Veľmi im to spolu pristane. Jakub Zitron Ťapák sa oženil, nevesta bola krásna. Dokonalý svadobný deň.
Cez víkend si svoje áno povedal moderátor a stand-up komik Jakub Zitron Ťapák (31) so svojou dlhoročnou priateľkou Alexandrou. Zobrali sa v Bratislave v hoteli Agátka.
S Alexandrou bol vo vzťahu od roku 2015, potom sa zasnúbili a narodila sa im dcérka. Svoju lásku Alexandru spoznal v roku 2015. Nasledovali zásnuby, narodenie dcérky Eli a teraz svadba.
Nevera bola naozaj krásna a mala nádherné šaty s padnutými ramienkami a korzetovým topom. Na krku aj na ušiach mala perly a zvolila učesaný drdol.
Na svadbe bolo niekoľko známych osobností, medzi nimi aj komička Simona Salátová s partnerom, Laci Strike a iní.
Jakubov otec, známy sochár Ján Ťapák, pre Pluska.sk povedal o svadbe svojho syna: „Bola to prvá svadba v našej rodine, ženil sa náš prvorodený syn. Svadba bola v krásnej atmosfére a konala sa v nádhernom prírodnom prostredí. Vrcholom večera bol nácvik Hriešneho tanca. Bola to fantastická svadba. Bolo to prekrásne.“
Jakub a Alexandra sa neskôr dokonca prezliekli do krojov.
Pochádza z umeleckej rodiny
Jakub pochádza z umeleckej rodiny, jeho otec je významný sochár, jeho dedko bol legendárny režisér Martin Ťapák a jeho strýko je zase herec, takže herecké nadanie a umelecké sklony má v génoch. On sám sa však živí stand up komik a má na Slovensku veľký úspech. Venuje sa aj moderovaniu a objavil sa už viackrát aj na obrazovkách TV Markíza. V mladosti dokonca tancoval pre skupinu Laciho Strikea, čiže má aj pohybové nadanie.
FOTO Svadba známeho markizáka! Ťapákov syn sa oženil, prekvapenie uprostred noci.
FOTO z honosnej svadby Zitrona v GALÉRIISo svojou láskou Alexandrou sa dali dokopy v roku 2015. Nasledovali zásnuby, narodenie dcérky a včera si užili nádherný veľký deň D s rodinou, skupinou priateľov a nechýbali ani známe tváre.
Pre PLUS7DNÍ sa vyjadril aj ženíchov otec, sochár Ján Ťapák. "Bola to prvá svadba v našej rodine, ženil sa náš prvorodený syn. Svadba bola v krásnej atmosfére a konala sa v nádhernom prírodnom prostredí. Sašku už berieme ako našu dcéru, s Jakubom sú spolu dlho. Na svadbe nechýbali ani mnohí stand up komici, či tanečníci zo skupiny Laciho Strikea. Vrcholom večera bol nácvik Hriešneho tanca. Bola to fantastická svadba. My postarší sme skončili o tretej ráno, mladá generácia až o piatej. Bolo to prekrásne," povedal nám Ján Ťapák.
Na svadbe bola prítomná aj komička Simona Salátová s partnerom a novomanželom zaspieval aj Branči Kováč alias raper Vec.
Jakub Zitron Ťapák pochádza zo známej rodiny. Jeho otcom je významný sochár Ján Ťapák. Strýkom mu je herec Marek Ťapák. A dedko bol legendárny režisér Martin Ťapák.
Jakub Zitron Ťapák patrí na Slovensku k popredným stand up komikom. Okrem toho moderuje viaceré podujatia a objavil sa aj na obrazovkách TV Markíza. V mladosti tancoval pre skupinu Laciho Strikea.
