Jozef Bednárik, známy pod prezývkou Beďo, bol jedným z najväčších zjavov slovenskej divadelnej scény. Jeho odkaz žije nielen v spomienkach kolegov a divákov, ale aj v pokračovaní projektov, ktoré inicioval. Narodil sa 17. septembra 1947 v Zelenči a už tam začínal s divadlom. Jeho život bol naplnený umením a umeleckou energiou, z ktorej čerpáme dodnes.
Bednárik bol nielen hercom a režisérom, ale aj cestovateľom, gurmánom a človekom s veľkým srdcom. Jeho umelecká dráha začala štúdiom herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1970. Po desaťročnom hereckom pôsobení sa od roku 1981 naplno venoval réžii.
Jeho režijný debut sa uskutočnil v rodnom Zelenči, kde viedol ochotnícke Divadlo Z. Pod jeho taktovkou sa toto divadlo stalo jedným z najslávnejších na Slovensku, získavajúc ceny na domácich aj medzinárodných festivaloch. Neskôr pôsobil v Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre, kde inscenoval približne 40 titulov. Medzi jeho významné diela patria Shakespearov Titus Andronicus, Dom Bernardy Alby Federica Garcíu Lorcu či Jarné prebudenie Franka Wedekinda.
Jozef Bednárik bol známy svojou nekonvenčnosťou a schopnosťou podmaniť si operu a balet na scénach národných divadiel v Bratislave i v Prahe. Bol priekopníkom muzikálovej éry na Slovensku aj v Česku a stal sa pravidelnou stálicou muzikálovej réžie. V roku 1990 sa stal režisérom Novej scény v Bratislave, kde uviedol úspešné muzikály ako Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia a Jozef a jeho zázračný farebný plášť.
Jeho réžia bola charakteristická ohňostrojom nápadov, neskutočnou vitalitou a schopnosťou zapáliť celý súbor pre dobro veci. Skúšky pod jeho vedením boli často plné emócií, smiechu a tvorivosti. Bol náročný, prísny, ale zároveň chápajúci a nesmierne vtipný. Jeho bonmoty sú nesmrteľné dodnes.
Ako hosťujúci režisér sa zúčastnil festivalov v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Anglicku, Izraeli či Japonsku. Jeho inscenácie získavali uznanie na medzinárodných scénach, napríklad cena kritiky na festivale v Edinburghu za Fausta a Margarétu v réžii Opery Slovenského národného divadla (SND).
Bednárikove réžie boli často vizuálne pôsobivé a prekvapivé. Napríklad inscenácia Rossiniho opery Turek v Taliansku v Prahe sa odohrávala v talianskej pizzerii a bola veľmi komická. Jeho prístup k inscenovaniu bol vždy originálny a prinášal nový pohľad na klasické diela.
Okrem divadelnej réžie sa Jozef Bednárik objavil aj v televízii, napríklad ako porotca v tanečných súťažiach. Jeho osobnosť a talent zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskom kultúrnom priestore.
Jeho posledné dni boli poznačené zdravotnými problémami, no aj napriek tomu sa venoval práci. Zomrel 22. augusta 2013 v Bratislave vo veku nedožitých 66 rokov. Príčinou smrti bolo vážne metabolické a kardiálne zlyhanie.
Po Bednárikovi zostalo veľké prázdno, no jeho dielo a odkaz žijú ďalej. Pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín bola v SND uvedená opera Turandot a naďalej sa koná Muzikálový festival Jozefa Bednárika v Brusne. Jeho prínos pre slovenskú kultúru je neoceniteľný.
Dokumentárny film Kastrácia kultúry
Jozef Bednárik bol umelcom, ktorý miloval umenie, divadlo a život. Naučil mnohých ľudí neodfláknuť prácu, rozmýšľať pri budovaní postavy a tešiť sa zo života. Jeho vplyv na slovenskú divadelnú scénu je nepopierateľný a jeho pamiatka bude navždy žiť.
Citáty kolegov a spolupracovníkov:
- "Bol to režisér, ktorý vedel byť na javisku čertom aj anjelom zároveň."
- "Naučil ma neodfláknuť prácu, herecky rozmýšľať pri budovaní postavy a tešiť sa zo života."
- "Beďo bol renesančný človek. Vzdelával sa do poslednej chvíle života."
- "Bol to úžasný človek, skvelý kamarát a fantastický umelec, ktorý nás všetkých inšpiroval."
Jeho život a dielo sú svedectvom o výnimočnom talente a neúnavnej tvorivej energii, ktorá obohatila slovenskú kultúru.
