Intelektovo nadané deti predstavujú špecifickú skupinu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ich vzdelávanie si vyžaduje odlišný prístup, ktorý zohľadňuje nielen ich kognitívny predstih, ale aj potenciálnu zraniteľnosť v emocionálnej a sociálnej oblasti. Cieľom nie je len dosahovanie vysokého výkonu, ale predovšetkým nastavenie vzdelávania tak, aby viedlo k spokojnosti dieťaťa a k jeho celkovému rozvoju.
Výnimočný talent u dieťaťa často prináša výzvy pri jeho rozvoji a potrebuje špeciálny prístup. Zakladateľky neziskovej organizácie CENADA Martina Mátychová a Jana Jurášková sa špecializujú na vzdelávanie nadaných detí. Upozorňujú, že nadané deti nemusia byť vždy čistými jednotkármi a najlepšími v ročníku. Ich vývin je často nerovnomerný, pričom intelektová oblasť je výrazne popredu, zatiaľ čo motorika, emocionalita či sociálny aspekt môžu zodpovedať fyzickému, prípadne aj mladšiemu veku.
Zraniteľnosť nadaných detí spočíva práve v nerovnomernosti ich vývinu. Z toho pramenia odlišné situácie prežívania dieťaťa a potreba externe „upravovať prostredie“, aby boli v bezpečí. Tieto deti napríklad dokážu mentálne zachytiť a spracovať rôzne informácie zo správ a na rozdiel od rovesníkov ich emocionálne prežívajú a dokážu pochopiť ich dôsledky, ale emocionálne nemajú aparát na to, aby sa s tým vyrovnali. Ich prejav môže ukázať, že sú citlivejšie, zraniteľnejšie alebo už dokonca zranené, a nevedia sa s tým vysporiadať.
Charakteristické prejavy intelektového nadania u detí
Nadané deti tvoria približne 2-3 % populácie jedného ročníka. V ranom veku sa intelektové nadanie často spája s tromi ďalšími fenoménmi: asynchrónny vývin, nezdravý perfekcionizmus a vysoká senzitivita. Mnohí rodičia to zo začiatku nerozoznajú, pretože ho vnímajú prirodzene a na základe skúseností s jeho správaním vytvárajú podmienky na to, aby uspokojili jeho potreby. Rozdiely sa ukážu až vtedy, keď deti začnú chodiť do materskej či základnej školy a opustia chránené prostredie domácnosti.
Medzi najčastejšie prejavy detí v predškolskom veku patria:
- Kladenie nezvyčajných otázok a zaoberanie sa rôznymi témami, ako napríklad dinosaury, živočíšna ríša, zemepisné zaujímavosti, doprava či vesmír.
- Asi u polovice detí v predškolskom veku sa uvádza osvojenie čítania.
- U niektorých detí pozorujeme intuitívne vytváranie matematických predstáv - napríklad dokážu spočítavať čísla, a to aj vysoké, majú predstavy o číselnej osi vrátane vysokých čísel.
- Nadané deti sú aktívnejšie, majú iný metabolizmus. Majú menšiu potrebu spánku, preto ich netreba nútiť do poobedného odpočinku, ale je vhodnejšie im vymyslieť iný náhradný program (čítanie, písanie, práca s PC alebo iné hry podporujúce ich myslenie...).
- Nadané deti môžu mať rýchlejší vývoj rečových schopností. Môžu sa však u nich vyskytnúť drobné poruchy reči. Tieto deti majú veľkú slovnú zásobu, bohaté myslenie, množstvo nových myšlienok, ktoré chcú rýchlo povedať, ale kapacita reči im na to nestačí.
- Nadané dieťa je veľmi zvedavé, má množstvo otázok a je podráždené a nahnevané, pokiaľ na svoje otázky nedostane dostatočné odpovede.
- Nadané deti majú zrýchlený vývin, ľahko sa učia, vedia všetko skôr, lepšie a rýchlejšie, majú skvelú pamäť. Učivo si zapamätajú už počúvaním v škole.
- Nadané deti viac priťahujú intelektuálne hry a zábava, ktoré menej súvisia s pohybom a športom.
- Sú nezávislé, introvertné a uzavreté.
- Radi na seba berú riziko neúspechu.
- Majú veľkú životnú energiu, sú silnými osobnosťami (,,ja, ja sám“), individualisti, majú silnú potrebu získavania informácií, sebadisciplínu, sebadôveru, ctižiadostivosť, majú originálne myšlienky a vyjadrovanie, silnú motiváciu dosahovať dobré výkony a potrebu byť najlepší, ale nie sú to deti, ktoré sa snažia byť stredobodom.
- Skôr majú tendenciu a sklon svoje schopnosti pred okolím skrývať, aby zapadli do kolektívu.