Oteckovstvo a humor: Jakub Ťapák o nových výzvach
Komik a moderátor Jakub „Zitron“ Ťapák hovorí o otcovstve: „Nehanbím sa za svoje emócie, čím viac o nich hovorím, tým menej hnevu v sebe cítim.“
„Hneď na začiatku sme si povedali, že skúšajme isté obdobie, a keď to nepôjde, začnime to riešiť s lekármi. Po skončení prvej série podcastu Otcovia v plienkach ste nám poslali správu, že vám pomáha počuť, že aj iní otcovia zažívajú podobné skúsenosti a emócie ako vy a zdieľajú ich. Dodnes mi rezonuje v hlave veta, že každé náročné obdobie prejde. Keď mala naša dcéra dva-tri mesiace a v noci sme ju museli trištvrte hodiny čičíkať, pýtal som sa sám seba, dokedy to takto bude. Teraz si už ani poriadne nepamätám, že sme to zažívali. Bol som pri tom, keď sa dalo, tak som pomáhal. Našťastie nie, a aj keď som si začal hovoriť, že som v náročnej situácii, aj vďaka vášmu podcastu som si povedal, že to časom prejde a že dieťa to nerobí naschvál. Aj to, že som dospelý a mám si to nejako vyriešiť, prípadne sa porozprávať s partnerkou.“
„Ste komik. Áno, ale poviem si to len v hlave a potom Saške. Na stand-upe sa teraz ľuďom kladiem klasickú rodičovskú otázku, či to tak majú aj oni. Minule sa dcéra hrala s krabicou, do ktorej vkladala geometrické tvary. Nechcel som ju vyrušovať počas hry. Keď dávala trojuholník do hviezdičky, prichytil som sa pri tom, ako si hovorím, že „tebe dobre šibe“, aj keď na stand-upe to poviem tvrdšie. Potom som si však hneď uvedomil, že má rok a jasné, že to nevie spraviť.“
„Mne sa často stáva, že keď syn spraví niečo z môjho pohľadu nelogické, spýtam sa ho, prečo to spravil. To robíme tiež. Dcéra má obdobie, že udiera po zrkadlách a čaká na našu reakciu. Zoberiem ju prvýkrát a asi chybne ju začnem štekliť a pýtať sa, čo to robí. Presne. Tak sa jej znova spýtam, prečo to robí. A čo mi má povedať, že sa jej nepáči jej odraz v ňom? Nie, je to nová etapa v živote človeka. Nepripadá mi to divné, baví ma to.“
„Jedna z častých reakcií od žien na náš podcast je, ako je super, že rozprávame o svojich pocitoch, lebo zo svojich mužov to nevedia dostať. Ide sa tvrdo, ale veľmi úprimne. Aj v rámci vystúpení som veľmi skoro zistil, že mi funguje, keď hovorím pravdu a dávam von skutočné emócie. Tak som sa naučil komunikovať so všetkými, s manželkou najviac. Keď nás niečo trápi, vieme si to vyrozprávať. Obecenstvu to síce hovorím humorne, ale stále ide o moje emócie. Viac som sa asi otvoril vystupovaním a ešte viac to podporilo narodenie dieťaťa. Zistil som, že keď priznám svoje emócie a aj mi slzy vbehnú do očí, cítim sa oveľa lepšie. Staršia generácia to tak nemala, ale veľmi to pomáha. Už len tým, že sa s niekým rozprávam, si viem veľa vecí v hlave upratať. Na terapiu nechodím, ale vidím, ako to ľuďom pomáha.“
„Samozrejme. Je jedno, ako vyzeráme, všetci máme emócie. Treba vedieť komunikovať. Veľa hovorím o Saške, a keď sa ma ľudia pýtajú, ako zvládame manželstvo, odpoviem: Komunikujte. Keď ti niečo prekáža, povedz to, keď sa ti niečo páči, povedz to. Ak cítiš, že tvoja žena je sexi a dobre oblečená, lebo idete niekam na párty, tak jej to povedz. Inak, rád by som prišiel na to, odkiaľ sa vo mne berie hnev pri šoférovaní, keď spoza volantu nadávam druhým šoférom už len za to, že musím pribrzdiť.“
