V posledných rokoch sa téma interrupcií stala predmetom intenzívnych diskusií po celom svete, pričom Slovensko nie je výnimkou. V súvislosti s návrhmi na sprísnenie legislatívy a diskusiou o "potratovej turistike" je dôležité pozrieť sa na túto problematiku z rôznych uhlov pohľadu - právneho, etického, sociálneho a zdravotného.
Snahy o zmenu legislatívy týkajúcej sa interrupcií na Slovensku vyvolávajú širokú verejnú debatu. Poslanec Čepček v minulosti navrhol zákon, ktorý by informovanie o interrupciách mohol trestať pokutou. Jeho argumentom bolo, že navrhovaný zákon zlepšuje potratový zákon a chráni nenarodené deti a ich matky pred bezdôvodnými umelými potratmi. Tvrdí, že väčšina spoločnosti neschvaľuje bezdôvodné prerušenie tehotenstva a že umelé ukončenie tehotenstva by malo byť dovolené len z veľmi vážnych dôvodov, alebo by nemalo byť dovolené vôbec. Prieskum agentúry Fokus z februára 2021 však ukázal, že za sprísnenie umelého prerušenia tehotenstva je len 8 % populácie. Poslanec plánuje interrupcie zakázať s výnimkou ohrozenia života matky alebo vážneho poškodenia plodu, pričom v oboch prípadoch vyžaduje lekársku správu od dvoch odborníkov.
Druhá predložená novela zákona by zdravotníkom ukladala povinnosť zabezpečiť, aby žena mohla vidieť obraz embrya alebo plodu a počuť tlkot srdca, ak je to technicky možné. Poslanec sa odvoláva na tvrdenie, že doteraz boli tieto možnosti ženám prezentované iba formálne. Umelé prerušenie tehotenstva sa podľa neho nejaví ako dobré riešenie a reklama na umelé prerušenie tehotenstva sa javí ako neudržateľná a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhuje vylúčiť umelé prerušenie tehotenstva z dovolenej reklamy pri zdravotníckych pracovníkoch a poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pretože cieľom spoločnosti je dosiahnuť čo najnižší počet umelých ukončení tehotenstva.
Zároveň poslanec tvrdí, že jeho návrh nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Európsky kontext a "potratová turistika"
Európske médiá v posledných dňoch často riešia tému "potratovej turistiky". Na Slovensku je interrupcia na žiadosť ženy legálna do 12. týždňa tehotenstva. V niektorých krajinách EÚ je však interrupcia na žiadosť povolená aj vo vyššom štádiu tehotenstva - napríklad do 18., 22. alebo 24. týždňa. Nový návrh iniciatívy „My Voice, My Choice“ smeruje k tomu, aby takéto zákroky a náklady na cestovanie financovala EÚ.
Európska únia nemá jednotnú potratovú politiku. Pre mnohých nejde len o právnu otázku, ale aj o otázku ochrany života a rešpektovania demokratického rozhodovania jednotlivých národov. Dlhodobo sa venuje konkrétnej pomoci ženám v náročných životných situáciách prostredníctvom dobrovoľníkov, psychológov, sociálnych pracovníkov a lekárov. Cieľom je budovanie reálnej podpory pre ženy, rodiny a deti, nie financovanie "potratovej turistiky".
Vyzýva sa na oslovenie eurokomisárov, aby otázka interrupcií zostala v kompetencii členských štátov.
Právo na reprodukčnú autonómiu a telesnú integritu
Na druhej strane, mnohí zdôrazňujú právo každého človeka rozhodovať o svojom vlastnom tele a o svojej plodnosti. Toto právo, známe ako reprodukčná autonómia, je považované za základné ľudské právo. Napriek tomu existuje bezpočet prekážok, ktoré ľuďom bránia v prístupe k interrupcii.
Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo. Ide o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť. Avšak na miestach, kde spoločnosť interrupcie stigmatizuje, kriminalizuje alebo obmedzuje, sa ľudia musia uchyľovať k podstupovaniu interrupcií nebezpečným spôsobom. Každoročne sa na svete odhaduje 25 miliónov nebezpečných interrupcií, obrovská väčšina z nich v menej rozvinutých krajinách.
Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností, ktoré bránia prístupu k interrupcii. Niektorí ľudia si nemôžu dovoliť vziať voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia, alebo nemôžu cestovať do inej krajiny, kde by im bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť.
