Placenta, orgán vytvárajúci sa v tele matky počas tehotenstva, zohráva kľúčovú úlohu v správnom vývoji a raste dieťatka.
Placenta vzniká z deliacich sa buniek oplodneného vajíčka krátko po počatí a pokračuje v raste spolu s dieťaťom, aby uspokojila jeho rastúce potreby. Tento orgán zastáva funkcie viacerých systémov, čím napomáha plnému rozvoju plodu.
Placenta ako náhradný a žľazový orgán
Placenta preberá funkcie viacerých orgánov. Zabezpečuje prísun okysličenej krvi, čím plní funkciu pľúc, a filtruje toxíny ako obličky. Poskytuje potrebné živiny pre bábätko a funguje aj ako obranný štít pred patogénmi. S dieťaťom ju spája pupočná šnúra.
Tento orgán funguje aj ako žľaza - vylučuje hormóny potrebné na podporu rastu dieťaťa a prípravu tela matky na materstvo. Hormóny z placenty podporujú rast maternice, prsného tkaniva a zrýchľujú metabolizmus matky. Zároveň môžu spôsobovať tehotenské ťažkosti ako rannú nevoľnosť, kŕčové žily či tehotenskú cukrovku.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberin, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Placenta je zdrojom hormónov udržujúcich a podporujúcich tehotenstvo. hCG potláča produkciu ďalších folikulov vo vaječníkoch a zároveň stimuluje rast žltého telieska, ktoré produkuje estrogény a progesterón. V kôre nadledvin u plodu stimuluje produkciu DHEA, DHEA-S. Progesterón udržuje u ženy tehotenstvo a stimuluje rast prsníkov. Je výchozím substrátom kortizolu, ktorý vzniká vo fetálnych nadledvinách. U mužského plodu je vo vajíčkach premieňaný na testosterón. Produkcia progesterónu prebieha najprv v žltom telísku, následne sa presúva do placenty. Tento proces sa nazýva luteo-placentárny zkrat a je ukončený 8. Estrogény sa tvoria v závislosti od produkcie dehydroepiandrosteronu (DHEA) v nadledvinách plodu. DHEA tu vzniká z progesterónu, ktorý je transportovaný krvou z placenty. V ďalšom kroku sa DHEA vracia späť do placenty, kde je premieňaný na estrogény. Účinky sú najmä na rast prsníkov, a to ako priamo, tak nepriamo, zvyšovaním hladiny prolaktínu. Ďalej stimulujú prietok krvi placentou a tvorbu prostaglandínov. Ovplyvňujú pozitívne počet receptorov pre oxytocín v bunkách maternicovej svaloviny. Choriový somatomamotropín (hCS) je označovaný tiež ako placentárny laktogén (HPL) a pôsobí na metabolizmus živín. Stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov (lipolýzu). U ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy. Kortikoliberín (CRH) sa uplatňuje najmä pri regulácii dĺžky tehotenstva a následného pôrodu. U predčasných pôrodov stúpa hladina CRH rýchlejšie než pri pôrode v termíne.
Dvojitý prúd krvi a genetická zložitosť
Placentou preteká krv dieťaťa i matky, ktoré sa však nikdy nemiešajú, čo je fascinujúci fakt o tomto jedinečnom orgáne. K oddeleniu dochádza v tzv. placentárnej bariére, ktorú tvoria špeciálne vrstvy buniek, ktoré zabezpečujú, aby sa krv matky a dieťaťa nikdy priamo nemiešali.
Táto bariéra umožňuje výmenu živín, kyslíka a odpadu medzi matkou a dieťaťom cez malé molekuly, no zároveň chráni dieťa pred potenciálne škodlivými látkami z krvi matky.
Placenta obsahuje gény matky aj otca, pretože vzniká z oplodneného vajíčka. Tento orgán je teda unikátny v tom, že na rozdiel od väčšiny ostatných orgánov v matkinom tele nesie genetický kód nielen matky, ale aj otca dieťaťa. Podľa výskumov publikovaných v Nature Genetics hrá táto genetická zložitosť placenty významnú úlohu pri adaptácii placentárnych funkcií na potreby dieťaťa, čo je kľúčové pre správny vývoj plodu.
„Jednorazový“ orgán s rôznymi osudmi
Placenta vzniká len počas tehotenstva, a po splnení svojej úlohy je vypudená z tela matky, kde končí ako biologický odpad, pokiaľ sa nepoužije na ďalšie účely.
Mnohé kultúry a tradície pristupujú k placente rôzne. V niektorých prípadoch sa placenta uchováva alebo využíva na rituály, ako je napríklad sadenie stromu, čo symbolizuje nový život a rast. V posledných rokoch sa objavujú aj možnosti medicínskeho využitia, vrátane výroby placentárnych produktov, ako sú výživové doplnky alebo produkty starostlivosti o pleť.
Sadenie placenty je rituál, pri ktorom sa placenta zasádza do zeme, často spolu so stromom, ktorý symbolizuje rast dieťaťa.
