Detské jasle a materské centrum Húsenička v Nitre sa odlišujú svojím prístupom k starostlivosti o najmenších. Namiesto izolovaného prístupu k jednotlivým aspektom vývoja dieťaťa, toto zariadenie zdôrazňuje význam interdisciplinárneho tímu, ktorý zabezpečuje komplexnú starostlivosť o deti od 6 mesiacov do 4 rokov.
V centre mesta, na Farskej ulici v Nitre, sa nachádzajú detské jasle a materské centrum Húsenička. Spokojné a usmievavé tváre detičiek aj rodičov svedčia o tom, že fungovanie jasličiek a materského centra je v správnych rukách pedagogických, a taktiež zdravotných pracovníkov.
Zariadenie je určené detičkám od 6 mesiacov do 4 rokov. Nástup do jaslí je možný počas celého roka, v prípade voľného miesta aj ihneď. Uprednostňujeme rodinný spôsob výchovy, aby sa detičky cítili čo najlepšie, resp. „ako doma“. O nadštandardnú starostlivosť počas celého dňa sa stará kvalifikovaný personál zdravotných sestier a pedagogických pracovníčok, ktoré výchovno-opatrovateľskou činnosťou zaručujú správny duševný a telesný vývoj dieťaťa.
Deti sú rozdelené do dvoch skupín podľa veku:
- Mladšie batoľatá (do 18 mesiacov)
- Staršie batoľatá (od 19 mesiacov do 4 rokov)

Rodinný spôsob výchovy a celodenná starostlivosť
V Húseničke sa kladie dôraz na rodinný spôsob výchovy, aby sa deti cítili bezpečne a ako doma. Tento prístup je podporený kvalifikovaným personálom, ktorý zahŕňa nielen pedagogických pracovníkov, ale aj zdravotné sestry. Ich spolupráca zabezpečuje komplexný dohľad nad duševným a telesným vývojom detí.
Detské jasle a materské centrum Húsenička Nitra sú otvorené každý deň od 6:00 do 17:00. Zariadenie ponúka pomoc aj počas prázdnin, kedy sú materské školy zatvorené.
Priestory a rozvoj kreativity
K dispozícii sú tri miestnosti - dve hracie miestnosti a spálňa s postieľkami. Samozrejmosťou je moderne zariadená kúpeľňa s detským WC a sprchou. Výzdoba interiéru sa mení aktuálne podľa ročného obdobia a najbližšej udalosti, na ktorom pracujú detičky so svojimi pedagógmi. Radosť a nadšenie detí, keď môžu pracovať na dôležitom projekte a zároveň si skrášľovať svoje denné prostredie, je neopísateľné. V Húseničke si hravým spôsobom rozvíjajú myslenie, tvorivosť, pozornosť, citové vnímanie a správanie sa. Každodenne detičky využívajú vonkajšie ihrisko s pieskoviskom.

Zdravé stravovanie
Strava podávaná deťom je zameraná na zdravú výživu. Pravidelnosť v podávaní stravy má základný fyziologický význam a predpoklad správnych stravovacích návykov dieťaťa aj v dospelosti. Desiata, obed a olovrant sú podávané vždy čerstvé s dostatkom ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov. Mikrovlnka u nás nemá miesto! Podľa potreby sa zabezpečuje aj stravovanie detí so zažívacími problémami.
Oslavy, inklúzia a adaptačné obdobie
Detské jasle a materské centrum Húsenička nezabúda ani na narodeniny a meniny svojich detičiek. Pripomínajú si ich spoločným blahoželaním pri obede a darčekom. V našich jasličkách máme skúsenosti aj s deťmi so zdravotným znevýhodnením a špeciálnymi potrebami, čo poukazuje na inkluzívny prístup zariadenia.
Adaptačné obdobie je významným krokom v spolupráci dieťatka, rodiča a pedagóga. Po zápise dieťaťa je vhodné dohodnúť si návštevy jasličiek na 1-2 hodiny v priebehu dňa. Dĺžka adaptačnej doby závisí od potrieb dieťaťa, najviac však 2 týždne.
Rôzne kreatívne aktivity
Myslíme aj na to, aby sa vaše dieťa u nás nenudilo, a preto na spestrenie času tráveného u nás organizujeme rôzne kreatívne akcie pre detičky, ako napríklad Deň úsmevu.

