Integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) do bežných základných a stredných škôl je na Slovensku realizovaná už nejaký čas. Cieľom je umožniť týmto žiakom plnohodnotné vzdelávanie a prípravu na budúce povolanie v prostredí, ktoré akceptuje a zdôrazňuje ich individualitu. Pojem integrácia pochádza z latinčiny a znamená znovu vytvorenie celku, pričom v sociologickom zmysle sa vzťahuje na vznik spoločenských jednotiek tvorených z určitého počtu ľudí a skupín.
Čo znamená integrácia a kto je integrovaný žiak?
Školská integrácia, alebo aj školské začlenenie, je definovaná v školskom zákone ako výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez ŠVVP. Realizuje sa v triedach spolu s ostatnými žiakmi. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, ktorému bolo zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované takéto potreby. Pod ŠVVP sa chápu požiadavky na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní žiakov, ktoré vychádzajú z jeho zdravotného znevýhodnenia, nadania, alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
Medzi žiakov so ŠVVP patria:
- Žiak so zdravotným znevýhodnením (zdravotným postihnutím).
- Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Žiak s nadaním, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu.
Žiakom so sluchovým postihnutím sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku, žiakom so zrakovým postihnutím sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma, a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
Proces integrácie
Proces integrácie začína vyšetrením v poradenskom zariadení. Na prvé stretnutie je potrebná pedagogická charakteristika od triedneho učiteľa. Ak sa potvrdí, že ide o dieťa so ŠVVP, poradenské zariadenie so súhlasom rodiča odporučí jeho evidenciu ako žiaka so ŠVVP. Na základe tohto odporúčania a písomnej žiadosti zákonného zástupcu riaditeľ školy dieťa prijíma. Škola následne vypracuje individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP), ktorý zahŕňa odporúčania a závery poradenských zariadení. Úprava podmienok výchovy a vzdelávania sa týka prostredia triedy, organizácie vyučovania, využitých metód, foriem a prostriedkov, cieľov, odbornej pomoci a hodnotenia dieťaťa. Môže zahŕňať aj úpravu učebných osnov a plánov. Učitelia sú s programom oboznámení a uplatňujú ho vo vyučovaní. Dieťa je v starostlivosti školskej špeciálnej pedagogičky, ktorá s ním pracuje podľa potreby individuálne.
Praktické skúsenosti a výzvy
Napriek pozitívnym cieľom integrácie, prax prináša aj mnohé výzvy. Existujú prípady, kedy integrácia neprebieha hladko a prináša negatívne dôsledky pre ostatných žiakov. V jednej zo škôl boli zaznamenané prípady, kedy integrované deti vyrušovali ostatných počas písomných prác, behali po triede a neumožňovali sústredenie. Pozornosť učiteľky sa často zameriavala na nich, čím výučba ostatných zaostávala. Vyskytli sa aj extrémne prípady agresívneho správania, vrátane fyzických útokov na spolužiakov s použitím ostrých predmetov, čo vyvoláva obavy o bezpečnosť.
V týchto prípadoch sa objavuje otázka, či je integrácia vhodná pre všetky deti s ŠVVP, najmä ak ich správanie je neakceptovateľné a predstavuje riziko pre ostatných. Niektorí odborníci a rodičia sa domnievajú, že v takýchto prípadoch by bolo lepšie, aby deti navštevovali špeciálne školy, kde by mali individuálny prístup, alebo aby boli vytvorené špeciálne triedy so špecializovaným pedagógom. Zdôrazňuje sa, že aj keď nevhodné prejavy správania sa nevyskytujú len medzi integrovanými deťmi, na niektorých školách tvoria takmer 15% integrovaných detí a takmer všetky s problémovým správaním patria práve medzi ne.
Ďalším problémom je aj prehnaná byrokracia a množstvo papierov, ktoré sprevádzajú proces integrácie. Niektoré školy môžu integrovaniu venovať pozornosť skôr z dôvodu získania normatívu na žiaka, než kvôli skutočnému záujmu o jeho vzdelávanie. To môže viesť k tomu, že integrovaný žiak sedí v poslednej lavici, cíti sa nešťastný, neúspešný a ponížený, a často chýba na vyučovaní.
Legislatívne rámce a praktické úpravy
Legislatíva na Slovensku umožňuje integráciu žiakov so ŠVVP. Prijímacie konanie na stredné školy sa uskutočňuje podľa školského zákona a ďalších relevantných predpisov. Riaditeľ školy spolu s pedagogickou radou určí formu, obsah a rozsah prijímacej skúšky. Vzhľadom na typ a stupeň ŠVVP sa odporúča modifikovať podmienky prijímacej skúšky tak, aby bolo žiakovi umožnené preukázať reálnu úroveň vedomostí a zručností, a aby nebol diskriminovaný.
Pre žiakov so ŠVVP sú legislatívne dané možnosti na zabezpečenie asistenta učiteľa alebo pomocného vychovávateľa. Úprava podmienok vzdelávania vychádza od zistenia jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, ktoré uvádza správa z poradenského zariadenia. Riaditeľ školy je povinný zistiť a zhodnotiť najlepší záujem žiaka, pričom tento záujem má byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o integrovanom vzdelávaní.
V praxi je dôležitý individuálny prístup a IVVP plán prispôsobený každému žiakovi. Cieľom je, aby aj integrovaní žiaci zažili pocit úspechu a radosti z výsledkov svojej práce, čo je možné len vtedy, ak sa škola prispôsobí ich možnostiam a schopnostiam. Okrem vzdelávania je dôležité, aby sa začlenení aj bežní žiaci učili spolu komunikovať, rešpektovať sa, navzájom sa podporovať a pomáhať si. To je podľa mnohých celý zmysel integrácie.
Pri hodnotení a klasifikácii integrovaných žiakov musí učiteľ zohľadňovať ich postihnutie a hodnotiť ich citlivo, aby boli klasifikovaní len z minima učiva, ktoré sa ich chceme naučiť. Pre žiakov s mentálnym postihnutím sa často používajú učebnice špeciálnych škôl, ale učiteľ môže použiť aj iné učebnice, ak to považuje za prospešnejšie pre žiaka. Je dôležité, aby učiteľ posúdil, či skúšať viac ústne alebo písomne a snažil sa viesť žiaka tak, aby mohol zažívať pocit úspechu.
Integrovaní žiaci dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci, čo má zmysel z hľadiska organizácie vyučovania aj psychologického vplyvu na žiaka. O tom, že postupuje podľa individuálneho plánu, hovorí doložka na vysvedčení, ktorá vysvetľuje aj klasifikáciu začleneného žiaka.
Inšpiratívne príklady zo zahraničia na zavádzanie inkluzívneho vzdelávania na Slovensku
Napriek snahám o úspešnú integráciu, prax ukazuje, že mnohé veci neboli do systému vzdelávania pre tieto deti plne domyslené. Je potrebné neustále hľadať rovnováhu medzi potrebami integrovaných žiakov a potrebami celej triedy, ako aj zjednodušiť byrokraciu a zamerať sa na skutočné potreby detí.
tags: #integrovane #dieta #plan #prace