Je dôležité zdôrazniť, že nie všetky nadané deti sa správajú rovnako. Niektoré prejavy nadania sa môžu podobať prejavom niektorých porúch, napríklad poruche pozornosti alebo Aspergerovmu syndrómu. Nadané dieťa môže citlivo vnímať mnohé podnety z prostredia a rýchlo prechádzať z jednej činnosti do druhej, čo sa môže javiť ako porucha pozornosti, hoci to tak nemusí byť. Taktiež môžu mať problémy v kolektíve, nerozumieť si s vrstovníkmi a javiť sa ako samotári.
Výzvy a riziká spojené s nadaním
S nadaním sa môžu spájať aj rôzne problémy, vrátane poruchy pozornosti, dyslexie či Aspergerovho syndrómu. Medzi ďalšie často spomínané problémy patria nerovnomerný vývoj, vrstovnícke vzťahy, rozsiahla sebakritika a perfekcionizmus. Nadané deti sa ťažko prispôsobujú, nerešpektujú autority, sú presvedčené o svojej pravde, nechcú ísť tou istou cestou ako ostatní. Neakceptujú všeobecný názor a sú večnými oponentmi, preto sú občas nedisciplinované a môžu byť s nimi problémy. Nie sú schopné prirodzene splynúť s kolektívom svojich rovesníkov, nie vždy súhlasia s názorom kolektívu, preto sú často tzv. „osamelými bežcami“. Majú problém vytvoriť si sociálne kontakty so svojimi rovesníkmi, preto často vyhľadávajú spoločnosť starších detí alebo dospelých.
Nadané deti sú oveľa citlivejšie a zraniteľnejšie ako iné deti. Emocionálne a sociálne dozrievajú neskôr, preto sú intenzívnejšie a dlhodobejšie naviazané na rodičov, najmä matku alebo iných dospelých v rodine, najčastejšie na starých rodičov. V cudzom prostredí sú neisté a väčšinou odmietajú s cudzími ľuďmi komunikovať. V rodine a škole potrebujú mať pocit istoty a bezpečia.
Vysoký dôraz na výkon môže zvýrazniť vývinové riziká a nastaviť na potenciálne problémy v budúcom živote. Je dôležité si uvedomiť, že deti s nadaním potrebujú individuálny prístup pri rozvíjaní a podporovaní ich nadania. Majú väčšie emocionálne a sociálne problémy ako iné deti, sú oveľa citlivejšie a zraniteľnejšie a všetko intenzívnejšie prežívajú.

Odporúčania pre rodičov a pedagógov
Pri výchove nadaného dieťaťa by si rodič mal osvojiť pozitívny postoj k dieťaťu, toleranciu, akceptujúci, chápavý a podporný postoj k rozvíjaniu schopností svojho dieťaťa. Dôležitá je akceptácia dieťaťa ako osobnosti. Rodič by mal rozvíjať spoločné záujmy a podporovať dieťa pri formovaní pocitu sebavedomia a sebavnímania. Taktiež je dôležité pozitívne posilňovanie a dôvera v schopnosti dieťaťa.
Rodič by mal svoje dieťa vyzývať k aktívnym činnostiam, klásť mu veľa otázok, chváliť jeho dobré odpovede, tešiť sa z úspechov dieťaťa, posmeľovať ho aj keď sa mu práve nedarí a podporovať ho. Veľmi dôležitá je aj emocionálna podpora, dobrá súdržnosť rodiny, tolerantné výchovné postupy, poskytovanie väčšej slobody a voľnosti v správaní a rozhodovaní dieťaťa.
Rodič môže vývoj svojho nadaného dieťaťa podporiť kupovaním encyklopédií, atlasov, slovníkov, kníh a prístupom dieťaťa k počítaču. Takéto dieťa potrebuje mať voľný prístup k informáciám. Staršie deti si na internete vedia vyhľadať veci, ktoré ich zaujímajú. Ak rodič vidí záujem dieťaťa a chce ho nasmerovať, môže mu poskytnúť rôzne možnosti. Najlepšie je talent nerozvíjať nasilu, stačí počúvať dieťa, odpovedať mu na otázky a ak chce, zobrať ho do múzea alebo galérie.
Deti potrebujú niekoho na komunikáciu. Niekedy síce len vyjadrujú svoje myšlienky, ale spätná väzba okolia - rodiča, učiteľa či človeka, ktorý danej oblasti rozumie, je pre nich dôležitá, lebo vie posunúť ich predstavy. Nemusia byť zahltené informáciami, stačí len jednoduchá odpoveď na otázku, ktorá myseľ dieťaťa posunie. Zo skúsenosti vieme, že keď sme upustili z klasickej štruktúry vzdelávania a dieťa sa sústredilo napríklad iba na oblasť fyziky, postupne sa v rámci nej bolo schopné učiť matematiku, angličtinu a ďalšie predmety, s ktorými tento odbor súvisí.
Vhodné sú aj rôzne aktivity, napríklad fyzikári majú obľúbenú akciu Dni vedy, ktorá je podnetná pre prvákov aj pre ôsmakov. Je to akcia pre všetky deti, nie len pre nadané, pretože každý si z toho zoberie to svoje.
