionálne a psychologické liečenie, ktoré môže trvať dlhšie, než fyzické uzdravenie. Nebojte sa osloviť svojich blízkych alebo horúcu linku. Ak na sebe cítite príznaky depresie alebo extrémne psychické utrpenie, navštívte svojho lekára.
„V čase, keď som bola na tom psychicky najhoršie, bolo pre mňa veľmi dôležité dočítať sa, že v tom nie som sama, a mať nejakú nádej,“ spomenula nám ďalšia respondentka. „Beriem to ako formu istej terapie - celé si to ešte raz prejsť vo vlastnej hlave, utriediť si myšlienky,“ uviedla jedna zo žien po tom, ako sa nám zdôverila.
Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana odporúča každému v páre zmapovať si najskôr svoje vlastné potreby. „Čo potrebujem práve teraz? Ako sa teraz cítim? Čo by mi mohlo pomôcť? „Z mojej skúsenosti partneri alebo partnerky žien po strate prežívajú rovnako široké spektrum emócií ako samotné ženy,“ uvádza Kubíny. „Vnímám však niekoľko rozdielov. Žena prežíva potrat, stratu aj veľmi fyzicky, cez svoje telo, ktoré si tehotenstvo ,zapamätá‘ a potrebuje čas na zotavenie a načerpanie síl. Toto je rovina, ktorú jej partner či partnerka nezažíva.
Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť,“ zdôrazňuje aj MUDr. Dráb. „Ak rodičia dali dieťatu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá,“ hovorí gynekológ.
Právo na rozlúčku
Potrat, smrť dieťatka v maternici a následný pôrod sú náročné udalosti v živote matky, otca a celej rodiny. Mnohí rodičia nevedia, že si v ktoromkoľvek trimestri môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa na dôstojnú rozlúčku, čo je dôležitá súčasť trúchlenia.
„Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať,“ dodáva na záver MUDr. Dráb. Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