Medzinárodný pohľad na kriminalizáciu interrupcií
Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii. V niektorých krajinách - ako sú napríklad Spojené štáty, Sierra Leone, Poľsko a Maroko - je podstúpenie interrupcie alebo pomoc pri interrupcii trestným činom. Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa líšia. Na niektorých miestach ukladajú osobám, ktoré vyhľadajú interrupciu, doživotný trest odňatia slobody.
V krajinách, kde je interrupcia trestným činom, niektoré ženy, ktoré samovoľne potratili, odďaľujú návštevu zdravotníckeho zariadenia zo strachu, že by boli prešetrované. To vedie k odvrátiteľným úmrtiam alebo nenávratnému poškodeniu zdravia.
Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo.
Príklady zo zahraničia ukazujú vážne dôsledky obmedzení prístupu k interrupciám. Ouiam z Maroka, kde je interrupcia takmer za každých okolností trestná, bola odsúdená na väzenie za sexuálny styk mimo manželstva a následne trpela počas tehotenstva a pôrodu bez pomoci. Louise zo Severného Írska, kde boli interrupcie dekriminalizované, nemala prístup k službám kvôli odľahlej dedine a nákladom na cestovanie, preto si interrupciu vykonala doma pomocou tabletiek.
Cisrodové ženy a dievčatá nie sú jediné osoby, ktoré potrebujú prístup k interrupcii. Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou.
Právna subjektivita plodu a právo na život
Argument "práva na život od počatia" sa často používa v diskusiách o obmedzovaní prístupu žien k bezpečným interrupciám. Z právneho hľadiska však embryo, plod v akomkoľvek vývojovom štádiu nie je subjektom práv, nie je teda ani subjektom práva na život. Vyvíjajúce sa embryo, plod, nenarodené dieťa, sú v jednotlivých vývojových štádiách v rôznej miere závislé od iného samostatného organizmu (ženy).
Hranica dvanásteho týždňa na Slovensku je stanovená tak, aby bola zachovaná možnosť slobodnej voľby ženy a zároveň aby nedošlo k potrateniu životaschopného plodu. Každá žena je z právneho hľadiska subjektom/nositeľkou práv a získala pri svojom narodení základné práva a slobody.
V diskusiách o právach sa často objavuje hypotetická situácia, kedy by boli ľudské práva a slobody priznané ľuďom už v embryonálnom štádiu alebo od počatia. V takom prípade by sa muselo riešiť, ktoré práva by mali byť uprednostnené - práva ženy alebo práva plodu. Prípad zo zahraničia, kde zdravotnícky personál váhal s poskytnutím život zachraňujúcej starostlivosti žene v siedmom mesiaci tehotenstva kvôli obave z usmrtenia vitálneho plodu, viedol k úmrtiu ženy. Tento prípad ilustruje komplexnosť situácií, kedy je potrebné vyvážiť právo na život matky a právo na život nenarodeného plodu.
Niektoré konzervatívne iniciatívy sa snažia vyhýbať trestno-právnej zodpovednosti žien za interrupcie, no zároveň argumentujú proti nim. Ak sa interrupcia prirovnáva k vražde, potom benevolentnosť voči ženám, ktoré ju podstúpia, je nelogická. Tento rozpor naznačuje, že spoločnosť nie je pripravená znášať dôsledky označenia interrupcie ako vraždy.
V krajinách, kde je interrupcia trestným činom, sa stretávame s absurdnými prípadmi, ako je súdne nariadená hospitalizácia žien, ktorým hrozí potrat, alebo trestanie žien za nevydarený pokus o samovraždu, pri ktorom žena potratila, či za potrat spôsobený postrelením.
Ochrana práv žien a medzinárodné záväzky Slovenska
Slovenská republika sa zaviazala chrániť práva žien nielen prostredníctvom všeobecných ľudskoprávnych deklarácií a dohovorov, ale aj prostredníctvom medzinárodných zmlúv zameraných špecificky na ochranu práv žien a na odstránenie diskriminácie. Zákazom interrupcií nezmiznú dôvody, pre ktoré sa ženy pre interrupcie rozhodujú. Tieto dôvody majú svoj pôvod v hlbších spoločenských štruktúrach.
Pokračovanie v neželanej tehotnosti nie je len o akceptácii samotného tehotenstva, ktoré je pre ženu spojené s výraznou zdravotnou záťažou a zásahom do jej tela. Predstavuje tiež prevzatie rizika, ktoré so sebou nesie pôrod. Na Slovensku sa približne tretina pôrodov končí cisárskym rezom a viac ako polovici žien, ktoré porodia vaginálne, sa vykonáva nástrih hrádze, neraz s doživotnými následkami.