Nadané, kreatívne a vysoko citlivé deti | Heidi Hass Gable | TEDxLangleyED
Možnosti vzdelávania nadaných detí na Slovensku
Legislatíva zároveň umožňuje, že aj obyčajné základné školy môžu tvoriť triedy pre nadaných, čo je v Bratislave jednoduchšie ako v menších mestách. Podmienky sú vytvorené a závisí od odbornosti a prístupu ľudí v jednotlivých školách. Najväčší problém je informovanosť laickej i odbornej verejnosti o problematike nadania v celej špeciálno-pedagogickej rovine. Za nadaného je väčšinou považovaný ten, čo podáva vysoký výkon, príde do školy píšuci a čítajúci a okolie očakáva, že bude v škole úspešný.
Na Slovensku existujú tri hlavné možnosti vzdelávania intelektovo nadaných detí:
- Inkluzívne vzdelávanie v bežnej škole: Žiak navštevuje bežnú školu, ale vďaka vystavenému posudku od Centra poradenstva a prevencie (CPP) sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý zabezpečuje špecifický prístup, obohacovanie učiva, jeho akceleráciu či iné formy diferencovaného vyučovania.
- Špeciálne triedy v bežných školách: Niektoré základné školy otvárajú aj triedy určené výhradne pre intelektovo nadané deti, kde prebieha vzdelávanie s prispôsobeným učebným plánom.
- Špeciálne školy pre nadané deti: Tieto školy sa zameriavajú výlučne na vzdelávanie intelektovo nadaných žiakov.
Školy pre nadané deti a školy so špeciálnymi triedami pre nadané deti na Slovensku sa riadia Programom APROGEN (Alternatívny program edukácie nadaných), ktorý je navrhnutý pre optimálny rozvoj kognitívnych a emočných kompetencií detí. V prípade, že máte pochybnosti, ktorá forma je pre Vaše dieťa najvhodnejšia, organizácie ako Intelektovo Vám radi pomôžu s výberom školy a správnym nastavením vzdelávacieho plánu pre Vaše dieťa.
Inštitucionálnych možností je v niektorých regiónoch menej. Napríklad na Záhorí nie je škola pre nadaných, takže dieťa musí byť integrované v rámci vzdelávania v normálnych školách a musí mať šťastie na pedagógov, ktorí ho rešpektujú, chápu a dajú mu adekvátne možnosti. Riešenia môžu byť jednoduché, napríklad žiaka tretieho ročníka pošlú na hodinu matematiky k piatakom, alebo ho nechajú venovať sa svojmu projektu.
Na Slovensku je napríklad výskumný ústav detskej psychológie, ktorý sa snaží vzdelávať učiteľov na školách a odovzdávať im informácie a skúsenosti z tejto oblasti. Podpora štátu je dôležitá aj v tom, aby nevytváral prekážky. Legislatíva je momentálne dobre nastavená, ponúka široké možnosti a je na pedagógoch a odborníkoch, ako s ňou budú narábať.
Študenti z pedagogických fakúlt u nás niekedy absolvujú jeden alebo dva semestre, aby sa vedeli venovať aj nadaným deťom. Snažíme sa im odovzdať teóriu aj prax, pretože na fakultách tá špecializácia nejde až tak do hĺbky. Prechádzame si s nimi základným vzdelávaním aj vzdelávaním nadaných s rôznymi poruchami, napríklad Aspergerov syndróm, ktorý je veľmi špecifický a učitelia by ho mali poznať. Kľúčová je najmä komunikácia, ktorá však na Slovensku zlyháva vo všetkých oblastiach.

Spolupráca s organizáciami a združeniami
Existuje viacero organizácií, ktoré sa zameriavajú na podporu a rozvoj intelektovo nadaných detí. Medzi ne patria:
- Mensa Slovensko: Národná pobočka medzinárodnej organizácie združujúcej ľudí s IQ v horných 2 % populácie, ktorá sa venuje napríklad aj voľnočasovým aktivitám pre intelektovo nadané deti a mládež.
- Spoločenstvo Kempelena: Iniciatíva pod hlavičkou Mensy Slovensko, ktorá sa zameriava na podporu nadaných detí a popularizáciu vedy. Organizuje pre nich voľnočasové aktivity a letné tábory s bohatým programom, či pobytové akcie pre celé rodiny.
- Intelektovo: Organizácia, ktorá poskytuje konzultácie, podporu a sprievodcu v oblasti nadania.
- Rozumieme nadaným: Občianske združenie, ktoré sa už 20 rokov venuje problematike intelektovo nadaných detí v školskom i mimoškolskom prostredí. Organizuje rôzne projekty, aktivity, súťaže a podujatia.
Tieto organizácie poskytujú cenné informácie, podporu a priestor na rozvoj pre nadané deti a ich rodičov. Spolupráca s nimi môže byť kľúčová pri hľadaní vhodného vzdelávacieho prostredia a pri zvládaní špecifických potrieb nadaných detí.

tags: #intelektovo #nadane #dieta #v #ms #odporucania