Asistovaná reprodukcia a rodičovstvo
„Dieťa ste počali až vďaka asistovanej reprodukcii. Áno. Hneď na začiatku sme si povedali, že skúšajme isté obdobie, a keď to nepôjde, začnime to riešiť s lekármi. Poznám ľudí, ktorí to skúšajú aj sedem rokov, až potom idú na kontrolu a zistia, že napríklad muž má pomalé spermie. Keď sme sa pustili do asistovanej reprodukcie, našťastie sa to podarilo na prvý pokus. Lekár presne určil, kedy vložiť do partnerkinej maternice moje spermie. Mužské ego takéto veci dokážu zasiahnuť, keď si myslíme, že my sme ten problém. Áno, to ego mám, ale zároveň sám seba neznášam. Samozrejme, sú momenty, keď ma to premôže, ale potom sa zastavím a poviem si, že sa na nič nemusím hrať. Už to veľmi neriešim, hlavne - ťažších momentov je minimum. Keď je niekto unavený, je dôležité, aby sme sa prestriedali a vychladli. Vďačný som často, keď zaspávam. Premietam si celý deň, je to veľmi pekné, aj teraz, keď o tom rozprávam, mi idú slzy do očí. Samozrejme, je dôležité tešiť sa aj práve v tom momente. Včera sme boli v lese aj so psom, smial som sa z dcéry, ako nemá zábrany. Vyberie sa do vysokej trávy, dole kopcom, veľmi som sa na tom zabával.“
Jakub Ťapák.
„Ešte späť k obdobiu, keď ste sa pokúšali o otehotnenie. Ako človek v tejto fáze vníma napríklad slová Anny Záborskej, ktorá ako poslankyňa parlamentu povedala, že je „iks párov, ktoré sa zmieria s tým, že dieťa mať nebudú“. Pozerám sa na to ako komik, no aj ako človek. Na stand-upe by som si z toho vedel urobiť žart a rypnúť si do nej, čo aj kolegovia robia. Treba však brať do úvahy jej vek, ako vyrastala, aké má hodnoty či vierovyznanie. Dokážem sa pozrieť na to, že daný človek má niečo za sebou, a preto veci nejako vníma. Nie je to tak, že ona je zlá a teraz bude ľuďom robiť zle. Evidentne verí tomu, čo robí. Samozrejme, nepáči sa mi, že to zasahuje do životov iných ľudí, a treba sa voči tomu ohradiť, je to strašné.“
„Vo svojich vystúpeniach si uťahujete aj z veriacich. Väčšina ľudí to zrejme vníma z nadhľadu, no niekomu môže napadnúť, že sú pre vás všetci veriaci hlúpi. Aj z toho, čo ste v predošlej odpovedi povedali o Anne Záborskej, vyplýva, že viete oddeliť ju a jej vieru. Je to kombinácia všetkého, nejde len o vierovyznanie, ale aj o spoločnosť, v ktorej vyrastala, obdobie, v akom sa teraz nachádza. Sú ľudia, ktorí sú mi nesympatickí, ale viem sa pozrieť na to, ako sa na svoje miesto dopracovali. Ak sa niekoho dotknú jej výroky, je to normálne. Ak sa nás niečo týka, oveľa skôr a emotívne na to zareagujeme. V stand-upoch sa snažím kontext nastaviť tak, že haló, robíme si žarty. Keď poviem, že ak si dcéra ešte štyrikrát buchne hlavu o zárubňu, bude chodiť na FTVŠ (Fakulta telesnej výchovy a športu - pozn. red.), a keď päťkrát, bude veriaca, je to s úsmevom na tvári. Môže sa nájsť človek, ktorý povie, že je to rúhanie. Ale nie je, je to vtip. To, že veríš v niečo iné ako ja, vôbec z teba nerobí zlého človeka, záleží na tom, čo s tým robíš. Ak tvrdíš, že Boh cez teba hovorí, že niekto iný nemôže ísť na interrupciu, je to problém. To mi prekáža.“