Lotosový pôrod spočíva v tom, že dieťa zostáva pripojené k placente pupočnou šnúrou, až kým pupočník prirodzene neodpadne. Verí sa, že týmto spôsobom využije všetky živiny z placenty.
Placenta a viacplodové tehotenstvo
Jednovaječné dvojčatá môžu mať spoločnú placentu, zatiaľ čo dvojvaječné vždy každé svoju. Závisí to od momentu, kedy sa oplodnené vajíčko rozdelí.
Jednovaječné dvojčatá majú spoločnú placentu, ak sa oplodnené vajíčko rozdelí na dve časti po vytvorení placenty. Tento typ vývinu je známy ako monochoriálne dvojčatá, kde obe embryá zdieľajú jednu placentu, hoci každé má vlastný amniotický vak.
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá toti môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Príprava na dojčenie a placentofágia
Placenta pripravuje matkino telo na dojčenie a počas tehotenstva produkuje hormón, ktorý potláča tvorbu materského mlieka. Po pôrode placenty organizmus dostáva signál, že nastal čas na produkciu mlieka.
Placentofágia označuje konzumáciu placenty. V niektorých kultúrach, aj u nás, je placenta konzumovaná ako zdroj výživy pre matku, čím by mala podporovať tvorbu mlieka, energiu a prevenciu popôrodnej depresie. Konzumuje sa čerstvá, varená, vo forme tinktúry alebo kapsúl.
Na internete kolujú najrôznejšie recepty na prípravu placenty vrátane polievky alebo špagiet. Placentofágia, ako sa konzumácii placenty odborne hovorí, je v živočíšnej ríši pomerne hojne rozšírená. Podľa etnografického prieskumu z roku 2010, ktorý skúmal predstavy a rituály spojené s placentou v 179 spoločnostiach, nie je konzumácia placenty po pôrode súčasťou kultúrnej tradície v žiadnej z nich. „V mnohých spoločnostiach verili, že pochovanie placenty na vymedzenom mieste zaručí pozitívne účinky pre rodinu a komunitu. V relatívne málo spoločnostiach, len piatich, verili, že placenta je účinná pri liečbe zdravotných problémov vrátane neplodnosti, popraskaných nôh alebo holohlavosti. Placentu považovali za nečistú, znečistenú a nákazlivú v 12 spoločnostiach,“ okomentovali výsledky uvedeného etnografického výskumu Cynthia W. Hlavný autor článku a gynekológ Alex Farr z Lekárskej univerzity vo Viedni v správe univerzity povedal: „Po lekárskej stránke je placenta odpad. Väčšina cicavcov placentu po pôrode konzumuje, ale môžeme sa iba dohadovať prečo. Konzumácia placenty hraničí s kanibalizmom. Živiny ako železo, selén, zinok nie sú v placente prítomné v dostatočnom množstve.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
Placenta ako „strom života“ a jej potenciál
Placenta je často označovaná ako „strom života“. Pri pohľade na jej štruktúru naozaj pripomína strom. Placenta (plodové lôžko) je dôležitá súčasť reprodukčného systému. Vzniká diferenciací z fetálneho základu plodových obalov, predovšetkým z choria. Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru o priemere 15-20 cm a hrúbke 2-3 cm, ktorý kryje zhruba 15-30 % vnútorného povrchu maternice. Je jej hmotnosť je cca 500 g (17 % hmotnosti plodu); z toho 50 % je tvorené materskou krvou a 15 % fetálnou krvou. Od štvrtého mesiaca tehotenstva môžeme na placentke rozlíšiť dve časti: pars fetalis, tvorená chorion frondosum a pars materna, tvorená decidua basalis. Medzi nimi sú intervilózne priestory vyplnené materskou krvou. Počas štvrtého a piateho mesiaca gravidity vytvára decidua deciduálne septa, ktoré predielujú intervilózne priestory neúplne, pretože nedosahujú až k choriovej platničke. Tieto septá rozdeľujú placentu na tzv. kotyledóny. Plod rastie, s ním sa rozširuje maternica aj placenta. Na konci gravidity hovoríme o placenta discoidalis, placenta má totiž tvar okrúhleho terča. Na jej fetálnom povrchu presvitajú početné veľké artérie a žily, choriové cievy, ktoré sa zbiehajú k úponu pupočníka. Pupočník (umbilicus) je lokalizovaný približne v strede placenty, má priemer cca 1-2,5 cm a priemernú dĺžku 50 cm (30-100 cm). Vzácne sa jeho úpon nachádza v oblasti plodových blán, vtedy hovoríme o insertio velamentosa.