Vzdelávací systém na Slovensku sa vyznačuje partikularizmom, kde sa jednotlivé časti vzdelávania zdôrazňujú na úkor celku. Zabudli sme sa pozerať na mladých ľudí ako na celok. Spoločným prienikom majú byť prierezové témy a medzipredmetové vzťahy, ktoré sú dobrým nástrojom na kontextuálne prepájanie vedomostí, ale sú nedostatočné z dôvodu formálnej implementácie prierezových tém do školských vzdelávacích programov. Mnohí učitelia prierezovo vyučujú, ale skôr intuitívne a živelne, zväčša reagujúc na externé či interné podnety. Chýba systematický a systémový prístup k riešeniu tohto problému. Občianska náuka ponúka ideálnu platformu pre zavedenie interdisciplinárneho vyučovania.
Výchova detí v súčasnej rodine nie je samozrejmosťou, taktiež nie je dostatočne doceňovaná výchovná funkcia rodiny. Existujú jedinci, ktorí boli v istej fáze svojho života vychovávaní nedostatočne, prípadne neboli vychovávaní vôbec. Bežným trendom sa stáva, že rodičia presúvajú svoju úlohu na výchovné inštitúcie ako novodobé jasle, materské a základné školy.
V súčasnej spoločnosti a v rodinách vyrastajú deti a mládež, ktoré majú problémy v správaní. Delikventné správanie sa objavuje čoraz viac u detí v mladšom veku. Masmédiá ovplyvňujú predstavy, názory, postoje a potreby konzumentov. Dôsledkom nepriaznivého vplyvu médií nastáva oslabenie komunikácie a vzťahov v rodine. Výskumy dokazujú, že mládež trávi pred televízorom a pri počítačoch viac času ako by bolo akceptovateľné. Spoločné aktivity a rituály rodiny sa oslabili, v mnohých rodinách jednotliví členovia nežijú “spolu”, ale “vedľa seba”.
Sociálno-ekonomické, politické, prírodné a človekom spôsobené zmeny zasiahli do života spoločnosti a tým aj do života rodiny. Rodina prechádza prerodom od tradičnej rodiny, cez modernú, až po postmodernú rodinu. Globalizácia posilňuje spájanie národov, kultúr, náboženstiev, ale v globalizácii moderný človek zostáva osamotený a osamotenosť má vplyv na jeho osobné rozhodnutia vo veciach morálky.
Základná výčitka môže smerovať k tomu, že nie je možné vyučovať formu bez obsahu, teda získavať zručnosti napríklad z uplatňovania tímovej a skupinovej práce, aplikácie evalvácie a autoevalvácie, rozvíjania hodnotiaceho myslenia a kreativity. Počas bakalárskeho stupňa by študenti absolvovali tréningy na získavanie uvedených zručností a magisterské štúdium by tak mohlo byť výlučne zamerané na samotný vedný odbor a odborovú didaktiku. Toto rozdelenie štúdia by zároveň dalo zmysel súčasnému dvojúrovňovému štúdiu v rámci získavania kvalifikácie na pedagogické vzdelanie.
V súčasnej rodine, na rozdiel od tradičnej rodiny, dosahujú členovia väčšiu individualitu. V minulosti príbuzenské väzby boli založené aj na odovzdávaní ekonomického dedičstva, v súčasnosti „ducha rodiny“ tvoria vzťahy medzi mužom, ženou a medzi rodičmi a deťmi. Genderová rovnosť patrí k základným prioritám Európskej únie. Prestáva platiť tradičné delenie rolí v rodine podľa pohlavia. Ženy sa dokážu uplatniť na trhu práce, stávajú sa finančne nezávislé od mužov, získavajú rovné vzdelanie ako muži.
V rodine sa dieťa socializuje (začleňuje do siete sociálnych vzťahov), kde rodičia sú dôležitými identifikačnými vzormi. Funkčná rodina vytvára pre dieťa pocit bezpečia, istoty, dôvery, pocit domova, kde hlavným zmyslom rodiny je výchova detí. Význam rodiny spočíva aj v ovplyvňovaní kvality života jej jednotlivých členov. Rodina napĺňa svoje poslanie prostredníctvom funkcií reprodukčnej, ekonomickej, emocionálnej, socializačno-výchovnej, odpočinkovej a regeneračnej. Rodinná výchova sa má utvárať ako oslobodzujúca funkcia smerujúca k autonomizácii a zodpovednosti.
Súčasné vzdelávanie na Slovensku sa vyznačuje partikularizmom. Zdôrazňuje jednotlivé časti na úkor celku. Zabudli sme sa pozerať na mladých ľudí ako na celok. Už len ich označenie je rôzne podľa toho, z ktorého uhla pohľadu na nich nazeráme, pre rodičov dieťa, pre učiteľa žiak, pre policajta či sudcu maloletý alebo mladistvý. Vzdelávací systém diferencuje obsah vzdelávania a čím je dieťa staršie, tým je diferenciácia a špecializácia hlbšia. Spoločným prienikom majú byť prierezové témy a medzipredmetové vzťahy, ktoré sú dobrým nástrojom na kontextuálne prepájanie vedomostí, ale sú nedostatočné z dôvodu formálnej implementácie prierezových tém do školských vzdelávacích programov.
tags: #interdisciplinarny #tim #jasle