Štát má úlohu vytvoriť prostredie, v ktorom sú práva a slobody jeho občanov napĺňané. Akýkoľvek zásah do súčasne platnej legislatívy, ktorého výsledkom by bolo obmedzenie prístupu žien k interrupciám, by z hľadiska medzinárodného práva predstavoval porušenie záväzkov Slovenskej republiky a spätný zásah do základných práv a slobôd v oblasti zdravia.
Dostupnosť interrupčných metód na Slovensku
Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde sa interrupcie vykonávajú prevažne chirurgicky. Potratová tabletka, ktorá je považovaná za zdravšiu a bezpečnejšiu alternatívu, na Slovensku nie je dostupná. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že súčasný systém zabezpečuje rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia a právami žien.
Podľa gynekológov je chirurgické prerušenie tehotenstva rizikovejšie, vykonáva sa v narkóze a môže spôsobiť zdravotné komplikácie, ako sú krvácanie, poranenie maternice či krčka maternice, alebo neskoré komplikácie ako infekcie, sterilita a patológia následnej gravidity a pôrodu. Preto ženy vyhľadávajú možnosti tabletkovej interrupcie v susedných krajinách.
Opozičná poslankyňa Jana Bittó-Cigániková sa snažila medikamentóznu formu interrupcie presadiť v Národnej rade SR. Podľa nej je dôležité urobiť kroky na úrovni ministerstva a vyhlášky, kde sa explicitne napíše, že sa môže využívať medikamentózna forma interrupcie.
Ministerstvo zdravotníctva pripúšťa, že ide o citlivú problematiku, ale zmenu zákona teraz nechystá. „Súčasná právna úprava v oblasti umelého prerušenia tehotenstva poskytuje stabilný rámec pre výkon podmienok, lehôt, zdravotných indikácií a procesných náležitostí, čím zabezpečuje rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia, právami žien a odbornými štandardmi zdravotnej starostlivosti,“ uviedol rezort.
Medzinárodné právo a judikatúra
Jednotný právny názor na interrupcie vo svete neexistuje. Väčšina európskych štátov umožňuje interrupcie počas prvého trimestra tehotenstva a chráni práva žien na život a zdravie. Rada Európy prijala rezolúciu, ktorá vyzýva členské štáty, aby dekriminalizovali interrupcie.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo viacerých prípadoch rozhodol, že plod nie je osobou oprávnenou na právo na život. Priznanie rovnakých práv plodu ako osobám by neodôvodnene obmedzilo práva žien ako osôb už narodených.
V prípade Paton vs. Spojené kráľovstvo (1980) ESĽP rozhodol, že slovo "každý" v dohovore nezahŕňa plody, a že "život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho".
V prípade Vo v. Francúzsko (2004) ESĽP rovnako neuznal rozšírenie práva na život aj pre plod, pričom uviedol, že "nenarodené dieťa nie je považované za 'osobu' priamo chránenú článkom 2 Dohovoru. Ak aj nenarodení majú, právo na život', tak toto právo je bezvýhradne limitované právami a záujmami matky". ESĽP vyslovil stanovisko, že aj keď štáty majú určitý stupeň voľnosti v rozhodovaní o legálnej dostupnosti interrupcií, ich obmedzenia zasahujúce do základných ľudských práv žien by znamenali porušenie Dohovoru.
História legalizácie interrupcií
Prvým štátom sveta, ktorý uzákonil umelé potraty, bolo sovietske Rusko v roku 1920. Po zákaze v roku 1936 boli legalizované opäť v roku 1955. V západnej Európe bol prvým štátom Island, ktorý legalizoval interrupcie zo zdravotných dôvodov v roku 1938. Postupne sa legalizácia interrupcií rozširovala do ďalších krajín Európy a sveta.
V Československu bola prijatá právna norma v danej otázke v roku 1957. V roku 1986 bola prijatá novela zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorá reagovala na snahu ľudí určovať a regulovať počet svojich detí.
V Spojených štátoch bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu v spore Roe vs. Wade (1973) kľúčové pre legalizáciu interrupcií na federálnej úrovni, pričom bolo založené na práve na súkromie. Toto rozhodnutie bolo však v roku 2022 zvrátené v spore Dobbs v. Jackson Women's Health Organization, čím sa právo na interrupciu stalo opäť kompetenciou jednotlivých štátov.
V súčasnosti sa v rôznych krajinách stretávame s odlišnými prístupmi k interrupciám, pričom niektoré krajiny zavádzajú reštriktívnejšie opatrenia, zatiaľ čo iné posilňujú práva žien na prístup k bezpečným a legálnym interrupciám.
tags: #interrupcia #a #ochrana #prirody