„Zmenilo otcovstvo váš pohľad na humor? Nemyslím si, že to zmenilo práve otcovstvo. Aj pred pár mesiacmi som použil vtipy, ktoré by som už teraz nepoužil alebo by som ich povedal inak. Nebudem klamať, že keď som začínal, často som chcel len šokovať, aby to bolo také „ježišmária, to čo povedal?“ Keď hovorím o dcérke, snažím sa nehovoriť konkrétne o nej. Skôr hodnotím seba a iných rodičov alebo to, že mám zrazu v živote detské pesničky. Som však nastavený tak, že žarty si môžem robiť z čohokoľvek, pokiaľ to neubližuje - v tomto prípade dieťaťu. Moje sociálne siete sú mŕtve. Už na začiatku som si povedal, že dcéru tam nebudem dávať. Mám tam však jednu fotku s ňou - keď som nahral špeciál a odfotili sme sa na veľkom pódiu, bol to pre mňa veľký moment, tak to som dal. Snažím sa neriešiť životy iných ľudí. Keď sú s tým oni okej, asi je to okej. Viem, v čom je to nebezpečné a aké následky to môže mať na dieťa, tak to nerobím. Nesúdim však niekoho, ak to robí. Viem, aké je lákavé podeliť sa o stvorenie, ktoré tak miluješ.“
„V podcaste Vzťahy s. r. o. ste povedali, že po oznámení, že budete mať dieťa, ste viac ako gratulácie počúvali poznámky, s čím všetkým sa máte rozlúčiť. Na jednej strane hovoria, aká krásna vec to je, no potom vám pri takomto oznámení vravia „no počkaj, veď ty uvidíš“. Strašne ma to vytáčalo. Viem, že to nemyslia zle, ale nerozumel som tomu, načo mi hovoria také veci. Zdalo sa mi, akoby oni boli nespokojní ako rodičia. Hoci rozumiem tomu, že je za tým ten pocit, že v tom nie sú sami. Ako keď som prišiel do školy a rozprával som sa so spolužiakmi, že som sa vôbec neučil na písomku, oni mi povedali, že ani oni nie, a ja som sa cítil spokojnejšie. Teraz si povedia: Budeš mať dieťa? Z ľudského hľadiska tomu teda rozumiem, ale kamarátom, ktorí mi povedia, že budú mať dieťa, sa snažím rozprávať, že je to najkrajšia vec. No poviem im, že budú aj ťažké dni a že to treba vydržať.“
„Po narodení dcéry ste boli dva mesiace doma, nepracovali ste. Tak som to cítil, chcel som byť pri tom. Mám šťastie, že mám flexibilnú prácu a viem si ju nastaviť tak, aby som nemusel cestovať. Vnímal som to tak, že chcem pomôcť, zažiť to. Vedel som, že keď znovu začnem pracovať, veľa vecí bude len na Saške. Vystúpenia síce mám večer, ale aj cez deň chodím do kancelárie, kde pracujem, píšem si stand-upy. Snažím sa nastaviť si to tak, že ak odchádzam na dvojdňový výjazd a poobede idem preč, dopoludnia som doma. Bolo to super, hoci zároveň vyčerpávajúce. Dieťa sa mení z týždňa na týždeň a postupne prichádzate na rôzne rituály. Neviem, či nikdy, ale určite pomohlo, že som bol doma na začiatku a dlho. Mňa to aj bavilo. Vtipné je, že práve v deň, keď sa mi narodila dcéra, mi volal otcov kamarát, ktorý mi povedal, že keď sa prvýkrát dieťa pokaká, mám sa tváriť, že mi prišlo zle a chce sa mi vracať. Potom to už nikdy nebudem musieť robiť. Ja som mu na to povedal, že sa na to v skutočnosti teším. A vôbec to ani nie je taký hrozný smrad.“
„Zjavne trávite veľa času s dcérou aj bez manželky. Už má iba jeden spánok, a tak je to jednoduchšie, viem si ju pokojne zobrať na celé poobedie. Včera sme boli v lese, minule som ju zobral do zoologickej, čo bola veľká zábava. Naozaj ma to baví, je perfektné, ak s ňou môžem byť sám. Vtedy človek zistí, že on je ten, čo má dávať pozor na všetko: má vodu, jedlo, nepocikala sa?“