Najprv dôjde ku zbytkavaniu choria na strane priavrátenej ku stene maternice a vzniku tzv. choriovej platničky. Kotyledóny sú zásobované z 80-100 špirálových artérií, ktoré prenikajú deciduálnou platničkou. Krv prúdi pod tlakom hlboko do intervilóznych priestorov a omýva malé klky, ktoré sa do týchto priestorov vetvia vyrastávaním z kmeňových klkov. Ako sa znižuje tlak, krv sa obracia a smeruje späť od choriovej k deciduálnej platničke a vstupuje do žíl endometria. Postupne sa však ztenčuje a odbúrava sa hlavne väzivo a cytotrofoblast, čím sa endotel dostáva do tesného kontaktu so syncytiálnou membránou, a tým je umožnený vyšší stupeň výmeny látok medzi krvou matky a plodu. Krv bohatá na živiny a kyslík je z placenty do plodu privádzaná jednou umbilikálnou žilou. Pečeň, do ktorej je krv smerovaná, by ale všetky živiny strávila, čo je dôvod, prečo sú čiastočne obchádzané pomocou bypassu ductus venosus (venosus, pretože spája 2 žily - vena umbilicalis a vena cava inferior). Tým sa časť krvi dostane do vena cava inferior. Až do pečene ide čistá okysličená krv, ďalej sa zmieša s venóznou krvou plodu. Preto sa u plodu nepopisuje okysličená a odkysličená krv, okysličená je len vo vena umbilicalis a ductus venosus. Ďalej je krv všade zmiešaná, vrátane krvi v arteriae umbilicales.
Placentárny trofoblast a cievny endotel majú vlastnosti semipermeabilnej membrány s aktívnou transportnou funkciou. Priepustnosť pre niektoré látky sa v priebehu tehotenstva mení (napr. k prestupu železa, vápnika a IgG dochádza až vo 3. trimestri).
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Pre vývoj dieťaťa sú nevyhnutné kmeňové bunky placenty. Nielen počas tehotenstva, ale aj krátko po pôrode. Svoju ochrannú funkciu však môžu plniť aj niekoľko desiatok rokov po narodení dieťaťa. Krvotvorné bunky sa využívajú pri transplantácii krvotvorných kmeňových buniek hlavne pri onkologických alebo hematologických ochoreniach a tiež pri liečbe imunity či metabolizmu. Transplantácia vlastných buniek môže zachrániť život pacienta. Mezenchymálne kmeňové bunky sa zase využívajú na liečbu autoimunitných a zápalových ochorení. Amniónové epiteliálne kmeňové bunky sú vhodné na bunkové terapie v oblasti oftalmológie a dermatológie. Endoteliálne progenitorové bunky majú schopnosť stimulovať regeneráciu ciev. Placenta má teda počas tehotenstva a aj po ňom takú významnú úlohu a natoľko široké spektrum funkcií, že ju môžeme označiť za zázračný orgán. Môže liečiť poškodené bunky v tele matky, ochraňuje dieťa počas tehotenstva, ale má potenciál liečiť aj roky po pôrode. Zázračná sila placenty sa však prejavuje len kým je v tele matky a následne po pôrode musí byť odborne spracovaná a skladovaná pri veľmi nízkej teplote v špeciálnom biologickom kontajneri, kde je k dispozícii počas celého života dieťaťa.
Placenta: jej vývoj a funkcia
Placenta tvorí neoddeliteľnú funkčnú jednotku s organizmom matky, plodom, pupočníkom, plodovými obalmi a maternicou. Tento dôležitý orgán má viacero funkcií. Je to endokrinný orgán, čo znamená, že produkuje a vylučuje hormóny. Tie zvyšujú prietok krvi, zrýchľujú metabolizmus matky či stimulujú rast maternice. Vytváranie hormónov v placente musí byť v súlade s organizmom matky aj plodu, ktorému to zabezpečuje zdravý vývoj. Zároveň má imunologickú funkciu, keďže ochraňuje plod počas tehotenstva a zabezpečuje aj imunitu novorodenca krátko po pôrode.
Ranné nevoľnosti, kŕčové žily či zrýchlený metabolizmus. Väčšina žien zažila výrazné zmeny počas tehotenstva, no nie každá vie, že dôvodom je práve placenta. Placenta produkuje dva druhy hormónov: steroidné a peptidové.
Nielen matka sa delí o svoje bunky s dieťaťom, ale vďaka placente funguje tento prenos aj naopak. Bunky plodu sa môžu dostať do organizmu matky. Lekári a vedci ich našli najmä v chorých a poškodených tkanivách. Bunky plodu tak pomáhali liečiť tkanivá matky. Placenta teda nechráni len dieťa, ale pomáha chrániť aj telo matky.
Po pôrode plodu sa úloha placenty v tele matky končí a nastáva takzvaná tretia doba pôrodná. „Je to čas po pôrode plodu, kedy má nastať spontánne odlúčenie - separácia placentárneho tkaniva od toho materského a vypudenie placenty, plodových obalov a pupočníka mimo dutiny maternice,“ opisuje MUDr. Pri bežnom pôrode placenty, teda keď nastáva spontánne odlúčenie, môže rodička pociťovať sekundárne kontrakcie. Výnimočné sú prípady, kedy nebola placenta spontánne odlúčená. Dôvodom môže byť porucha vypudenia placenty a celistvosti, napríklad ak má placenta vývojové anomálie. „Sú však aj situácie, kedy je placenta uložená nesprávne - placenta praevia, teda uložená v dolnom segmente maternice a prekrýva pôrodnícku bránku, čo tvorí významnú prekážku v oblasti pôrodného kanála, je rizikom krvácania.
tags: #reprodukcne #prava #placenta