„V jednom rozhovore ste povedali, že máte veľmi dobrý vzťah s rodičmi. Slobodu sebavyjadrenia. Dôležité je, aby bola so sebou spokojná, robila, čo ju baví. Pamätám si, ako mi rodičia odjakživa hovorili, že môžem robiť, čo chcem, nájsť si vec, ktorá ma bude baviť. Nech je to hocičo, ale nemám byť lenivý. Začínal som tancovať ľudovky, lebo rodičia boli v Lúčnici, mám odtiaľ super zážitky a precestoval som svet. Keď som však mal 15, už ma to ťahalo k niečomu inému, tak som začal robiť capoeiru a akrobaciu.“
„Sú však z generácie, ktorá mala iné výchovné nástroje. Ako dieťa som dostal po zadku, mal som zaracha alebo som stál v kúte otočený chrbtom k miestnosti. Akí sú ako starí rodičia? Viem si predstaviť situácie, keď po páde príde poznámka typu „nič sa nestalo, to nebolí“. Beriem to však tak, že s dcérou netrávia až tak veľa času a dôležité je, že my ako rodičia uznávame emócie dieťaťa, keď napríklad spadne. Je pravda, že starí rodičia sa tešia na čas s vnúčaťom, a keď do nich neustále rýpeme a poučujeme ich, čo nemajú robiť a hovoriť, tak sa ich to môže dotknúť. Chápem aj to, že oni už majú isté nastavenie. Vidím, že sa tešia, keď sú spolu, a ak im dcéra donesie obrázok a babka jej povie, že je šikovná, nebudem ju kritizovať za to, že jej to povedala. Nehovorím, že by to neprijali, ak by sme si spolu sadli a dali si hĺbkový rozbor, prečo to robiť takto.“
„V minulosti ste veľa športovali, aj ste tancovali. Je to ťažšie, obmedzenejšie. Niekedy sú dni, keď si chcem zacvičiť, ale zrazu do toho príde veľa iných vecí, mám vybavovačky, nestíham a som frustrovaný z toho, že sa mi to nepodarilo. Veľakrát som už mal pocit, že vôbec nemám čas na seba, ale potom som si uvedomil, že je to samé „ja, ja, ja“ a že čas na seba budem mať, keď dcéra trochu vyrastie. Každý deň je samostatnejšia a ja mám čoraz viac času na seba. Ja som ten dospelý človek, ktorý si vie urobiť program. Keď už bude chodiť do školy, prípadne neskôr odíde z domu, budem mať pred sebou celý život, počas ktorého sa môžem venovať sám sebe. Snažím sa upokojiť a nastaviť si to tak, že toto je teraz omnoho dôležitejšie. A to je asi normálne, všetci sa s tým musíme vyrovnať. Navyše moja manželka mi vie povedať, nech si idem zacvičiť, ak som to plánoval, a ona bude s dcérou. Je to taká zvláštna vec v hlave, aj ja to tak mám. Viem, že by som mohol pomôcť doma, a tak nebudem cvičiť vonku na preliezkach hodinu a pol, ale trochu si to skrátim. V konečnom dôsledku je to jedno, ide o malichernosť. Je to tak, ale nechcem, aby to zas pôsobilo, že ja som dokonalý otec. Veľakrát robím chyby, situáciu vyhodnotím sebecky a uprednostním seba. Poznám však aj mužov, ktorí sa naozaj vyhýbajú času strávenému doma. V tomto som trochu sebecký - nestarám sa do toho. Je to ich svet a ich rodina. Určite sú aj takí. Nastalo milión rôznych situácií a kontextov, ktoré ich dohnali k tomu, že sa boja a nie sú si istí, čo majú robiť. Možno majú pocit, že je lepšie, ak sú preč, čo určite nie je pravda. V každom prípade - všetko sa dá naučiť, len to treba skúšať a vedome sa tomu venovať.“
Jakub Ťapák. Komik, moderátor a bývalý tanečník Street Dance Academy. Vystupuje v stand-up comedy show Silné reči, na YouTube má populárny formát Roasted, v ktorom vtipne rozoberá slávne horory. V roku 2023 mu na Voyo vyšiel komediálny špeciál s názvom Ruku na srdce.